Ľubomír Závodný: Vždy hľadám ideálny kontext s prostredím

Architekt Ľubomír Závodný.

Na svojom konte má okrem mnohých prestížnych ocenení aj viaceré výnimočné stavby v slovenských mestách, ako je Tatracentrum, Centrála VÚB na Mlynských nivách či Dom nábytku Atrium v Bratislave. V Košiciach je to komplex Cassovar, v ďalších mestách mnohé bytové či rodinné domy, alebo kostoly.

Roky pôsobí v porote študentskej architektonickej súťaže a aktuálne spolupracoval aj na dlhoočakávanej rekonštrukcii objektu v Sade Janka Kráľa v Bratislave. „Nie som veľký optimista, čo sa týka budúcnosti a rozvoja miest na Slovensku, lebo všetko so všetkým súvisí a naša spoločnosť je pomerne názorovo rozdielna a mám dojem, že sa to prejavuje aj pri stavbe miest,“ tvrdí. 

Mnohé vaše stavby už neodmysliteľne patria ku koloritu konkrétneho mesta. Dá sa povedať, ako tieto projekty ovplyvnil samotný charakter mesta, jeho genius loci? Ako sa napríklad v Tatracentre či Atriu odrazil charakter Bratislavy alebo napríklad v prípade Cassovaru Košice?

Keď vstupujem s návrhom do akéhokoľvek prostredia, vždy sa snažím nájsť kontext s ním a vzťahy, ktoré okolie neporušia a nezničia, ale skôr doplnia a skvalitnia. Áno, vždy je však v tom ten môj osobný individuálny názor a ten sa nie vždy musí zhodovať so všetkými. Veď podobne je to s našou spoločnosťou aj v iných názoroch, miestami až odlišných. Či som dobre nasal ducha toho-ktorého miesta, teda dobre detekoval genius loci, posúdi najmä čas a užívanie samotnej stavby. Ale musím povedať, že každá stavba je samostatný príbeh vzniku, hľadania a súvislostí.  

Budova Tatracity v Bratislave. Foto: Ľubo Stacho

Ako vnímate architektonický rozvoj Bratislavy za uplynulé roky? Kde vidíte pozitíva nových projektov a kde, naopak, má naše hlavné mesto ešte rezervy?

Rozvoj nášho hlavného mesta by som za uplynulé roky nazval turbulentným. Keď sa vrátim myšlienkami do doby vzniku mojich domov, čo bolo pred 20 – 30 rokmi, mám pocit, že dnešná doba je omnoho rýchlejšia a dravejšia. 

Ktoré slovenské mesto by ste vybrali ako príklad zaujímavého urbanistického či architektonického vývoja za posledné roky?

Asi naozaj najviac sa toho deje v Bratislave, ale nezaostávajú ani Košice a výborným príkladom je aj Trnava.

Aké sú z vášho pohľadu špecifiká návrhov budov vo veľkých mestách v porovnaní s vidieckym prostredím? Ktoré atribúty sú v takomto prostredí kľúčové?

Logicky vo veľkých mestách ide o kapacitne a investične väčšie návrhy, ale myslím, že to nie je o tom. Aj malý urbanistický či architektonický koncept môže byť kvalitnejší, ako ten väčší s väčším investičným rozpočtom. A ak sa tak trochu vrátim k mojim prvým odpovediam, vždy je v tom to hľadanie a najmä nájdenie toho ideálneho kontextu s prostredím a je jedno, či je to v meste, alebo na vidieku. 

Jedným z vašich najnovších projektov je rekonštrukcia objektu v Sade Janka Kráľa v Bratislave. Po rokoch tento objekt opäť získa svoju dôstojnosť. Na tomto projekte ste sa podieľali spolu s ateliérmi Studený architekti, Peter Stec a Terra Florida. Čím je tento projekt pre vás osobne výnimočný?

Ak mám byť úprimný a pravdivý, v tomto projekte som sa ja angažoval len ako súčasť toho spomínaného kolektívu a práve spomínané tri ateliéry majú na ňom zásluhu, a nie ja. Takže hodnotenie by pravdepodobne nebolo u mňa na mieste. Ale to, čo je na tomto objekte najdôležitejšie, je zmena funkcie, ktorá – a opäť použijem moje obľúbené slovíčko –  je v kontexte s prostredím Sadu Janka Kráľa.  

