Od školy v africkej dedinke k Pritzkerovej cene: Neobyčajný príbeh Francisa Kérého

Foto: Lars Borges

Držiteľom tohtoročnej „nobelovky“ pre architektov sa stal rodák z Burkiny Faso. Porota ocenila najmä sociálny a environmentálny rozmer jeho stavieb.

Je považovaná za najprestížnejšiu cenu udeľovanú žijúcemu architektovi alebo architektke. Tento rok ju získal Diebédó Francis Kéré, ktorý sa narodil v chudobných pomeroch, no vypracoval sa až na jedného z top architektov sveta.

Jeho prvé strety s architektúrou sa odohrávali v miestnosti, kde bolo natlačených mnoho ľudí a Kérého stará mama rozprávala rôzne príbehy. „Vyrastal som v komunite, kde nebola materská škola, ale komunita bola vašou rodinou. Všetci sa o vás starali a celá dedina bola vašim ihriskom. Moje dni boli naplnené zabezpečovaním jedla a vody, ale aj jednoduchým bytím spolu, spoločným rozprávaním, stavaním domov,“ spomína čerstvý laureát prestížneho ocenenia.

Splnený sľub o dôstojných priestoroch pre deti

Burkina Faso, kde sa Kéré narodil, je domovom jedného z najmenej vzdelaných a najchudobnejších národov na svete, kde je problémom aj čistá pitná voda, elektrina či infraštruktúra. Ako syn náčelníka dediny mal malý Francis možnosť dostať sa do školy. A tak už ako sedemročný opustil rodinu a vycestoval k strýkovi do mesta Tenkodogo. Trieda však bola postavená z cementových blokov, bez kúrenia či vetrania. „Uväznený v tejto extrémnej klíme s viac ako stovkou spolužiakov na celé hodiny sa zaprisahal, že jedného dňa urobí školy lepšími,“ píše sa v oficiálnych podkladoch tohtoročnej Pritzkerovej ceny. Kéré na svoj sľub nezabudol a po rokoch sa do svojho rodiska naozaj vrátil.

Prístavba k základnej škole Kere. Foto: Erik Jan Owerkerk

Prístavba k základnej škole Kere. Foto: Erik Jan Owerkerk

Dôležitým míľnikom na ceste k jeho budúcej kariére sa stalo získanie štipendia v Berlíne. Začínal tam ako tesár, svojho veľkého sna stať sa architektom sa však nevzdal. Cez deň pracoval, po nociach študoval na strednej škole. V roku 1995 mu udelili štipendium na štúdium na Technickej univerzite v Berlíne, kde napokon 2004 získal diplom v odbore architektúra.

Zaslúžil sa o rozvoj celých komunít

Aj keď jeho hviezda na profesionálnom poli stúpala, Kéré nikdy nezabudol na svoju rodnú Burkinu Faso. Založil nadáciu s cieľom zabezpečiť pre deti pohodlné vyučovacie priestory.

„Miestni obyvatelia ponúkali svoj vklad, prácu a zdroje od koncepcie až po dokončenie, pričom takmer každú časť školy vyrábali ručne, pričom sa riadili architektovými invenčnými formami pôvodných materiálov a moderným inžinierstvom,“ uvádzajú zástupcovia Pritzkerovej ceny.

Opera Village. Zdroj: Kéré Architecture

Vybudovanie základnej školy v Gando sa stalo odrazovým mostíkom pre ďalšie podobné stavby a zdravotnícke zariadenia nielen v Burkine Faso, ale aj v Keni, Mozambiku či Ugande. Ich prínos ďaleko presiahol architektúru, Kérého stavby stáli za pokrokom v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, budovania pracovných príležitostí či udržiavania pracovných zručností. Stali sa základom pre rozvoj celých komunít.

Národný park v Mali. Zdroj: Francis Kéré

Francis Kéré sa tak na miestach, ktoré to veľmi potrebovali, delil o svoje zručnosti, nápady, technické riešenia a estetické cítenie. „Musíme bojovať, aby sme vytvorili kvalitu, ktorú potrebujeme na zlepšenie života ľudí,“ tvrdí dnes svetoznámy architekt.

Jeho dielo sa prirodzene dostávalo aj do ďalších krajín ako Dánsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo či do Spojených štátoch. Dnes má na konte mnoho prestížnych ocenení a je súčasťou viacerých významných architektonických združení. Má dvojité občianstvo Nemecka aj Burkiny Faso a svoj čas trávi rovnakou mierou v oboch krajinách.