25. 6. 2018

Záplavy, ktoré pri prudkých dažďoch postihli viacero slovenských miest, sú spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene. Myslí si to slovenský rezort pôdohospodárstva. V zastavaných územiach tiež chýba práca s dažďovou vodou, ktorá namiesto toho, aby ostávala v území, odteká do kanalizácie.

central park 535645 1280

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa pokúsi negatívny trend odvrátiť dotáciou vo výške 33 miliónov eur.

„Zaplavené ulice, ale aj extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách. Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry. Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov,“ tvrdí vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Agrorezort upozorňuje, že každá nová budova, nové parkovisko alebo nová asfaltová cesta znamená zväčšovanie plochy, ktorá odvádza vodu do kanalizácie a zvyšuje tiež prehrievanie mestského prostredia, ktoré nezriedka v lete dosahuje aj 50 stupňov.

Ministerstvo ešte v apríli minulého roka vyhlásilo výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach. Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora. Vyčlenených je 33,3 milióna eur.

Financie sú určené na desať oblastí. Ministerstvo pôdohospodárstva podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a zelených striech i aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky.

Veľký priestor sa venuje aj využitiu dažďovej vody, budovaniu dažďových nádrží a zavedeniu osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Týka sa to regiónov so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa.

Dôležitými oblasťami, na ktoré možno žiadať financie, sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene.

Peniaze možno žiadať aj na znižovanie hluku v mestách a na tvorbu prirodzených krajinných prvkov ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dosiaľ vyhodnotilo tri kolá výziev a schválilo 71 projektov za viac ako 22 miliónov eur. Mestá a obce prevažne žiadali financie na skrášľovanie verejných priestranstiev, revitalizáciu vnútroblokov a nové parky. Zostatok alokácie na túto výzvu do ďalšieho kola vyše šesť miliónov eur,“ spresnil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja.

Ministerstvo vyzýva mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania aj mestských stratégií.

text: bk
foto: Pixabay