20. 6. 2018

Koniec vysokým hypotékam, nedostupné úvery pre žiadateľov s nízkym príjmom a sporenie ako podmienka získania pôžičky. Národnej banka Slovenska od júla sprísňuje poskytovanie úverov na bývanie.

Národná banka chystá opatrenia, ktoré majú spomaliť rast zadlženosti slovenských domácností a ochrániť bankový sektor pred možnými rizikami. Od 1. júla tohto roka sa začne uplatňovať nový ukazovateľ, ktorý naznačuje, aký môže byť dlh klienta k jeho príjmu. Ide o tzv. DTI, teda úvery, pri ktorých celkový dlh, vrátane nového úveru, nebude môcť prevyšovať 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver. Od 1. júla budú môcť banky nad túto hodnotu poskytnúť 20 % nových úverov, od októbra do konca tohto roka bude môcť byť takýchto úverov 15 %.

Druhou oblasťou je úprava limitov pre ukazovateľ zabezpečenia úveru, ide o tzv. loan-to-value (LTV). V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %, pričom sa zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti.

Podľa finančného analytika Mariána Búlika môžu mať mladí ľudia problém kúpiť si nehnuteľnosť. "Mladý pár, ktorý len začína pracovať, môže mať od júla problém kúpiť si dvojizbový byt v Bratislave. Ešte horšie na tom bude mladá dvojica s malým dieťaťom a partnerkou na materskej dovolenke. S priemernou bratislavskou mzdou si nedokážu kúpiť väčší ako 1-izbový byt. Ich úverová situácia sa nezlepší, kým nezačne partnerka pracovať," tvrdí Búlik. Podobná situácia podľa jeho slov nastane aj v Košiciach, pričom každý ďalší úver či lízing na auto úverové možnosti ľudí ešte obmedzí.

Národná banka Slovenska odmieta, že úvery budú nedostupné. Cieľom opatrení je podľa regulátora zvýšenie odolnosti bankového sektora. Limit DTI podľa národnej banky nepredstavuje absolútny úverový strop, pretože stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu. Podľa NBS môžu mať ľudia väčší problém splniť podmienku týkajúcu sa LTV a nie úverového stropu.

Príliš vysoké zadlžovanie pritom považuje za problém aj Búlik. "Mnoho ľudí zabúda, že hypotéka je dlh takmer na celý život a záväzok, ktorý musí splácať za každých okolností. Ak človek potrebuje bývanie, ideálne je hľadať riešenie, ktoré finančne zvládne bez ohľadu na limity NBS," dopĺňa analytik. Splátka za byt by podľa neho nemala presahovať tretinu príjmu, ľudia by si taktiež mali byť schopní tvoriť rezervu a dlhodobo sporiť. Odborníci totiž očakávajú do budúcnosti rast úrokových sadzieb. "Ak vyššia sadzba môže začať ohrozovať finančnú rovnováhu v rodine, odporúčame dlhšiu fixáciu aj za cenu vyššieho úroku," dodal Búlik.

Najčastejšie otázky k zmenám podmienok poskytovania úverov od 1. júla 2018

1. Čo je dôvodom navrhovaných zmien podmienok poskytovania úverov?
Hlavným dôvodom je rýchly rast zadlženosti domácností. Úvery slovenských domácností presiahli koncom minulého roka 38 % HDP. Rast týchto úverov bol v posledných rokoch jednoznačne najrýchlejší v rámci EÚ. Ešte v roku 2009 bola zadlženosť našich domácností druhá najnižšia v strednej a východnej Európe. Odvtedy sa viac ako zdvojnásobila a dostala sa na najvyššiu úroveň v regióne. V roku 2014 predbehol podiel úverov domácností na HDP na Slovensku úroveň v Česku a vlani aj rýchlo rastúce Poľsko.

2. Prečo je (napriek v minulosti prijatým opatreniam) potrebné opätovná zmena podmienok poskytovania úverov?
Predchádzajúce opatrenia boli zamerané najmä na nastavenie podmienok poskytovania úverov. Tieto opatrenia prispeli k stabilizácii trhu a k zmierneniu rizík. Vzhľadom na nízke úrokové sadzby sa však trh neustále vyvíja, zadlženosť rýchlo rastie a na tento vývoj je potrebné ďalej reagovať.
Zadlženosť rastie pri súčasných veľmi nízkych úrokových sadzbách nadmerným tempom. Domácnosti s príliš vysokým dlhom v porovnaní s ich príjmom môžu mať neskôr vážne problémy so splácaním týchto úverov. A ak takýchto prípadov bude veľa, vážne problémy sa môžu dotknúť finančného sektora a aj domácej ekonomiky ako celku.

Hoci ekonomika zažíva priaznivé časy, dlh domácností rastie v súčasnosti príliš rýchlo - dokonca rýchlejšie ako ich príjem. To, že sa nadmerne zadlžujeme, nie je z dlhodobejšieho pohľadu udržateľné. Je potrebné si uvedomiť, že úroky môžu narásť a ekonomika sa môže zhoršiť.
Na riziká, ktoré vyplývajú z rastu zadlženosti, opakovane upozorňujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Ratingová agentúra Standard&Poor's vo svojej správe z 26. januára 2018 upozornila na to, že môže zvážiť zhoršenie ratingu Slovenskej republiky v prípade, ak bude pokračovať rýchly rast retailových úverov, ktorý vytvára ekonomické nerovnováhy zhoršujúce finančnú stabilitu. S&P zároveň uvádza, že očakáva implementáciu dodatočných opatrení s cieľom zmierniť tieto riziká.

3. Akých úverov sa zmeny týkajú?
Nové podmienky sa týkajú nových úverov, a to tak úverov na bývanie, ako aj spotrebiteľských úverov. Zmeny sa nedotknú už existujúcich úverov. Navyše, podobne ako v minulosti, zmeny podmienok sa nevzťahujú na úvery, ktoré klienti využijú na refinancovanie svojich existujúcich úverov, pokiaľ zároveň nepožadujú ich navýšenie.

4. Aké sú hlavné zmeny?
Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh (vrátane nového úveru) prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver (tzv. debt to income, DTI).

text: bk, TASR, NBS
foto: Pixabay