Marek Hajkovsky foto HOREC exterier

Foto: Marek Hajkovský

 

„Uniformita je nuda. A nuda a cestovný ruch nemôžu fungovať,“ hovorí pre SaB architekt Peter Marcinko z ateliéru Archima. Ten predstavil zrekonštruovaný apartmánový dom Horec v Tatranskej Lomnici. „Nemusíme byť vždy rustikálni, keď navrhujeme v prírodnom prostredí – považujem to za veľmi prvoplánové,“ tvrdí.

 

Vo Vysokých Tatrách ste sa podpísali pod prestavbu staršieho ubytovacieho zariadenia. Ide o prostredie veľmi citlivé na zásahy. Akým spôsobom ste pristúpili k tomuto zadaniu?

Áno, máte pravdu , Vysoké Tatry ako najvýznamnejšia rekreačná destinácia na Slovensku si zaslúži mimoriadnu pozornosť. Osobne vždy zdôrazňujem pokoru pri zásahoch do takto významného prostredia, empatiu a rešpekt k prírodnému prostrediu ktoré, ako rád opakujem, môžeme dotvárať, ale nesmieme ho pretvárať, či nedajbože potláčať jeho podstatu. Príroda je dôvod, kvôli ktorému tu prichádzame, preto jej v nami navrhovanej  architektúre musíme nechať priestor. Pokora a originalita musia byť základné atribúty vstupu do takto cenného prostredia.

 

Marek Hajkovsky foto HOREC exterier

Foto: Marek Hajkovský

 

Rekonštrukciu objektu Horec v Tatranskej Lomnici sme pojali práve v zmysle týchto zásad. Na jednej strane sme sa snažili zachovať cenné charakteristiky pôvodnej budovy – silueta, výška, raster lódžií – a zároveň sme chceli vložiť novú pridanú hodnotu spočívajúcu napr. v efektívnejšom využití hlbokých dispozičných traktov. Práve atypickým tvarovaním  strešných rovín, perforáciou striech sme získali nové, veľmi cenné priehľady do krajiny. Ale aj opačne. Tvarovanie striech sa inšpiruje rôznorodosťou siluet tatranských končiarov, dynamikou snehových vrstiev...  Pri zásahu v urbanizovanom prostredí hovorím vždy o potrebe dobrej analýzy stavu a kontextu. A rád hovorím aj o potrebe súdobého riešenia.  

 

Marek Hajkovsky foto HOREC exterier

Foto: Marek Hajkovský

 

Aké sú prvé reakcie verejnosti na túto rekonštrukciu?

Prvé reakcie sú zatiaľ len kladné. Okoloidúci sa pri stavbe zastavujú, obzerajú ju a fotia, čo v zásade považujem za úspech. Znamená to, že stavba v nich vyvoláva emóciu a záujem a to je dobre. Dizajn a cestovný ruch jednoducho patria k sebe. Zážitok, ikonická architektúra, ktorá veľkou mierou definuje destinácie, je dôležitá a musí ísť ruka v ruke s kvalitnými službami.

 

Marek Hajkovsky foto HOREC interier

Foto: Marek Hajkovský

 

Aké materiály hrajú po rekonštrukcii tejto budovy hlavnú rolu?

V prírode pracujeme zásadne s prírodnými materiálmi, v tomto prípade sme kombinovali pohľadový betón, drevo, sklo, omietku a celé sme to prekryli odolným titanzinkovým plechom. Práve ten by postupným patinovaním mal stavbu pekne prepojiť s okolím, nadviazať na šedé odtiene skalných končiarov. Horec je pekne obklopený zeleňou, to by malo zaujímavo pôsobiť aj pri pohľade zhora. V interiéri sme boli trochu voľnejší, aj keď drevo a betón pripomínajúca polyuretánová podlaha pokračuje v charaktere z exteriéru.

 

Marek Hajkovsky foto HOREC interier

Foto: Marek Hajkovský

 

Nájdeme tu napríklad čierne kúpeľňové doplnky či veľkoplošné keramické obklady, drevom obložené stropy či machové steny a podobne. Nemusíme byť vždy rustikálni, keď navrhujeme v prírodnom prostredí – považujem to za veľmi prvoplánové, modernosť a príroda nie sú v rozpore. Rovnováha protikladov ma vždy fascinovala.

V prípade Horca ide o malý projekt, dá sa ale povedať, že ste doň preniesli myšlienku, kam by mohla smerovať architektúra v Tatrách?

Ciest môže byť vždy viac, táto stavba je naším malým manifestom, ako sa na tému budúcej tatranskej architektúry pozeráme my. Nemyslím formálne, ale koncepčne. Uznávam potrebu kontinuity v tvorbe sídiel, na druhej strane rád zdôrazňujem jedinečnosť a kvalitu prevedenia ako zásadné atribúty kontinuity. Vývoj sídiel vnímam ako letokruhy stromu, architektúra je vo svojej podstate malou kronikou života sídla, svedectvom jeho dobrých aj tých horších rokov. A preto až čas naozaj overí správnosť názorov a zásahov.

