Peter Krigler: Zaujímajú ma originálne príbehy malých stavieb

Pracujete na developerských projektoch pri Bratislave, od roku 2017 ste rozšírili pôsobenie do Košíc. Je vám osobne bližšie mestské alebo skôr vidiecke prostredie? 

Projekt v Košiciach sa ku mne dostal veľkou zhodou okolností. Úprimne, vstupoval som do úplne nového a neznámeho prostredia. Spočiatku som to bral ako jednorazovú záležitosť. Teraz je však situácia taká, že v apríli sa začal stavať náš celkovo štvrtý projekt rezidenčného bývania v metropole východu. Čo sa týka porovnania mesto vs. vidiek, každá lokalita má svoje špecifiká, výhody aj nevýhody. Mne osobne viac vyhovuje bývanie v pokojnejších lokalitách mimo centra a dopravného ruchu. Keďže celý život žijem blízko hlavného mesta, mám na dosah všetky jeho výhody, no zároveň aj blízko do prírody. To je miesto na život, ktoré mi je najbližšie a nemenil by som. 

Ak porovnáte v kvalite bývania Bratislavu a Košice a ich okolie, kde vidíte rozdiely a v čom sú si tieto mestá, naopak, podobné? 

 Začnem odzadu. Podobné sú si určite cenovkou nehnuteľností v centre. Príjemne ma prekvapil dopyt po kvalitných nehnuteľnostiach, kde si klienti uvedomujú rozdiely v lokalite a v druhu projektu, za ktoré si vedia adekvátne priplatiť. Dovolím si tvrdiť, že v Košiciach vzniká čoraz viac kvalitných projektov od čoraz väčších developerských skupín. Takže známa veta „na východe nič nie je“ rozhodne nie je na mieste (úsmev). Košice majú o polovicu menší počet obyvateľov ako hlavné mesto, takže porovnávať obe mestá nie je celkom vhodné. Myslím to tak, že ak je v Košiciach čakacia doba v nejakej zápche viac ako 15 minút, hovorí sa už pomaly o dopravnej nedostupnosti daného miesta. Ako je to v Bratislave, to vieme asi všetci. Obe mestá majú krásne zrealizované centrálne časti a v tejto veci sa musím mierne prikloniť na stranu východu. Promenáda na Hlavnej ulici v Košiciach cez leto, kde po oboch stranách vidíte kaviarničky a reštaurácie, extra zrealizované pruhy pre bicykle, dostatok miesta pre chodcov spolu s parkami a historickými stavbami – to má niečo do seba. Samozrejme, Bratislava má podobných lokalít viacero a rovnako majú svoje čaro. Hlavné mesto má nesporne veľa výhod, no rovnako sa teším na každú návštevu Košíc. 

Foto: Leonhard Niederwimmer/Unsplash

Aký typ architektúry je pre vás najzaujímavejší?  

Najskôr to bola moderná architektúra vo všetkých svojich podobách. Oceľ, sklo, betón boli materiály, ktoré nemohli chýbať pri novostavbách. No neskôr – asi je to aj vekom – ma začala zaujímať história. Nič extra konkrétne, skôr ma fascinujú aj naše slovenské hrady a zámky. Aj pri našich vlastných projektoch preferujeme rôznorodosť architektúry. Kľúčová je pre nás práca s vysokokvalifikovanými odborníkmi, ktorí sledujú najmodernejšie trendy nielen z estetického, ale aj funkčného hľadiska.

Ktorá krajina vás zaujala z hľadiska architektúry alebo dizajnu? 

Stavby ako zámok vo Versailles, pevnosť Carcassonse vo Francúzsku alebo Sagrada Familia v Španielsku sa už opakovať nebudú a dodnes sú výnimočné. Taliansko má možno menej známe, no pre mňa zaujímavé miesto – Cinque Terre. Ide o súbor piatich dediniek postavených na skalách s farebne odlíšenými fasádami – podľa povolania ich vlastníkov. V týchto európskych krajinách je nespočetne veľa iných historických, veľkolepých stavieb. No okrem kvalitného dizajnu ma pri stavbách začínajú zaujímať aj príbehy, ktoré sa k nim viažu. Nemusí pritom ísť o obrovské diela či celosvetovo známe stavby. Práve historické stavby sú dôkazom toho, ako architektúra ovplyvňuje mestá a životy ľudí. 

Ktorý príbeh stavby vás takto zaujal?

