Pin It

 

16.12.2012

 

Jeho architektúra sa vyznačuje neutrálnym vonkajším výrazom a variabilným vnútrajškom. Jeho Národná galéria v Berlíne (1965 – 1968) je novou interpretáciou klasického systému podpory a bremena. Jeho obľúbené heslo znelo: „menej je viac"...

 

Mies 01

 

Ludwig Mies van der Rohe je priekopníkom modernistického štýlu, ktorý obohatil architektúru o jasnú a čistú skeletovú konštrukciu. Vo svojich dielach sa snažil o radikálne prepojenie architektúry a techniky. Jeho stavby sú dodnes aktuálne pre jeho prístup k detailom, funkčnú variabilitu, používanie kvalitných materiálov a rafinovanú eleganciu.

 

Mies 02

Idey, ktoré pretrvali dodnes

Narodil sa v rodine kamenára a od pätnástich rokov pracoval v otcovej dielni. V roku 1905 odišiel do Berlína, kde sa dostal do skupiny nábytkového dizajnéra Bruna Paula. Zomrel v Chicagu, 17. augusta 1969 vo veku 83 rokov, len mesiac po smrti Waltera Gropiusa. Patril k najväčším majstrom architektúry prvej polovice 20. storočia. Spolu s Frankom Lloyd Wrightom a Le Corbusierom najviac ovplyvnil vzhľad miest v USA. Mal aj viacerých kritikov, lebo jeho budovy, hoci na to nevyzerali, boli zväčša vyrobené ručne. Obviňovali ho, že zanedbáva funkčnú stránku budov a ignoruje neúnosné slnečné žiarenie, prenikajúce cez sklenené steny. Považovali ho za necitlivého k susedným stavbám a k okolitému prostrediu. Kritici tvrdia, že jeho najlepšími dielami sú návrhy nediferencovaných priestorov – predsiení, kongresových hál či otvorených kancelárskych miestností. Miesovu architektonickú tvorbu ovplyvnilo jeho teoretické vzdelanie, predstavy, všímavosť k detailom i k osvetleniu. Tieto architektonické idey pretrvali dodnes.

 

Začiatky tvorby
Študoval architektúru Friedricha Schinkela a Franka Lloyda Wrighta. Jeho tvorbu po prvej svetovej vojne ovplyvnili aj funkcionalisti Le Corbusier a Walter Gropius. V roku 1927 sa stal Mies riaditeľom a návrhárom expozície Werkbunk Exposition, „Príbytok", kde šestnásť svetovo-uznávaných architektov, ako Le Corbusier, Peter Behrens, Richard Docker, Hans Pelzig, Hans Schauron či Walter Gropius dostalo úlohu navrhnúť a postaviť 320 bielych domov. Bol to prvý projekt obytného súboru s rovnými strechami a kubickými tvarmi v Európe. Hlavnými materiálmi boli sklo a betón. Pri stavbe domov sa vychádzalo z najnovších predstáv o spôsobe života, ktoré priniesli psychológovia a sociológovia. V roku 1930 Gropius odporučil Miesa za následníka Hannesa Meyera (1889 – 1954) na poste riaditeľa výtvarnej školy Bauhaus. V tom čase sa stal i členom pruskej Akadémie vedy a umenia. Keď nacisti v roku 1933 Bauhaus zavreli, Mies van der Rohe školu premiestnil do Berlína, no nacisti ju opäť zatvorili. Škola zanikla 10. augusta 1933.

 

Mies 03

 

Barcelonský pavilón
Miesova kariéra pokračovala vymenovaním za riaditeľa nemeckej sekcie medzinárodnej výstavy v Barcelone. V lete roku 1928 mu zverili návrh a realizáciu Nemeckého pavilónu, ktorý slúžil ako informačné centrum a nocľaháreň. Budova bola v roku 1930 zničená a v 80. rokoch 20. storočia opäť postavená, aby slúžila ako vzor modernej architektúry. Mnohí sú presvedčení, že Miesa by bola preslávila aj táto jediná budova, ktorá sa zapísala do dejín architektúry koncepciou využitia skla a ocele ako „kostí a kože". Barcelonský pavilón preslávili aj dvojrozmerné vnútorné steny, ktoré sú výsledkom Miesovho presvedčenia, že priestor má byť univerzálny a flexibilný. Stavba, významná z hľadiska materiálu a otvorenej dispozície, je postavená z travertínu, ónyxu, makarského ebenu, ocele a skla. Stoličky, navrhnuté pre pavilón pôvodne z bielej kože, sa vyrábajú dodnes.

