Dosiahnuť, aby mal stavebný projekt, čo najnižší dopad na životné prostredie, sa dá ešte predtým, než sa začnú výkopové práce na pozemku. A to digitalizáciou. Modernými technológiami a špeciálnymi softvérmi možno okrem iného odhadnúť nákladnosť, budúce riziká, ale aj životnosť stavby.

 

Stavebníctvo sa totižto nielen adaptuje na inovácie, no takisto ich vytvára. Preto sme sa s architektom Adamom Cifrom, hlavným architektom DELTA Group SK, zamerali na menej pojednávané okolnosti týkajúce sa problematiky zodpovednej výstavby.

 

Uberať niečo, konkrétne, budovám, hoci aj novostavbám, z ich hodnoty z dlhodobého hľadiska a ako možno naopak zaistiť, aby sa ich hodnota prinajmenšom zachovala, v optimálnom prípade, zvyšovala postupom rokov?

Kľúčom k úspechu je navrhovať stavby tak, aby bola zabezpečená maximálna flexibilita využitia v budúcnosti a takisto, aby umožňovala ľahké realizovanie potrebných stavebných úprav. Zároveň bude mať budova vyššiu hodnotu, ak v nej budú implementované materiály a konštrukcie, ktoré budú môcť byť znovu využité po ukončení životného cyklu (cradle-to-cradle). Tu sa už zhovárame o znova využiteľných materiáloch a montovaných systémoch, ktoré pri demontáži nebudú musieť byť znehodnotené, no naopak, budú môcť byť implementované do inej stavy. V podstate to znamená, že na stavbu je nutné sa pozerať aj ako na budúcu „materiálovú banku“. Z tohto pohľadu by malo daný projekt preveriť posudzovanie životného cyklu budovy.

 

 

 

 

Ing. arch. Adam Cifra stojí v čele architektonického tímu v spoločnosti DELTA Group SK v Bratislave a Česku, ktorú na Slovensku zastupuje aj ako prokurista. Vyštudoval architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a navštevoval tiež univerzitu v nemeckom Essene. Je autorizovaným členom Slovenskej komory architektov. Pri projektovaní presadzuje použitie modelovania BIM (Building Information Modeling) a využívanie udržateľných štandardov budov. Medzi jeho najúspešnejšie projekty patrí kancelárska budova spoločnosti Ekom, vývojové centrum a testovací okruh BMW v Sokolove, výrobná hala spoločnosti WITTE v Ostrove, kancelárske priestory spoločnosti Mondeléz v Bratislave či administratívna budova spoločnosti Mann+Hummel v Uhorskom Brode. Za mnohé z nich získala DELTA aj architektonické ocenenia.

 

Foto: Florian Voggender, Christian Brandstätter

 

Budova Univerzity prírodných zdrojov a biologických vied bola navrhnutá ako hospodárna konštrukcia s vysokým stupňom flexibility. V roku 2020 oficiálne nadobudla štandard Klimaaktiv Gold a zaradila sa medzi jednu z energeticky najlepších stavieb.

 

 

Nadväzujúc na zmienku o „materiálovej banke,“ – takýmto urban miningom možno znížiť tvorbu uhlíkovej stopy a je cestou k návratnosti investície. Často sa však stáva centrom záujmu až potom, čo už stavba doslúžila svojmu pôvodnému účelu, kedy je vhodné zaoberať sa takýmto riešením?

Ako som už naznačil v predošlej odpovedi, je potrebné riešiť budúcu možnosť využitia stavebnej matérie už pri projektovaní stavby. Ak vopred rozmýšľame nad možnosťou opätovného využitia, tak nám to výrazne ovplyvní riešenie navrhovanej budovy. Tu sa potom rozprávame o zvolených materiáloch a spôsoboch ich montáže na stavbe (obmedzenie lepenia materiálov na stavbe, zníženie náročnosti demontáže). Systém projektovania v BIM nám takúto možnosť projektovania dokáže umožniť.

 

Zohľadňuje sa takýto scenár už v počiatočných štádiách integrálnej výstavby, napríklad aj v súčinnosti s BIM manažmentom?

V podstate sa bez využitia modelovania v systéme BIM už nezaobídeme. Momentálne však neevidujeme veľké nátlaky ani požiadavky na riešenie tejto otázky, zakomponovaním do návrhu stavby. Existuje EU taxonómia, podľa ktorej sa budova má preveriť aj z pohľadu budúceho odstránenia stavby. Na takéto projekty by malo byť v budúcnosti jednoduchšie získať trebárs aj bankové financovanie a takto navrhnutá stavba by mala mať vyššiu hodnotu.

