fortunata house spalna

Foto: Manuel Sá

 

Ak by bolo možné, aby obrovský žeriav dom nadvihol a presunul inam, pôvodný terén by ostal takmer nedotknutý. To je jedna z nosných myšlienok projektu Fortunata House: maximálny rešpekt k prostrediu – vrátane obrovskej borovice brazílskej, okolo ktorej ho naprojektoval architekt Luciano Lerner Basso.

 

Fortunata House stojí na úplnom juhu Brazílie, v pomerne veľkom meste Caxias do Sul s približne pol miliónom obyvateľov. Napriek tomu pozemok, na ktorom vyrástol, nepôsobí typicky mestsky. Obklopuje ho veľa zelene a skôr ako otvorenú štvrť veľkomesta evokuje ticho lesného prostredia. Nachádza sa totiž v okrajovej, zalesnenej časti. A práve to bolo východiskom, ktoré sa v najväčšej možnej miere odzrkadlilo aj pri návrhu stavby z dielne architekta Luciana Lernera Bassa. Cieľom bolo čo najmenej ovplyvniť a narušiť prirodzené prostredie. Aj preto dom stojí na pilótach, ktoré sa jemne dotýkajú zeme a prispôsobujú sa prirodzenému tvaru terénu. Podľa architekta bol rozum hlavným nástrojom pri hľadaní ducha života. Ani jeho večná dvojička – cit – však neostal bokom.

 

fortunata house pristup

Foto: Manuel Sá

 

Integrovať verejné a súkromné

Jedným z hlavných hrdinov tohto návrhu, ku ktorým autori pristúpili mimoriadne citlivo, je mohutná borovica brazílska. Tá vyrastá priamo zo stredu terasy ako jej najdôležitejšia súčasť a vizuálne prepája stavbu s jej okolím.  Aby stavba bola čo najšetrnejšia k prostrediu, okrem minimálnych zásahov do topografie pri nej využili aj všetok materiál z výkopov základov. Zemina poslúžila na vytvorenie plochy pre vozidlo a jeho otáčanie, kamene zasa vytvorili potrebné oporné múry.  Prístup k domu tvorí kľukatá štrková cestička vedúca až ku vchodu. Nenachádzajú sa tu však žiadne steny, iba veľké presklenie s kovovými rámami na vyvýšenej časti. „Zámer bol, aby podlaha domu bola rovnaká ako podlaha v meste; túžba vytvárať mestské priestory bez bariér, vizuálne integrovať verejné a súkromné,“ vysvetľuje architekt. Poschodie domu sa tak stáva akýmsi predĺžením ulice, jej prirodzeným pokračovaním.

 

fortunata house obyvacka

Foto: Roberta Gewehr

 

Štyri obdĺžniky

Spomínaný vchod do domu sa nachádza v prízemnej časti, vedľa prístrešku pre auto. Po vstupe do domu sa majitelia – mladý pár – ocitnú v zádverí a tento priestor dopĺňa ešte práčovňa. To hlavné sa však odohráva na poschodí. Jeho dispozíciu tvoria štyri spojené obdĺžniky, z ktorých každý má vlastnú funkciu. Nepretržite však medzi nimi prúdi život a pohyb a sú navrhnuté tak, aby sa dokázali bez problémov prispôsobiť prípadným zmenám v súkromnom živote majiteľov. Práca, spánok či spoločný čas sa nenútene odohrávajú v rámci týchto kvadrantov. Vnútri absentujú záclony, žalúzie alebo iné vizuálne bariéry. Obyvatelia sú tak v neustálom priamom kontakte s okolitou prírodou. 

 

fortunata house terasa

Foto: Manuel Sá

 

Tichá architektúra

Základným materiálom je pohľadový betón: okrem klasických častí domu, ako napríklad schodisko, je z neho vyrobená aj časť nábytku. Tento materiál splnil racionálne požiadavky na jednoduchú údržbu a stálosť aj vo vlhkejšom lesnom prostredí. Z emocionálneho hľadiska zasa pôsobí esteticky, drsne, no zároveň odhaľuje poctivú ručnú prácu. Betón bol, navyše, ošetrený prípravkami bez obsahu rozpúšťadiel. 

 

fortunata house exterier

Foto: Manuel Sá

 

„Navrhli sme tichú architektúru, ktorá udržiava jasný dialóg s prírodou,“ hovorí architekt Luciano Lerner Basso. Jedným z udržateľných aspektov tejto stavby sa stalo aj opätovné použitie dreva z betónových debnení – svoje uplatnenie našlo pri budovaní veránd. Ďalšími premyslenými súčasťami je čo najviac prirodzeného osvetlenia v miestnostiach vrátane využitia strešných okien. A ak je použité umelé osvetlenie, tak len žiarovkami s nízkou spotrebou elektrickej energie. 

 

fortunata house stolik

Foto: Manuel Sá

 

Len to podstatné

Interiéru dominuje štruktúra pohľadového betónu, ktorý dopĺňa neutrálny, prevažne drevený mobiliár. Jeho čisté nenápadné línie nechávajú vyniknúť okoliu, ako je to v prípade hlavnej spálne. Tá poskytuje nerušený výhľad na les aj priamo z jednoduchej voľne stojacej vane, vedľa postele, ktorá stojí pred stenou z drevených lamiel. Priestor dopĺňa jedno drevené hojdacie kreslo. Dá sa povedať, že zariadenie domu je redukované len na to naozaj potrebné: upriamuje pozornosť smerom k exteriéru. Napriek tomu pôsobia priestory domu domácky a príjemne a jeho otvorená dispozícia bez „slepých uličiek“ pozýva k aktívnemu, každodennému využívaniu všetkých častí domu.

 

fortunata house kupelna

Foto: Manuel Sá

 

Viac ako dom

Fortunata House je stavbou, ktorá otvára viaceré zaujímavé otázky. Dá sa bývať zároveň v dome aj v lese? Aký je vzťah medzi materiálom a technikou? Ako vizuálne integrovať verejné (mestské) aspekty s tými privátnymi? A v neposlednom rade: čo znamená maximálna udržateľnosť v architektúre? Projekt z juhobrazílskeho Caxias do Sul načrtol viaceré možné odpovede. Obmedzenia lokality a terénu dokázal využiť vo svoj prospech bez toho, aby ho narušil. A dokázal, ako sa dá ideálne skĺbiť racionálny prístup s emóciami a príjemnými vnemami. 

 

fortunata house kreslo

Foto: Roberta Gewehr

 

Pin It