Foto: JTRE
Projekt Ovocné sady z dielne developera JTRE už od svojho predstavenia zaujal verejnosť najmä veľkým centrálne osadeným parkom. Cieľom architektonického štúdia GFI bolo vytvoriť prirodzene pôsobiaci exteriér, ktorý by splnil maximum nárokov obyvateľov vo viac ako tisícke bytových jednotiek, ktoré tu do roku 2024 postupne vyrastú.
Prvých šesť domov je skolaudovaných a väčšinu bytov si už klienti aj prevzali. Druhá etapa, v ktorej pribudne päť domov, je v štádiu dokončenej hrubej stavby a do konca roka by sa mali práce presunúť do interiéru.
V centrálnej časti oboch etáp najväčšieho projektu, ktorý sa realizuje v bratislavskej Trnávke, vytvorili architekti priestor pre pasívny aj aktívny oddych. Pobytová lúka, odpočívadlá, detské ihriská, fitness zóna, petangové či streetballové ihrisko. Zvolená zeleň zohľadňuje funkciu danej časti parku a tiež formuje zmyslovo atraktívny a bezpečný celok. Trávnatá plocha pobytového trávnika umožňuje aktívny pohyb a hry vo vnútrobloku.
Foto: JTRE
Prírodný charakter parku podčiarkuje aj zvolený mobiliár. Architekti neopomenuli ani pre obyvateľov príťažlivé funkcie podporujúce zdravé fungovanie komunity – gril, priestor na pestovanie vlastných plodín a altánok. Vo výsadbe prevažujú domáce dreviny doplnené o ovocné stromy s jedlými plodmi ako čerešne, orechy či hrušky. Okolo detského ihriska je vysadený súbor nenáročných okrasných tráv, doplnených prírodnými trvalkami, ktoré dodajú parku významný dynamický, v čase premenlivý prvok.
Park je vizuálne oddelený od bytových domov dvoma pásmi izolačnej zelene, ktoré sú situované v miernych terénnych depresiách. Takzvané poldre slúžia predovšetkým na zachytenie prebytočnej zrážkovej vody a tvoria neoddeliteľnú súčasť manažmentu dažďových vôd. V okrajových častiach ich dopĺňajú solitérne kamene, ktoré dotvárajú prírodný charakter a môžu slúžiť na príležitostné sedenie či lezenie. Kamene sú použité z blízkych zdrojov (Devínska žula) a sú čiastočne zapustené do terénu tak, aby sa podporilo ich zapojenie do prostredia.
Foto: JTRE
Pre pohyb osôb v rámci parku zvolili architekti prirodzene vyzerajúci mlatový chodník a pod koruny stromov situovali menšie odpočívadlá a športovo-oddychové zóny pre petangue, pingpong, fitness, workout a posilňovanie. Park je s bytovými domami prepojený drevenými lávkami, ktoré sú rytmicky umiestňované v nadväznosti na najvyužívanejšie prechody – vstupy do bytových domov či prechody na parkoviská.
Celková plocha vegetačných prvkov v projekte je 4 082 štvorcových metrov, z čoho polovicu tvorí trávnik a zvyšok tvoria vyrastené stromy, živé ploty, kríky, rôzne trvalky, ale aj pôdopokryvné rastliny či cibuľoviny a hľuzoviny.