 

 

 

Foto: Florian Voggender, Christian Brandstätter

 

Pokiaľ by sme o urban miningu uvažovali v percentuálnom prepočte, nakoľko môže rozvážne a dômyselné plánovanie prispieť k tomu, aby sa hodnota budovy aj v poslednom štádiu svojej existencie nedostala do mínusu?

Investor má náklady so stavbou od prípravy projektu, výstavby a zariadenia stavby, cez prevádzku stavby a náklady spojené na energie, následne po nejakom čase na renováciu stavby až po náklady spojené s konečným odstránením a recykláciou stavebných materiálov. Ak sa všetkým týmto fázam venuje dostatočná pozornosť, tak sa výrazne môže posunúť životnosť stavby. Keďže každá stavba je individuálne riešená pre konkrétne využitie, tak nie je možné sa rozprávať o konkrétnych prepočtoch nákladov vo všeobecnosti. V podstate je však v priemere akceptované 11 % zvýšenie nákladov stavieb so zníženými nákladmi na životný cyklus stavby, teda pri udržateľnej výstavbe.

 

Ako sú do integrálneho projektovania udržateľnej výstavby začlenení odborníci z interdisciplinárnych odvetví, napríklad stavební biológovia či ekológovia, a v čom sa ich prítomnosť stáva pre architektúru významnou?

Ich uplatnenie vidím pri vývoji a výrobe nových druhov stavebných materiálov z prírodných surovín. Myslím si, že bežné konštrukcie a materiály sa však budú naďalej používať (hlavne z lokálnych zdrojov) a budú len dopĺňané novými materiálmi. Ďalší odborníci budú potrební pre zabezpečenie biodiverzity vonkajšieho urbanizovaného prostredia, ako napríklad striech, zelených fasád, spevnených plôch, umožňujúcich vsakovanie dažďových vôd alebo plôch zelene.

 

 

Foto: Florian Voggender, Christian Brandstätter

 

 

V prípade priemyselného projektu Laboratórnej budovy IFA v rakúskom meste Tulln boli CLT dosky natoľko zásadným stavebným prvkom, že sa využili napríklad aj pri konštrukcii výťahovej šachty. Stavba v roku 2018 vyhrala ocenenie v súťaži Drevostavba roka v kategórii Verejné stavby.

 

 

Foto: Florian Voggender, Christian Brandstätter

 

Keby sme sa pozastavili pri architektúre imitujúcej biologické vlastnosti a prirodzené podmienky iných živých organizmov, vedeli by ste uviesť niektoré konkrétne príklady takýchto adaptívnych stratégií projektovania na niektorých zo stavieb?

Najlepšie riešenia sú také, ktoré fungujú pasívne a dlhodobo. Konkrétne myslím riešenia ako vhodná orientácia na svetové strany, akumulačná schopnosť niektorých materiálov, využitie zelených striech alebo zelených stien v exteriéri, či využívanie samotnej vysokej zelene. Rovnako môžem spomenúť využívanie vodných prvkov ako ochladzovacej plochy a minimalizovanie spevnených plôch bez funkcie vsakovania dažďových vôd. Stavba by mala byť schopná v budúcnosti reagovať na už prebiehajúce klimatické zmeny (tienenie, chladenie, prívalové zrážky alebo silný vietor). Z našej praxe môžem hlavne spomenúť projekt Ekom, kde sme okrem vhodných technológií na sálavé kúrenie a chladenie využili hlavne presvetlenie a prirodzené prevetranie dispozície vnútorným átriom so zelenými plochami.

 

Neoddeliteľnou súčasťou zelenej architektúry a koniec koncov aj projektov spadajúcich do línie Green line je vyhovenie medzinárodným štandardom Green Building. Štandardy sa však menia. Existujú teda mechanizmy zaručujúce, že stavba už v čase svojho vzniku bude pripravená vyhovieť nárokom, ktoré prinesie budúcnosť?

Je otázne o ako vzdialenej budúcnosti hovoríme. Ako projektanti a architekti však v tomto momente môžeme disponovať iba s existujúcimi materiálmi a technológiami. Naším cieľom však nie je dostať do objektov všetky existujúce technológie, ale vytvoriť taký koncept, ktorý bude čo najlepšie riešiť požiadavky plánovanej prevádzky danej lokality a bude mať čo najnižší negatívny dopad na životné prostredie pri jej zriadení, ale aj počas jej prevádzky. Ohľadne nových štandardov budov neustále prebieha výskum, pričom sa na poli výskumu aktívne pohybuje aj naša spoločnosť, napríklad na projekte BIM4Eco (TU Wien+ Austrian Institute for Technology + DELTA).