Nemusíme ísť vôbec ďaleko. Pri svojich pracovných cestách na východ Slovenska som pri „spodnej trase“ zakaždým prechádzal popri parku so stavbou z bieleho mramoru. Neskôr som zistil, že je dovezený až z ostrova Brač. Raz som si dal prestávku práve tu a dozvedel som sa, že ide o stavbu grófa Andrássyho na pamiatku svojej manželky Františky Hablawetz, ktorá milovala Chorvátsko a touto stavbou si ju chcel uctiť. Možno chodíte okolo pravidelne aj vy a ani ste si túto menšiu stavbu nevšimli. Vyhľadávam pre mňa zaujímavé stavby, ktoré nemusia byť veľké ani celosvetovo známe. Fascinujú ma menšie a menej známe objekty s nemenej zaujímavou minulosťou.

Ktoré mesto či miesto by ste odporúčali navštíviť fanúšikom kvalitného dizajnu a architektúry? 

Nemám toho precestovaného ani zďaleka toľko, aby som sa pasoval do úlohy odporúčať konkrétne miesta. Môžem len za seba povedať, že Praha či Barcelona ma aj po niekoľký raz vždy niečím zaujmú. Prejsť všetky ich dominanty sa za jeden víkend určite nedá. Teraz už skôr preferujem historické stavby či štvrte pred modernými. Preto často nevítam s nadšením, keď vidím, že sa staršia budova má premeniť na niečo nové, čo už po prestavbe ani zďaleka nepripomína pôvodnú architektúru.

Foto: Martin Katler/Unsplash

Čím musí disponovať lokalita, aby predstavovala naozaj kvalitné prostredie na bývanie a život? 

Uvediem úplný ideál, s ktorým sa stotožňujem, no je ťažké ho nájsť, pretože aj potreby každého z nás sú individuálne. Zaujal ma koncept 15-minútového mesta, ktorý sa zameriava na celkové zlepšenie kvality života obyvateľov. Menšie vzdialenosti a väčšia dostupnosť služieb v pešej alebo cyklistickej vzdialenosti prispievajú k neuponáhľanému životu a menšiemu stresu. Náš projekt Dubová alej tiež kombinuje život na periférii, kde je v rámci obce všetko potrebné pre kvalitný život, no pritom stále dobrá dostupnosť do hlavného mesta. Dôležitá je, samozrejme, aj cena. Čiže v skratke – lokalita by mala byť dostupná – nielen dopravou, ale aj cenou.

Ktoré krajiny sú z hľadiska urbanizmu či developmentu pre vás osobne inšpiráciou?

Podľa môjho názoru za kvalitným urbanizmom nemusíme ísť na opačný koniec sveta – dá sa nájsť aj tu, v Európe. V poslednej dobe sa mi začínajú viac a viac pozdávať lofty či koncepty bývalých industriálnych častí vo väčších mestách. Avšak územie musí byť riešené celé jedným zámerom, teda najlepšie investorom, aby z toho na konci dňa nevznikol priestor ako v našom hlavnom meste – nechcem sa, samozrejme, nikoho dotknúť, ide iba o môj názor. Konkrétne hneď u susedov, v Brne, vzniká zaujímavý komplex Nová Zbrojovka, u nás napríklad projekt Nesto v bratislavskej Petržalke.

Foto: archív respondenta

Ste zároveň aktívnym športovcom a pravidelne sa zúčastňujete pretekov Spartan Race. Ktorá lokalita pretekov bola pre vás doteraz najzaujímavejšou? 

Všetky. Naozaj, všetky krajiny, miesta a preteky sú niečím zaujímavé. V pamäti mi väčšinou utkvejú samotné preteky svojou obťažnosťou. Ten, na ktorý spočiatku „nadávam“ najviac, mám neskôr viac a viac v obľube. Niekedy sa podarí vhodná kombinácia počasia a prevýšenia – behať pri inverzii na vrchu hory Malinô Brdo, kde svieti slniečko, vám dodá silu a energiu, ktorú budete potrebovať, keď zbehnete dole do zamračenej doliny. Keď mám spomenúť na zážitky najzaujímavejšiu lokalitu, bolo to Rumunsko – Transylvánia, kde som si stihol pozrieť aj hrad Bran. Na pretekoch nás pár kilometrov pred cieľom poslali do takého strmého kopca, že niektorým pretekárom padajúce skaly uvoľnené inými pretekármi spôsobili nepekné škrabance či odreniny. Cestou naspäť sme na „rýchlostnej ceste“ zasa museli počkať, kým pastier prevedie krížom cez cestu snáď sto kráv. 

Ktoré miesto alebo krajina je na vašom cestovateľskom wishliste? 

Nemám žiadne extra vybrané miesto, kde sa chcem či musím pozrieť. Každá krajina má svoje špecifiká a je niečím odlišná od Slovenska. Plánujem cestovať veľa, zatiaľ som rád, keď sa v rámci pretekov dostanem do okolitých krajín. Určite by som rád navštívil Peru, Nanga Parbat, ale rovnako aj Španielsko či Francúzsko – nie ich hlavné metropoly, ale skôr vidiek a menej turistami navštevované miesta.