Od opustených areálov k živým mestským štvrtiam

Transformácia miest je okrem architektonickej témy aj otázkou kvality života, dostupného bývania, mobility, energetiky aj klimatickej odolnosti. Bratislava, Košice či Žilina stoja pred rovnakou výzvou ako mnohé európske metropoly: ako sa rozširovať bez toho, aby rástli na úkor zelene. Ako vytvárať nové štvrte bez toho, aby sa rozširovalo mesto do šírky? A ako navrhovať budovy, ktoré budú funkčné nielen dnes, ale aj o dvadsať či tridsať rokov?

Odpovede na tieto otázky hľadajú developeri, architekti a projektanti, ktorí formujú podobu slovenských miest. V tejto reportáži sa pozrieme na tri kľúčové smery, ktoré určujú budúcnosť urbanizmu. Revitalizáciu brownfieldov, vznik hybridných objektov a nástup adaptívnej architektúry. A zároveň dáme priestor tým, ktorí tieto zmeny realizujú v praxi.

BROWNFIELDY – druhý život pre mestá

Len pred pár desiatkami rokov boli brownfieldy synonymom úpadku. Opustené továrne, chátrajúce sklady, nevyužívané železničné areály či bývalé priemyselné zóny vytvárali v mestách prázdne územia, ktoré narúšali kontinuitu urbánnej štruktúry. Dnes sa však situácia mení. Brownfieldy sa stávajú jednou z dôležitých tém súčasného urbanizmu.

Transformácia týchto území je odpoveďou na otázku, ako môže mesto rásť bez toho, aby sa rozlievalo do krajiny. Každý meter štvorcový, ktorý sa podarí revitalizovať v rámci existujúcej mestskej štruktúry, znamená menej tlaku na okrajové časti, menej záberu zelene a efektívnejšie využitie infraštruktúry, ktorá už existuje. Brownfieldy sú príležitosťou pre nové štvrte, nové komunity a nové mestské príbehy. Ich revitalizácia však nie je jednoduchou disciplínou. Vyžaduje si kombináciu odbornosti i dlhodobého plánovania. Každé územie má svoju minulosť, ktorá môže byť technicky aj environmentálne náročná. No práve v tom spočíva ich potenciál. Tam, kde kedysi stála továreň, môže dnes vyrásť moderná obytná štvrť; tam, kde boli sklady, môže vzniknúť park, kultúrne centrum či polyfunkčný blok.

K tejto situácii sa vyjadruje aj developer YIT Slovakia, ktorý v hlavnom meste realizuje projekt NUPPU na území bývalého brownfieldu v Ružinove. „Brownfieldy vnímame ako primárnu rozvojovú príležitosť pre mesto. Ide o územia s existujúcou infraštruktúrou a dobrou polohou, ktoré po transformácii poskytnú hodnotnejší priestor pre ďalší rozvoj,“ hovorí Radek Pšenička, Senior Business Development Advisor YIT Slovakia. Transformácia si však vyžaduje aj kombináciu odbornosti, odvahy a dlhodobého plánovania. Transformácia brownfieldov prináša vyššie náklady a riziká spojené s odstránením rôznych záťaží. Skúsenosť z NUPPU potvrdzuje, že pri správnom koncepte je možné vytvoriť modernú mestskú štvrť, ktorá kvalitne zapadá do kontextu mesta. Technický pohľad dopĺňa spoločnosť DOAS, ktorá upozorňuje na špecifiká výstavby na takýchto územiach: „Realizácia projektov na brownfieldoch je proces plný špecifických rizík. Najväčšou výzvou je kontaminácia prostredia a sanácia starých ekologických záťaží, čo môže projekt výrazne predražiť,“ uvádza Ing. Jaroslav Škrovánek z odboru developerských činností.

Brownfieldy však nie sú len o bývaní. Sú priestorom, kde sa môže rozvíjať kultúra, kreatívny priemysel, šport, služby či nové formy podnikania. Ich revitalizácia nie je len o tom, čo postavíme dnes, ale aj o tom, ako bude toto územie fungovať o dvadsať či tridsať rokov. Ako sa bude vedieť prispôsobiť novým potrebám, novým technológiám a novým spôsobom života. 

