Matúš Bišťan: Rekonštrukcia knižnice v Prešove môže byť vzorom pre ďalšie
Projekt interiéru Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove aktuálne získal nomináciu na ocenenie CE ZA AR. Stoja za ním ateliéry bistan architekti a DOXA. Pre Matúša Bišťana sú práve knižnice srdcovou záležitosťou – na svojom konte má už niekoľko úspešných rekonštrukcií. „Tento projekt môže mať veľký význam aj pre iné verejné inštitúcie v tom, že je opodstatnené ísť cestou architektonickej súťaže a má zmysel vôbec sa o architektúre baviť,“ tvrdí.
Ako vnímate úspech rekonštrukcie prešovskej knižnice a čím je z vášho pohľadu tento projekt výnimočný?
Tento projekt vznikol v spolupráci dvoch ateliérov – bistan architekti a Doxa, košický ateliér mladých architektov. To je jedna významná rovina, že ide o výsledok zaujímavej, doteraz nevyskúšanej spolupráce. Projekt je tiež významný samotným priestorom, v ktorom sa daný interiér nachádza. Ide o tri spojené historické meštianske domy, pamiatkovo chránené, lokalizované v jednej z najstarších ulíc mesta Prešov. Samotný priestor bol už aj bez nášho vstupu pomerne spektakulárny a veľmi zaujímavý. Dôležitý bol aj klient, Krajská knižnica Pavla Országha Hviezdoslava, zastúpený hlavne pani riaditeľkou Ivetou Hurnou. Ona bola v celom procese veľmi dôležitou osobou – práve ona iniciovala architektonickú súťaž a zúčastňovala sa pri celom procese a zlomových okamihoch.
Aké boli vaše ideové východiská pri tomto návrhu?
Keď sme sa tam hneď na začiatku boli pozrieť, priestor bol už vyčistený, keďže tam už prebiehala stavebná činnosť. Celá zákazka mala totiž dve časti: prvou bola stavebná rekonštrukcia pamiatkovo chránených objektov, a v čase, keď bola vyhlásená súťaž na interiér, proces rekonštrukcie budov už bežal. Čiže my sme v podstate prišli do rozbehnutej stavby a už keď sme tam prišli prvýkrát, veľmi nás oslovili samotné priestory svojím svetlom, svojou dispozíciou, mierkou na prízemí, pôsobili ako také palácové siene.
Keďže ide o konglomerát troch budov, knižnica má zvláštnu dispozíciu. Stredná časť nie je prerušená žiadnou komunikáciou alebo schodiskom. Tie siene teda siahajú od ulice až po dvor. Tieto priestorové danosti nás oslovili a vedeli sme, že naším návrhom ich nechceme potlačiť. Naším cieľom bolo, aby sa charakteristiky priestoru, ktoré sa nám páčili, nestratili.
Interiér Krajskej knižnicce P. O. Hviezdoslava v Prešove. Foto: Alex Shoots Buildings
Aké nástroje ste zvolili, aby ste dosiahli tento cieľ?
Pri viacerých zadaniach knižníc sme bojovali s tým, že na jednej strane musíte splniť kapacitu knižného fondu, ktorá konkrétne pri tejto knižnici nebola malá. Len na prízemí máme umiestnených okolo 20 000 kníh. Druhou vecou je fakt, že tá knižnica je veľmi živá, neustále organizuje rôzne typy eventov, čítačky, festivaly, diskusie. To teda tiež bolo súčasťou zadania – vymyslieť to tak, aby pre tieto eventy vzniklo dostatočné zázemie.
Postupným vývojom sme prišli k zostave regálov, ktoré sa gradientne zahusťujú smerom nahor. Najviac voľného priestoru je na prízemí – tam, kde sa odohrávajú rôzne podujatia. Budova má tri podlažia. Na prvom je sekcia odbornej literatúry, na druhom beletria. Tam je aj veľmi pekná historická pavlač s liatinovými konštrukciami z 19. storočia, ktoré sa podarilo veľmi pekne zrekonštruovať. V podkroví je detské oddelenie, kde sú regály najhustejšie, ale majú najmenšiu mierku, lebo sú v takej výške, aby deti na všetko dosiahli.
Interiér Krajskej knižnicce P. O. Hviezdoslava v Prešove. Foto: Alex Shoots Buildings
Kľúčovým prvkom interiéru každej knižnice sú regály. Ako sa vám podarilo vytvoriť z nich nielen funkčný, ale aj originálny a estetický prvok?
Súvisí to aj so statikou, s ktorou nám veľmi pomohol statik Ivan Tatala. Vzhľadom na to, že pod prízemím sa ešte nachádzajú historické pivnice s klenbami, nebolo možné postaviť na zem ťažký dvojpodlažný regál. Využili sme výšku dvoch podlaží na veľký zavesený, obojstranný regál. Neskôr sme sa rozhodli, že urobíme jeden konštrukčný zásah, ktorým vyriešime obidva problémy – spevníme strop nad prízemím, čím pomôžeme druhému podlažiu, a zároveň na tú prídavnú konštrukciu zavesíme subtílnu záclonovú konštrukciu dvojpodlažného regálu na prízemí.
Práve tá subtílnosť regálov je teda kľúčová pre pocit vzdušnosti celého priestoru...
Veľmi, lebo keď tam vojdete, tak ten regál na vás pôsobí viac ako nejaká záclona než nejaká konštrukčná, drsná vec. Po naplnení knihami totiž táto konštrukcia váži 35 ton – a na to, aká je ťažká, pôsobí veľmi subtílne.
Tento nominovaný projekt nie je vašou prvou realizáciou interiéru knižnice, máte ich za sebou už niekoľko. Dá sa povedať, že sa špecializujete práve na knižnice?
Nebol to nejaký cielený plán. Podarila sa mi knižnica v Senci – Oddelenie odbornej literatúry, ktorá mala pomerne veľký ohlas, a za ktorú som dostal aj cenu CE ZA AR. Bolo to práve v období, keď vznikala dotačná schéma Fondu na podporu umenia na modernizáciu knižníc. Napísali ju veľmi múdro s tým, že o dotáciu sa dalo uchádzať vtedy, keď bol pripravený aspoň nejaký architektonický koncept narábania s priestorom. To motivovalo knihovníkov komunikovať s architektmi, rozmýšľať o tom, nepodať projekt len tak, že sa nakúpia regály a stoličky, ale rozmýšľať aj nad architektúrou celého priestoru. Bohužiaľ, pred pár dňami som čítal, že nové vedenie fondu presne túto spoluprácu s architektmi, ktorá umožnila vznik a rekonštrukciu mnohých nových knižníc, zrušilo. Takže to, že som mohol robiť viacero knižníc, bolo dané práve tým, že sa podarila tá v Senci – a komunita knihovníkov je dobre prepojená a vedia si veci odporúčať Úplne na začiatku som robil takú malú knižnicu v Modre, kde aj bývam. Potom na základe odporúčaní prišiel Senec a okrem tejto prešovskej sme s kolegom Jakubom Števankom dokončili aj Staromestskú knižnicu v Bratislave na Záhrebskej ulici.
Celý rozhovor s Matúšom Bišťanom si prečítajte v printovom vydaní magazínu SaB september-október, ktoré nájdete u každého dobrého predajcu alebo v našom e-shope.
