ARCHITEKTÚRA VYTVÁRA RÁMEC MIESTA, NO ZMYSEL MU DÁVAJÚ AŽ ĽUDIA

 Aké originálne miesto alebo mesto ste v poslednej dobe navštívili? Čím vás zaujalo?

Nesmierne ma zaujala Kodaň svojou jedinečnou schopnosťou pre‑ pojiť modernú architektúru s rešpektom k histórii a životnému pro‑ strediu. Na každom kroku je cítiť, že ide o miesto, kde sa kladie veľký dôraz na premyslené urbanistické riešenia, udržateľnosť a kvalitu života obyvateľov. Moderné budovy zaujímavo dopĺňajú historické uličky a prístavné štvrte, pričom pôsobia prirodzene a harmonicky – ako keby tam patrili odjakživa. Veľmi ma oslovilo aj to, ako Dáni do‑ kázali vytvoriť mesto, ktoré žije v rovnováhe s prírodou. Cyklistické chodníky sú samozrejmosťou, zeleň je prítomná takmer na každom mieste a ľudia si vážia svoje životné prostredie. V Kodani som mala pocit, že moderný dizajn tu neslúži len na vizuálny efekt, ale najmä na zlepšenie každodenného života – či už ide o funkčné verejné priestory, komunitné miesta, alebo ekologické riešenia v architek‑ túre. Pre mňa je Kodaň príkladom mesta, ktoré dokazuje, že sa dá byť moderný a zároveň ľudský. Nie je to len o estetike, ale aj o hod‑ notách, o tom, ako sa dá vytvoriť prostredie, v ktorom sa dobre žije, tvorí a kde sa človek cíti súčasťou niečoho väčšieho.

Ktorú krajinu mesto/považujete za mekku kvalitného dizajnu?

Za skutočnú mekku kvalitného dizajnu považujem Škandináviu. Táto časť Európy ma fascinuje svojím prístupom k  estetike, ktorý spája jednoduchosť, funkčnosť a hlboký rešpekt k prírode. Škandinávsky dizajn nie je len o vzhľade – je to filozofia, ktorá stavia človeka a jeho potreby do centra pozornosti. Každý pred‑ met, budova či kus nábytku je premyslený tak, aby bol nielen krásny, ale aj praktický a trvácny. Charakteristická je preň čistota tvarov, prirodzené materiály ako drevo, vlna či kameň a svetlé farby, ktoré odrážajú severné svetlo. Dizajn zo Švédska, Dánska, Nórska či Fínska v sebe spája eleganciu minimalizmu s útulnosťou a ľudským rozmerom. Odráža spôsob života, v ktorom sa estetika prelína s každodennou funkčnosťou – od architektúry a interiérov až po mestské priestory či bežné predmety dennej potreby. Na Škandinávii ma však najviac oslovuje to, že dizajn tu nie je samoúčelný. Je úzko spätý s hodnotami ako udržateľnosť, rovnováha a rešpekt k prostrediu. Tvorcovia myslia nielen na súčasnosť, ale aj na budúce generácie.

Ktoré mesto vás zaujalo svojou dopravnou infraštruktúrou?

Určite Viedeň. Páči sa mi, ako sa tam podarilo vytvoriť systém, ktorý je efektívny, prehľadný, ekologický a zároveň úzko prepojený s kvalitou života obyvateľov. Viedeň ukazuje, že dobrá dopravná politika nie je len o presune z bodu A do bodu B, ale o vytváraní mesta, kde sa dá žiť pohodlne, zdravo a udržateľne. Viedenská MHD je jednou z najlepších v Európe, sieť metra, električiek, autobusov a prímestských vlakov funguje s mimoriadnou presnosťou a logickou nadväznosťou. Cestovanie po meste je intuitívne – a čo je dôležité – cenovo dostupné. Mesto zároveň kladie veľký dôraz na ekologické formy dopravy.

 

Cyklotrasy sú prehľadné, bezpečné a dobre prepojené s verejnou dopravou, čo motivuje obyvateľov aj návštevníkov využívať bicykel ako prirodzenú súčasť každodenného presunu. Veľmi ma zaujalo aj to, ako Viedeň podporuje peších. Mnohé časti mesta sú prispôsobené chodcom, ulice sú široké, bezpečné a lemované zeleňou, čo znižuje dopravný stres a zlepšuje atmosféru mesta. Tento dôraz na pohyb bez áut vytvára pokojnejšie a zdravšie prostredie, v ktorom sa človek cíti vítaný, nie iba tolerovaný. Podľa mňa práve táto premyslená kombinácia – efektívna MHD, kvalitná infraštruktúra pre cyklistov a prívetivé priestory pre chodcov – robí z Viedne mesto, kde sa žije skutočne dobre.