HYBRIDNÉ OBJEKTY – nové mestské DNA

Polyfunkčnosť sa stala nevyhnutnosťou. Oddelené mestské funkcie už nedokážu reagovať na potreby dnešných obyvateľov. Hybridné objekty spájajú bývanie, prácu, služby, retail, kultúru či komunitné priestory do jedného celku. V Bratislave sa tento trend prejavuje čoraz výraznejšie. Nové štvrte vznikajú ako polyfunkčné celky, kde sa bývanie prirodzene dopĺňa s obchodmi, službami či verejnými priestormi. Spoločnosť YIT navrhla projekt NUPP ako „mestský ostrov“ s kompletnou vybavenosťou. „Klienti dnes očakávajú nielen kvalitný byt, ale aj kvalitné okolie – zeleň, služby, občiansku vybavenosť v pešej dostupnosti a dobré dopravné napojenie. O tom je princíp 15-minútového mesta, ktorým sa v YIT riadime,“ vysvetľuje Radek Pšenička.

Hybridné objekty sú však aj o technológiách a materiáloch, ktoré umožňujú flexibilitu a dlhodobú udržateľnosť. DOAS napríklad upozorňuje na rastúci dopyt po riešeniach, ktoré umožňujú rýchlejšiu výstavbu a nižšiu uhlíkovú stopu: „Vzrastá dopyt po prefabrikovaných fasádnych paneloch, ktoré zrýchľujú výstavbu a umožňujú inštaláciu komplexných technológií už vo výrobe,“ uvádza Jaroslav Škrovánek. Vysvetľuje aj to, že hybridné objekty kladú vysoké nároky na projektový manažment. Ten prechádza k integrovanejšiemu prístupu, ktorý vyžaduje včasné zapojenie špecialistov, detailné plánovanie rozhrania technológií a flexibilné riadenie rizík. Kľúčovou je koordinácia odlišných technických noriem, akustických požiadaviek a prevádzkových režimov pre jednotlivé funkcie, často s využitím 3D modelovania BIM. Už pri projektovaní prebiehajú konzultácie s dodávateľmi a špecialistami, aby sa predišlo kolíziám pri realizácii diela. Netreba opomenúť ani náročnejšie povoľovacie procesy, keďže jednotlivé funkcie podliehajú rozdielnym normám. Nevyhnutné je tiež zabezpečiť oddelené vstupy, parkovanie a zásobovanie pre rezidentov i zamestnancov. Takáto komplexnosť prirodzene zvyšuje nároky na manažment a schopnosť zosúladiť záujmy používateľov, investorov aj verejnej správy. 

Adaptívna architektúra – flexibilita ako nová norma

Ako sa menia mestá, menia sa aj potreby ľudí. To, čo dnes považujeme za štandard, môže byť o desať rokov prežitkom. Do popredia sa tak dostáva adaptívna architektúra schopná reagovať na zmeny aj o niekoľko generácií neskôr. Adaptívnosť sa začína už pri koncepcii – vo flexibilných dispozíciách, modulárnych systémoch, otvorených pôdorysoch a technických riešeniach, ktoré umožňujú jednoduché zásahy bez zásadných úprav. DOAS opisuje zásadnú zmenu v prístupe k fasádnym systémom nasledovne: „Nastáva prechod od statických k dynamickým fasádam. Už nie sú bariérou, ale fungujú ako nervová sústava budovy, ktorá reaguje na slnko, teplotu či vietor. Adaptívne systémy dokážu znížiť spotrebu energie o 10 až 40 %.“ Adaptívna architektúra sa však netýka len budov, ale aj urbanizmu. Stavby musia byť pripravené na zmenu funkcie – kancelárie sa môžu premeniť na bývanie, obchodné priestory na služby a parkovacie domy na komunitné centrá. V rámci adaptívnej architektúry YIT už dnes dômyselne pracuje s princípmi flexibility. „Projekt NUPPU sme od začiatku navrhovali ako živú mestskú štvrť pripravenú vyvíjať sa spolu s mestom a podľa potrieb obyvateľov,“ hovorí Pšenička.

Kľúčová je aj klimatická adaptácia. Budovy musia zvládať extrémne teploty, intenzívne dažde, suchá či silný vietor. Zelené strechy, retenčné systémy, tieniace prvky alebo prirodzené vetranie sú dôležité rovnako ako kvalitná konštrukcia. Všetky tieto faktory priamo prispievajú k odolnosti mesta a k znižovaniu jeho energetickej záťaže. Dalo by sa povedať, že adaptívna architektúra je prirodzeným pokračovaním transformácie brownfieldov a vzniku hybridných objektov. Je to filozofia, ktorá dáva budovám schopnosť prežiť zmenu. 

