Pokoj mesta, energia vidieka. Nové možnosti pre vaše bývanie

Ilustračná snímka: Unsplash

Vybrať si bývanie v meste alebo radšej na vidieku? To je večná téma, ktorá sa spája s viacerými stereotypmi. Dedinské prostredie býva označované ako pokojnejšie, bližšie k prírode a tichšie, zatiaľ čo mesto sa spája s vyššou hlučnosťou a životným tempom, na druhej strane však ponúka bohatšie pracovné či voľnočasové možnosti. Posledné roky však ukazujú, že to nemusí byť vždy tak.

Za istých okolností môžete aj na vidieku rátať s dobrou dostupnosťou služieb a mestské bývanie, naopak, môže poskytnúť dostatok priestoru a zelene. Poradíme vám, na čo sa sústrediť pri výbere ideálneho bývania vo vidieckom či urbánnom prostredí. 

Benefity mesta v porovnaní s dedinou väčšinou spočívajú v bohatšej ponuke pracovných príležitostí, množstva spôsobov, ako tráviť voľný čas, lepšej infraštruktúre a celkovo dynamickejšom a anonymnejšom prostredí. Naproti tomu je mesto vnímané ako hlučnejšie, menej zdravé, rýchle a finančne náročnejšie.

Vidiek je v očiach mnohých pokojný, má lepšiu dostupnosť do prírody, ponúka možnosť vlastnej záhrady a trávenia času na čerstvom vzduchu. Nevýhodou však býva nutnosť cestovania za prácou, nižšia miera súkromia či už spomínané obmedzené voľnočasové možnosti. Vďaka premysleným konceptom, inovatívnym materiálom alebo technológiám a udržateľným riešeniam je však možné aj v meste vytvoriť oázu pokoja a na dedine plnohodnotné moderné bývanie. Na aké aspekty je teda dobré sa sústrediť?

Nie je betón ako betón

Mestá bývali v minulosti označované ako betónové džungle. Betón mal v tomto prípade skôr negatívne konotácie, ale nemusí to vôbec byť tak. „Pri aktuálnych stavebných projektoch je vo veľkej miere využívaný betón, teda monolitné betónové konštrukcie obytných budov aktuálne vznikajú na Slovensku skoro pri každej výstavbe obytných budov či štvrtí. Faktom je, že toto riešenie je pre investora finančne nákladnejšie, avšak treba povedať, že ide asi o najlepšie možné riešenie aj pre budúcich majiteľov z pohľadu požiarnej bezpečnosti, statiky, akustiky a akumulačných vlastností,“ hovorí Martin Volčko, konateľ a technický riaditeľ spoločnosti STRABAG Pozemné staviteľstvo s. r. o. Ako dodáva, zároveň je z pohľadu architekta možné vo veľkej miere využiť pohľadové možnosti betónu ako jedného z možných architektonických prvkov. Čo to presne znamená? Vyššiu náročnosť na kvalitu prevedenia stavebných prác, no na druhej strane možnosť urýchliť a zefektívniť stavbu tým, že odpadáva nutnosť ďalších povrchových úprav, ako sú omietky, sadrokartónové stropy a podobne. Ostáva len „holá“, priznaná estetika pohľadového betónu. Ruka v ruke s tým kráča aj možnosť ušetriť finančné prostriedky. V moderných stavbách sa pohľadový betón môže použiť nielen ako priznaný strop s industriálnym nádychom, ale podľa Jany Pančíkovej, riaditeľky pre obchod a komunikáciu spoločnosti Cemmac, sú čoraz populárnejšie aj akumulačné betónové steny pri zdroji tepla, ako sú napríklad krby. Výnimkou nie sú ani betónové pracovné dosky. 

Ilustračná snímka: Unsplash

„Výhodou betónu je nielen jeho nesmierna variabilita možností konštrukcie pre architekta a staviteľa, ale aj jeho výborné vlastnosti pre užívateľa stavby. Betón je vlastne umelý kameň, vyrobený z prírodných surovín – vypálená vápenná hornina – takže spĺňa hlavnú vlastnosť kameňa, ktorou je pevnosť. Zároveň má betón veľmi dobré termo- a akusticko-izolačné vlastnosti, čo ho vlastne predurčuje na obytné stavby,“ dopĺňa Jana Pančíková.