Ak by ste špeciálne fanúšikom kvalitnej architektúry mali odporučiť navštíviť jedno mesto alebo krajinu, ktorá by to bola?

Mesto Bazilej vo Švajčiarsku. Napriek tomu, že ide o pomerne malé mesto, ponúka mimoriadne bohatú koncentráciu špičkovej architektúry od svetovo uznávaných architektov. Bazilej je výnimočný tým, ako dokáže spojiť moderné architektonické vízie s tradičnou mestskou štruktúrou, čím vytvára harmonické, no zároveň podnetné prostredie pre obyvateľov aj návštevníkov. Mesto je známe svojím citlivým prístupom k priestoru. Nové stavby tu nevznikajú na úkor histórie, ale v dialógu s ňou. Na každom kroku možno vidieť, ako sa rešpekt k minulosti prepája s inováciou a tvorivým experimentom. Čo robí Bazilej ešte zaujímavejším, je jeho atmosféra otvorenosti a  kultúrneho dialógu. Mesto leží na hranici troch krajín – Švajčiarska, Nemecka a Francúzska, čo sa odráža aj v architektúre. Táto poloha mu dodáva jedinečný charakter, v ktorom sa stretáva presnosť švajčiarskeho plánovania s tvorivou európskou rozmanitosťou. Pre fanúšikov architektúry je Bazilej ako živé múzeum – miesto, kde sa dá nielen obdivovať architektúra, ale aj pochopiť, ako môže dobrý dizajn formovať kvalitu života a kultúrnu identitu mesta. Je dôkazom, že aj menšie mestá môžu byť veľké svojou víziou a architektonickou kultúrou.

 Máte nejaký konkrétny cestovateľský sen?

Rada by som zažila kontrasty, ktoré Japonsko ponúka – na jednej strane ticho zenových záhrad a chrámov v Kjóte v protiklade s pulzujúcou energiou ulíc Tokia, kde sa tradícia stretáva s ultramodernou estetikou. Fascinuje ma aj to, ako si Japonci dokážu udržať hlboký rešpekt k prírode a tradíciám, aj keď žijú v jednom z najtechnologickejších prostredí na svete. Okrem architektúry a dizajnu by som rada spoznala aj japonskú kultúru, spôsob, akým ľudia pristupujú k práci, estetike, jedlu či k medziľudským vzťahom.

Čo osobne považujete za výnimočnú, originálnu architektúru? Akými kvalitami musí disponovať stavba, aby vás zaujala? Výnimočná architektúra podľa mňa nespočíva vo veľkoleposti či vizuálnom efekte, ale v schopnosti vytvoriť priestor, v ktorom sa človek cíti prirodzene a dobre. Dobrý architektonický návrh má v sebe hĺbku, myšlienku a rešpekt voči prostrediu, histórii aj človeku, ktorý ho bude využívať. Aby ma stavba zaujala, musí mať silný nápad, jasný koncept, ktorý sa odráža v každom detaile. Zároveň však musí byť funkčná a premyslená z pohľadu používateľa. Nie je nič výnimočné na budove, ktorá síce vyzerá zaujímavo, no v praxi nefunguje. Skutočne kvalitná architektúra dokáže spojiť estetiku s praktickosťou, krásu s účelnosťou tak, že jedno prirodzene dopĺňa druhé. Dôležitá je pre mňa aj spojitosť s prostredím. Stavba by mala reagovať na svoje okolie – či už prírodné, mestské alebo kultúrne. To, ako budova zapadá do krajiny, ako pracuje so svetlom, materiálom či mierkou, výrazne ovplyvňuje, ako sa v nej človek cíti. Výnimočná architektúra je pre mňa jednoducho taká, ktorá prináša kvalitu života, vytvára priestor pre stretnutia, ticho, prácu aj oddych. Nie je to len objekt na obdiv, ale živý organizmus, ktorý má slúžiť ľuďom. 

Foto: STRABAG+Unsplash