 

Marek Hajkovsky foto HOREC interier

Foto: Marek Hajkovský

 

Rozhodli ste sa rešpektovať pôvodnú budovu, ale priniesť aj niečo nové a moderné. Ktoré konkrétne prvky tomu zodpovedajú?

Silueta stavby pri čelnom pohľade a štruktúra lodžií ostali ako kvalitné charakterové prvky zachované. Nemenili sme ani sklony striech, ale ich perforácia vikiermi s presklenými plochami dali budove špecifický charakter. Podobne vytvorenie nového vstupu s dynamickým tvarovaním strechy s odvedením vody a snehu ponad prejazd aut sú výraznými a tvarovo novými a  jedinečnými  znakmi budovy. Vloženie horizontály terasy na prvom poschodí smerom na juh stavbu dokonca opticky znížilo a terasa je, samozrejme, úžitkovým prínosom pre tu umiestnené apartmány. Zaujímavo pôsobí jej šikmý tvar.  

 

Marek Hajkovsky foto HOREC exterier

Foto: Marek Hajkovský

 

A modernosť? V podstate skôr ide o absenciu dekorovania stavby pseudohistorizujúcimi artefaktmi. Dizajn je založený na práci s konštrukciami a priestorom, tvarovaním presklených otvorov, striech či použitými materiálmi. Presklené zábradlie s minimalisticky riešeným kotvením v tomto kontexte už vo svojej podstate pôsobí moderne. Podstatné ale je to, čo prináša, a to je kontakt s okolím.

V akom stave bola táto budova zo 70. rokov pred rekonštrukciou? Ktoré prvky boli najhodnotnejšie?

Stavba ako celok bola zaujímavá svojou siluetou, jednoduchosťou a funkcionalistickým konceptom. Samozrejme, už nevyhovovala stavom niektorých konštrukcií a potrebovala výraznejšiu obnovu.

 

architekt Peter Marcinko

Architekt Peter Marcinko.

 

Čo ste sa, naopak, rozhodli potlačiť do úzadia alebo celkom odstrániť?

Hlavne sme sa rozhodli otvoriť výhľady na bočné strany v miestach šikmej strechy, čím sme vytvorili atraktívne apartmány, dosiahli sme efektívnejšie využitie podlažných plôch aj priaznivejšie preslnenie. Premiestnili sme hlavný vstup a preorganizovali vertikálne komunikácie s optimálnym vzťahom ku parkovaniu a väzbe na suterén, kde sa nachádzajú garáže, lyžiareň či sklady. Konštrukcia strechy bola nahradená kompletne. Zachovala sa silueta a členenie loggií. Zábradlia sú transparentné, okná riešené ako zasklené plochy s kontaktom do krajiny bez vizuálnych prekážok.

 

Marek Hajkovsky foto HOREC interier

Foto: Marek Hajkovský

 

Čím sa Horec po rekonštrukcii odlišuje od ostatných tatranských budov?

Myslím si, že napriek trochu odvážnemu architektonickému tvarovaniu sa tu stretla kvalita remeselných prác s dobrým manažmentom a od začiatku sa držala línia dohodnutého zámeru bez  zásadných  zmien, ktoré spravidla stavby  pokazia. A odlišnosť vidím práve aj vo filozofii nastolených cieľov riešenia – ísť cestou jedinečnosti a originality s rešpektom k prírodnému kontextu.

Tvrdíte, že zrubová architektúra nemôže byť jediným nosným prúdom a že pseudospomienky na ňu sú skôr na škodu. Čo konkrétne ste tým mali na mysli?

Len som chcel upozorniť , že kontinuita pri budovaní tatranských sídiel sa nemôže zakladať na formálnom preberaní dobových detailov z tradičnej zrubovej architektúry (ktorá je, mimochodom, prekrásna) a ich až notorickej aplikácii na novostavbách. Som presvedčený, že moderné a tradičné vedľa sebe môžu koexistovať v harmonickom súlade, ak majú odpovedajúcu úroveň dizajnérskeho  stvárnenia a porovnateľnej remeselnej kvality. Nesmieme pracovať len s formou, ale so vzťahom a interakciou stavba verzus špecifikum tatranského prírodného prostredia. Atribúty ako je charakteristická rozdrobenosť zástavby, priehľady, náhodilosť nesmieme nahrádzať uniformitou. Hoci ju odejeme do zrubového šatu, vždy to bude len uniformita. A uniformita je nuda! A nuda a cestovný ruch... to nemôže fungovať.  

Rekonštrukcia apartmánového domu Horec v Tatranskej Lomnici
 
Architektúra: Ing. arch. Peter Marcinko 
                      Ing. arch. Michal Halahija
                      Ing. arch. Monika Andrašková 
Konštrukcie pozemných stavieb: Ing. Martin Ratkoš 
Statika: Ing. Miroslav Mačičák
Pin It