A ak sme hovorili o ekologickej stránke, betón je recyklovateľný, čím sa v tomto smere dostáva do výhody oproti iným kompozitným materiálom. Pravdou je však aj to, že pri jeho výrobe sa spotrebúva značné množstvo energie, čím sa zvyšuje uhlíková stopa tohto materiálu. Pokiaľ však budú v stavebníctve pokračovať tendencie znižovať emisie CO₂ pri výrobe betónu, jeho recyklácia a využitie pohľadových vlastností pri eliminácii ďalších vrstiev stavieb, tak spojenie „betónová džungľa“ vôbec nemusí vyznievať negatívne. Betón, s ktorým sa spája predovšetkým mestské prostredie, prináša do architektúry i stavebníctva nové, zaujímavé možnosti.  

Udržateľnosť musí byť príjemná

Bjarke Ingels je zakladateľ jedného z najslávnejších architektonických štúdií sveta, BIG. To prišlo s inovatívnou myšlienkou „hedonistickej udržateľnosti“ spojenej práve so životom v mestách. Čo to presne znamená? Bjarke Ingels a BIG sú presvedčení, že dobre fungujúce a udržateľné mesto je lepšie nielen pre životné prostredie, ale aj pre ľudí, ktorí v ňom žijú. „Pojem hedonistickej udržateľnosti znamená, že udržateľnosť nezvíťazí, ak nebude lepšie navrhnutá a príjemnejšia pre život,“ povedal Ingels známemu portálu ArchDaily. Mesto teda v zásade nemusí byť menej ekologické či menej zelené ako vidiek, práve naopak. Čo však znamená dobre fungujúca a udržateľná štvrť na bývanie?

Ilustračná snímka: Unsplash

„Určite veľa zelene, ideálne veľký priľahlý park, dostatok parkovacích plôch, ideálne tiež čo najdostupnejšia občianska vybavenosť, dostatočná kapacity infraštruktúry, teda príjazdové/výjazdové komunikácie, chodníky, výjazdy z podzemných parkovacích plôch, ďalej dobrá dostupnosť mestskej dopravy a ostatných služieb spojených s bývaním,“ vymenúva Martin Volčko. 

Zeleň inak

Hoci mestá zápasia s obmedzeným priestorom na novú výstavbu a ešte viac na rozsiahle zelené plochy, aj v tomto prípade moderné stavebníctvo prináša praktické a ekologické možnosti. Tými sú napríklad zelené strechy, ktoré zlepšujú mikroklímu vnútri budovy, ale podporujú aj zadržiavanie dažďovej vody, zníženie CO₂ či tlmenie hluku. 

Čoraz rozšírenejšími sú však už aj zelené fasády, respektíve zelené steny. Tu ide o dva rozdielne mechanizmy aplikácie zelene na povrch budovy. Jednoduchšou verziou sú zelené fasády, pri ktorých popínavé rastliny vyrastajú zo zeme a tiahnu sa po fasáde budovy. V princípe nejde o novinku posledných rokov, budovy pokryté zeleňou poznáme už dlhé desaťročia. Práve v poslednom období však po nich siahajú mnohí architekti a projektanti pri budovách v mestskom prostredí, keďže sú nielen estetické, ale zároveň eliminujú hluk z vonkajšieho prostredia a zároveň to vnútorné ochladzujú. 

Kľúčových 15 minút

Pre kvalitné bývanie v urbánnom prostredí sa zaužíval pojem 15-minútové mesto. Ide o koncept bývania, pri ktorom sa ľudia dokážu pešo alebo na bicykli do 15 minút dostať k základnej infraštruktúre, ako sú obchody, školy, škôlky, lekár, pošta a podobne. Cieľom je predovšetkým znížiť množstvo áut, a tým pádom aj množstvo škodlivých emisií, a na ich úkor posilniť zeleň.  Ako mnoho podobných myšlienok, aj táto má svojich zástancov a odporcov. Faktom však je, že mať do pár minút dostupné potrebné zázemie bez nutnosti štartovať auto je veľkou výhodou. 