Budúcnosť mestských transformácií 

Slovenské mestá stoja na prahu zmeny. Transformácia brownfieldov, vznik hybridných objektov a nástup adaptívnej architektúry nie sú izolované trendy – sú to tri prepojené piliere, na ktorých bude stáť budúca podoba našich miest. Podľa odborníkov bude závisieť od toho, ako dokážeme pracovať s územím, ktoré už máme. Brownfieldy predstavujú najväčšiu rozvojovú rezervu a zároveň najväčšiu príležitosť vytvoriť nové mestské štvrte bez toho, aby sme expandovali do krajiny. Hybridné objekty zas umožnia, aby tieto štvrte boli živé, pestré a funkčné počas celého dňa. A adaptívna architektúra zabezpečí, že budovy, ktoré dnes navrhujeme, budú schopné reagovať na zmeny, ktoré ešte ani nevieme predvídať. Ich budúcnosť bude o architektúre, ale aj o mobilite, energetike, klimatickej odolnosti, o kvalite verejných priestorov a o schopnosti vytvárať komunity. Mesto budúcnosti nebude definované výškou budov, ale kvalitou života medzi nimi. Nebude o počte parkovacích miest, ale o dostupnosti služieb. Nebude o šírke ciest, ale o tom, ako ľahko sa dá prejsť pešo z domu do parku, obchodu či školy.

Ako podrobne vysvetľuje Jaroslav Škrovánek z DOAS, toto prepojenie je zreteľne vidieť aj u nás. Preferuje sa transformácia industriálnych skeletov na moderné lofty alebo kancelárie. Do verejnej infraštruktúry sa integruje množstvo senzorov pre inteligentné riadenie verejného osvetlenia, polievania zelene, navigačných systémov, ale najmä pre bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov. Pribúdajú požiadavky na elektromobilitu. Mení sa výstavba, kde sa využívajú prefabrikované komponenty na skrátenie času výstavby o 30 – 50 % a zníženie množstva odpadu na stavenisku. Do popredia sa dostáva verejný priestor – rozširujú sa pešie zóny a cyklotrasy, zatiaľ čo automobilová doprava ustupuje. Tento prístup prirodzene zvyšuje hodnotu nehnuteľností aj kvalitu života. Príkladom je transformácia zóny Mlynské nivy v Bratislave, kde vzniká nová kompaktná štvrť s modernou infraštruktúrou.

Územné plánovanie je popri tom alfou a omegou všetkých aktivít. Ako je to s ním na Slovensku, a napríklad konkrétne v Bratislave, ozrejmuje Radek Pšenička z YIT: „Dúfam, že primárnou súčasťou nového metropolitného územného plánu Bratislavy, ktorý je v príprave, bude aj transformácia a konverzia rôzneho druhu zanedbaných území s cieľom umožniť ich opätovné oživenie v podobe kvalitného dostupného bývania, potrebnej občianskej vybavenosti, ako aj atraktívneho verejného priestoru.“ Jeho slová potvrdzuje aj Jaroslav Škrovánek: „Zmena územného plánu je zdĺhavý proces vyžadujúci súlad so samosprávou. Dôležité je zapojiť verejnosť aj miestne orgány už do prípravy návrhu novej štvrte. Kvalitný urbanistický koncept, ktorý prinesie hodnotné verejné priestory a zlepší životné prostredie, je predpokladom získania podpory samosprávy.“

Potenciál, ktorý môže zmeniť naše mestá

Ako krajina v tom mame veľký potenciál. Slovensko má bohatú industriálnu históriu, s množstvom území, ktoré čakajú na svoju druhú šancu. Máme architektov, projektantov a developerov, ktorí ukazujú, že mestá sa dajú tvoriť inak, premyslene, udržateľne a s rešpektom k budúcnosti. A máme aj rastúcu generáciu obyvateľov, ktorí od mesta očakávajú viac než len bývanie. Očakávajú kvalitu, komunitu, dostupnosť a flexibilitu. Budúcnosť mestských transformácií bude preto o spolupráci. O dialógu medzi mestom, odborníkmi, investormi a obyvateľmi. O hľadaní riešení, ktoré sú ekonomicky životaschopné, ekologicky zodpovedné a sociálne inkluzívne. A o odvahe robiť rozhodnutia, ktoré presahujú jedno volebné obdobie. Ak sa nám to podarí, slovenské mestá môžu byť o dvadsať rokov miestami, kde sa dobre žije.