Jednou z aktualít je aj plánovaná prestavba administratívnej budovy Business Cassovar II v Košiciach na byty. Projekt Cassovar pritom pred časom bodoval v súťažiach ako CE ZA AR či Stavba roka. Ako vnímate zmenu funkcie tejto budovy?

Dôležité je najskôr povedať, že majiteľ budovy koná pri tomto zámere korektne z hľadiska autorských práv a zámer prestavby je v súlade s funkčným využitím podľa územného plánu. Ja som na to spracoval architektonickú štúdiu prestavby tak, aby zostal zachovaný architektonický výraz, a v tomto prípade najmä horizontálny charakter oboch budov. S takýmito zámermi sa dnes stretávam veľmi často a veľa developerov a majiteľov budov sa snaží prestavovať objekty najmä na bytové domy.

Cassovar v Košiciach. Foto: Ľubo Stacho

Pred niekoľkými týždňami ste boli v porote študentskej architektonickej súťaže Xella. Budúci architekti tu prezentovali svoje vízie pre Centrum zlého počasia vo Vysokých Tatrách. Ako hodnotíte úroveň jednotlivých návrhov? Prekvapilo vás niečo?

V porote medzinárodnej architektonickej študentskej súťaže Xella som takmer 20 rokov. Mal som asi trojročnú pauzu, keď som tému súťaže zadával v mojom Vertikálnom ateliéri na fakulte architektúry a logicky som v porote nemohol byť. Túto súťaž považujem za jednu z najlepších v Čechách a na Slovensku, lebo téma súťaže sa striedavo mení a je každý druhý rok v jednej z menovaných krajín. A tým, že Xella oslovuje vždy do poroty významných českých a slovenských architektov a v porote ich je vždy až-až, vznikajú úžasné diskusie pri rozhodovaní. A keďže ide zväčša o architektov, ktorí majú za sebou veľa realizácií, bývajú tie diskusie veľmi živé a niekedy aj názorovo odlišné. Napriek tomu je vždy záruka, že sa vyberie najlepší návrh. A tento rok bol počet návrhov až 76, ale neprekvapilo ma to, lebo zadanie v Tatrách študentov vždy lákalo.     

Navrhli ste mnoho polyfunkčných komplexov, bytových či rodinných domov, sakrálnych stavieb. Podľa čoho si aktuálne vyberáte, na akých projektoch budete pracovať?

Možno by som to nenazval tak, že si ja vyberám. Väčšina mojich domov je výsledkom víťazstva v architektonickej súťaži – VÚB, Tatracentrum, TatraCity, Cassovar, Pastoračné centrum Teplická – a pri tých nesúťažných to bolo rozhodnutie klienta pre priame zadanie, pravdepodobne z mojich referencií. To sa týka najmä rodinných domov a víl.  

Centrála VÚB banky. Foto: Ľubo Stacho

Ktorá zo spomínaných typologických stavieb je pre vás najväčšou architektonickou výzvou? 

Pre mňa je rovnakou výzvou každé zadanie od klienta. Aj keď, samozrejme, je veľký rozdiel robiť banku, kostol alebo vilu. Vždy je to ale o vzťahoch. A nemyslím len na vzťah domu k prostrediu (opäť ten kontext), ale aj vzťahu ku klientovi, a v tom je ten najväčší rozdiel, lebo každý je iný. Tu prevláda moja skúsenosť, že najťažším a najzodpovednejším je ten vzťah ku klientovi pri projektovaní rodinného domu.   

Kde vidíte do budúcna potenciál pri rozvoji slovenských miest alebo miest všeobecne? Ako v mestách stavať udržateľne?

Nie som veľký optimista, čo sa týka budúcnosti a rozvoja miest na Slovensku, lebo všetko so všetkým súvisí a naša spoločnosť je pomerne názorovo rozdielna a mám dojem, že sa to prejavuje aj pri stavbe miest. V princípoch navrhovania a udržateľnosti však za posledných 20 – 30 rokov nastali veľké pozitívne zmeny, napríklad projektovanie v BIM-e, nové stavebné materiály a nové technické možnosti. A keďže našu stavbu Centrály VÚB sme kreslili pred 30. rokmi, porovnám to s jej pozíciou. Akoby sa postupne zmenšovala, keď popri nej rastú nové a vyššie objekty, a práve máme na stoloch zámer banky na zmenu fasády tak, aby objekt spĺňal podmienky udržateľnosti a bol prevádzkovo efektívny.