Ilustračná snímka: Unsplash

A čo spomínané finančné náklady na život v meste? Aké kľúčové faktory na nich najviac vplývajú? „Asi ako vždy je to hlavne výška dane z nehnuteľností – mestá majú drahšie takéto dane. Ďalej je to správa bytového domu, kde sú tiež nepredvídateľné položky na spoločné opravy a servisy. V rodinnom dome si viete prevádzku efektívnejšie regulovať, náklady môžu byť aj nižšie, ako je tomu v bytoch. V mestách je nevýhoda aj spoplatnenia parkovacích miest, čo na vidieku nie je bežné,“ myslí si Tomáš Šesták, CEO developerskej spoločnosti DOAS. Pri živote v meste zasa priaznivo na rodinný rozpočet vplýva možná blízkosť práce či cestovanie MHD alebo inými zdieľanými dopravnými prostriedkami.

Čaro vidieka trvá

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2021 sme na Slovensku mali 2,2 milióna bytov a 1,2 milióna domov. K 1. januáru 2021 údaje ukázali, že viac našincov býva v meste (53 %) oproti vidieku (46 %). Prostredie dedín alebo prímestských satelitov však rozhodne nestráca na popularite. „Za uplynulé dva roky sme zaznamenali dopyt skôr po vidieckom prostredí, byty stále vychádzajú o dosť drahšie v centrách miest,“ pokračuje Tomáš Šesták zo spoločnosti DOAS. 

Vidiek zároveň poskytuje viaceré ďalšie špecifiká. „Vidiek si môže viacej dovoliť experimentovať s urbanizmom. Vidiecky charakter bývania je hlavne o bývaní v rodinných domoch, prípadne v radových zástavbách, je tam limitujúca výška domu, zastavanosť pozemku a iné regulatívy. V mestách sú byty na kope, na podlažiach, zdieľajú spoločné priestory. Sú to dva rozdielne životné štýly,“ pokračuje Šesták a dodáva, že urbanizmus v mestách je náročnejší, je tam menší priestor na tvorbu urbanistického celku, ale sú architekti, ktorí sa s tým dokážu „vyhrať“. Na vidieku je možné urbanizmus ťahať viac do šírky a zmestí sa tam množstvo iných funkčných celkov.  

Či už v meste, alebo na vidieku, v prípade nových rezidenčných projektov je už možné bývať omnoho zelenšie a priateľskejšie k životnému prostrediu. Pozitívnych faktorov, ktoré sa oplatí sledovať pri výbere nehnuteľnosti, je hneď niekoľko: „V rámci aktuálnych projektov vznikajú veľké zelené plochy, či dokonca verejné parky, bežnou súčasťou projektov sú už zelené strechy alebo terasy rôzneho typu alebo komunitné záhrady, teda do centra pozornosti sa dostávajú priestory, v ktorých sa stretávajú všetci obyvatelia,“ približuje Martin Volčko, konateľ a technický riaditeľ spoločnosti STRABAG Pozemné staviteľstvo s. r. o. „Do popredia sa dostávajú technológie spojené so šetrením energie, kde sú už bežnou súčasťou projektov tepelné čerpadlá (voda/voda, vzduch/voda), či rôzne typy rekuperácie. Veľkým trendom sú v súčasnosti chladené stropy či zachytávanie a následné využitie dažďovej vody. TOP trendom sú, samozrejme, inteligentné „smart“ budovy, ktoré prostredníctvom riadiacej jednotky, v ktorej sa stretávajú všetky použité technológie, optimálne riadia chod budovy alebo jej častí, čo určite prináša úsporu obyvateľom a zároveň šetrí našu planétu,“ uzatvára.