 

Takmer každý rok získava niektorý z projektov DELTA ocenenie, spočívajúce v excelentnej koordinácii a projektovom manažmente. Naposledy to bol napríklad komplex Dock in Four, predtým drevostavba IFA v Tullne či BOKU vo Viedni. Zodpovedá za tieto úspechy expertíza SMART TEAM manažmentu alebo je to skôr synergia viacerých činiteľov, ktoré okrem iného tvoria koncept Green line?

Je to synergia viacerých faktorov. Všeobecne však môžeme hovoriť o princípoch udržateľnosti, ktorými sa riadime a o vytvorení potrebnej partnerskej kultúry na projektoch. Rovnako sa snažíme používať nové, prospešné metódy riadenia projektov, ako je LEAN manažment či iné agilné metódy.

 

Aj v týchto projektoch naznačujete možný vývoj budúcnosti mestského prostredia, do ktorého sú budovy integrované. Uvažuje sa však v rámci toho aj s prípadnou revitalizáciou či adaptáciou?

Tu už zasahujeme do väčších celkov zástavby. Je pravda, že je potrebné vnímať objekty v kontexte zástavby, okolia a teda myslieť v inej mierke. Toto by sa malo riešiť už v projekcii zón, kde by sa mohli a mali využívať synergie budov, ich inteligentné prepojenia a vhodná funkčná previazanosť, napríklad decentralizácia bývania, práce a výroby.

 

 

Foto: Florian Voggender, Christian Brandstätter

 

 

Digitalizácia stavebných a projekčných procesov sa odzrkadlila aj na vývoji viacerých softvérových riešení, napríklad Datenpool či PlanRadar, využívaných celosvetovo. Vyplývajú zo zužitkovania týchto nástrojov aj ďalšie benefity, vplývajúce napríklad na energetickú účinnosť budov?

V prípade dobre zorganizovaných procesov v prípravnej a realizačnej fáze stavby sa dokáže pozitívne ovplyvniť uhlíková stopa stavby. Rovnako aj informačné dáta výrazne zlepšia budúcu prevádzku objektov. Simulácie nám zase pomôžu preveriť funkčnosť inštalovaných technológií. Čo je však ešte potrebné, je najmä dostupnosť dát, ich aktívne využívanie a vhodná práca s týmito údajmi. Ako kľúčovú dnes vidíme partnerskú spoluprácu odborníkov a ich vhodný manažment.

 

Akiste sa účinnosť týchto riešení prejavila zvlášť v období posledných rokov, kedy bola komunikácia na veľké vzdialenosti nielen nevyhnutná, no v konečnom dôsledku výhradná. Pomohlo aj toto korigovať spôsobené, naviac nečakané sklzy výstavby?

Za posledné roky sa začali používať rôzne druhy komunikácie umožňujúce riešiť projekty na veľké vzdialenosti. U nás sú projekty, na ktorých spolupracujú odborníci z 3 - 4 krajín a aj napriek tomu dokážeme veľmi efektívne spolupracovať. Samozrejme, nebude sa však dať úplne odstrániť nutnosť niektorých osobných stretnutí, obhliadok stavby a kontrol stavby na mieste. Efektivita takejto spolupráce je ale výrazne posunutá dopredu. Zároveň treba zdôrazniť, že osobné stretnutia nemôže adekvátne nahradiť žiadna technológia, keďže ľudský prístup považujeme pri každom projekte za nesmierne prínosný.

 

HĽADAJTE ONLINE FENOMÉN STAVEBNÍCTVA

Informačné modelovanie budovy nadobúda svoju vážnosť a jeho praktické využitie sa začína uplatňovať aj u nás. Aké sú jeho výhody, čo si od neho sľubovať a v neposlednom rade, ako k nemu správne pristupovať, aj o tomto pojednáva úvodná epizóda odborného podcastu. V novom, zdarma dostupnom formáte s názvom BIM jako fenomén, sa o budúcnosti a využití BIM modelovania a manažmentu dozviete priamo od profesionálov, ktorí BIM modeling uplatňujú v praxi dlhodobo.

 

 

 

Informácie o našich projektoch a aktivitách aj online na delta-group.sk.