 

Mies 05 Barcelona pavilon

 

Vila Tugendhat
V rokoch 1929 – 1930 postavil svoju najvýznamnejšiu európsku stavbu – vilu manželov Tugendhatovcov v Brne (v roku 1992 tu bolo pripravené a dohodnuté rozdelenie Česko-Slovenska). Elegantný dom, vybavený najmodernejšou technikou je vybudovaný na rovnakých princípoch ako barcelonský pavilón. Obe stavby patria k vrcholom medzivojnovej architektúry a výrazne ovplyvnili vývoj architektúry v nasledujúcich obdobiach. Vila stojí na zvažujúcom sa pozemku, vchádza sa do nej z vyššie položenej ulice. Využitie exteriérových terás na oboch plochách je podobné ako v Le Corbusierovej Villa Stein v Garches z roku 1927 vo Francúzku. Vila svojím členením pripomína rozľahlé vidiecke domy z konca 19. storočia. Jednotlivé priestory sa dali uzatvárať použitím závesov.

 

Mies 06 Tugendhat

 

Emigrácia do USA
Vzhľadom na politickú situáciu v Nemecku v roku 1938 Mies van der Rohe emigroval do Spojených štátov amerických, kde ho vymenovali za riaditeľa oddelenia pre architektúru na Armour Institute, neskôr Illinois Institute of Technology v Chicagu, pre ktorý navrhol areál a viaceré stavby. Budovy tohoto areálu z roku 1941 sú jeho najdôležitejším dielom realizovaným v USA.

 

Mies 07 USA

 

Mies 08 berlinNárodná galéria v Berlíne
Nová národná galéria v Berlíne postavená v roku 1968 bola poslednou Miesovou prácou. Jej uzavretý priestor vytvára členitý priestor pre umenie a vyjadruje Miesovu estetiku. Základ riešenia tvoria piliere a štruktúra strechy. Vonkajšie stĺpy oproti stene vyrobenej zo skla sú navrhnuté s výrazným citom pre detail. Celá strecha sa musela nadvihnúť tak, aby sa stĺpy mohli uložiť na svoje základy. Strechu potom spustili na svorky.

 

Mies 09 dizajn

 

Dizajn
Mies van der Rohe sa zaoberal aj dizajnom. Niekoľko rokov spolupracoval s interiérovým dizajnérom Lilly Reichom (1885 – 1947). Návrhy, ktoré nesú meno Mies, sú považované za jeho vlastné. Tieto kusy sú veľmi známe, lebo ich v USA predávala spoločnosť Knoll. Praslávilo sa napríklad kreslo Barcelona (1929), stoličky MR (1926), stolička Tugendhat (1930) a Brno, pohovka a stôl na kávu (1930). Ostatné kusy boli jednoduché stoly založené skôr na starostlivom výbere materiálu, než na novej technológii.

 

Ocenenia
Mies získal v roku 1959 zlatú medailu Kráľovského inštitútu britských architektov, v roku 1960 zlatú medailu AIA a v roku 1961 medailu J. Lloyd Kimbrough. Bol prvým architektom, ktorý získal americkú prezidentskú medailu slobody (1963). Získal aj ceny v Mníchove, v North Rhine-Westphalia (Nemecko) a od Bund Deutscher Architekten v roku 1966.

 

text: Barbara Turčíková
foto: Jeff Meshe, Alain Janssens, Hedrich Blessing, Adriana Lucilla, Edwaard Castro

 

 

 

Pin It