Juraj Bartoš zo ŠFRB: Digitalizácia urýchli financovanie nájomného bývania

Generálny riaditeľ ŠFRB Juraj Bartoš (vľavo). Foto: CEEC Research

Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva v Bratislave v závere mája sa zúčastnil aj generálny riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Juraj Bartoš. Kľúčová téma je pre túto inštitúciu digitalizácia, ktorá by mohla pomôcť k tomu, aby sa záujemcovia o nájomné bývanie mohli dostať k novému domovu rýchlejšie.

Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva odznelo viacero aktuálnych tém, ktorá myšlienka alebo informácia vás zaujala najviac?

Jednoznačne rozbeh digitalizácie projektov, keďže to znamená progres v rámci rýchlosti povoľovania stavieb, tým pádom aj rýchlejšie možnosti financovania celého nájomného sektoru, ktorý je prioritou Štátneho fondu rozvoja bývania. Chceme, aby konečný užívateľ mohol čím skôr získať takéto bývanie s našou podporou.

Veríte, že spomínaná digitalizácia sa môže už čoskoro v plnej miere pretaviť aj do reality?

Áno, máme veľmi šikovných kolegov, ktorí dokážu hodnotiť projektové dokumentácie aj v digitálnej podobe. Je to len proces, ako uchopiť danú problematiku. Určite vieme byť súčinní v rámci tejto zmeny z papierovej podoby projektovej dokumentácie na digitálnu platformu a už čoskoro nezostaneme len pri diskusii, ktorá je tu už dlhšie, ale už by k tomu mohli smerovať aj reálne kroky.

V rámci nášho systému na predkladanie žiadostí o financovanie by sme boli najradšej, ak by sme to vedeli všetko digitalizovať, pretože novelou zákona z minulého roka sme čiastočne prešli na podávanie žiadostí v elektronickej podobe. Do 1. januára 2024 sa predkladali žiadosti výlučne len papierovo, po novele zákona ide o podávanie žiadosti v elektronickej podobe a súčasne prikladanie príloh k žiadosti v papierovej podobe na okresný úrad, kde sa to dá skĺbiť do jednej elektronickej podoby žiadosti. Vidím v tom súbeh zjednodušenia a urýchlenia týchto statusov. My sme pripravení na plnú digitalizáciu takýchto podkladov.

Čo sa týka samotného stavebného trhu, súhlasíte s prognózou, že už rok 2025 by mohol znamenať jeho oživenie?

Je to celé postavené na povoľovaní stavieb. Ak sa to celé urýchli, tak áno – pretože chuť stavať a chuť budovať nájomné byty či zariadenia sociálnych služieb – tá je veľká, tá požiadavka na naše financovanie je citeľná zo všetkých strán. Už tento rok by bol dostatočný počet žiadostí, ale sú tam nejaké procesy, ktoré musia prebehnúť. Povoľovania sú v dnešnej dobe v procese. Samozrejme, nedokáže to ísť tak rýchlo, aby mohli byť žiadosti podávané tento rok, ale cítime, že už budúci rok by mohol byť lepší ako tento a rok 2026, dúfame, predčí všetky roky, ktoré tu boli doposiaľ.

Nájomné bývanie je jednou z kľúčových agend ŠFRB. Ktoré všetky faktory podľa vás spôsobili zvyšujúci sa dopyt po takomto type bývania?

Tým, že sa tak radikálne zvýšili úrokové sadzby pri hypotékach pre fyzické osoby, cítime teraz veľký dopyt po financovaní z ich strany, aj keď, samozrejme, sú určité skupiny obyvateľstva, ktoré ani naše podmienky nespĺňajú. Hľadajú si nové bývanie a nie je pre nich šité ani komerčné financovanie z bánk, ani financovanie od nás pre fyzické osoby. A toto je momentálne tá požiadavka pre obce a mestá, ktoré zisťujú, že ten dopyt sa zvýšil, stále evidujú zoznamy žiadateľov o nájomné bývanie, ktoré sa momentálne zase rozširujú o isté počty žiadateľov. Táto požiadavka je tu stále, ale, samozrejme, musí byť preklopená aj na technickú stránku, ktorú musí zohľadniť samospráva obce a mesta. Čo znamená konkrétne projekty, ktoré bude možné z našej strany financovať. To je určitý časový rámec, ktorý vytvára priestor, prečo ešte dnes nedokázali požiadať o financie z našich projektov, ale nechávajú si to až na budúci rok.

Reagujú samosprávy – mestá, obce – dostatočne pružne na tento dopyt?

Ja si myslím, že áno. Ono to celé stojí na tom, ako majú „pripravenú cestu“ z predchádzajúcich období. Musíte mať územné plánovanie na to, aby ste mali pozemok, ktorý je vo vlastníctve mesta a môžete na ňom budovať atď. Ak niekto má pozemok v územnom pláne a dokáže tam niečo stavať, už má tú cestu nejakým spôsobom viac vydláždenú ako ten, ktorý nemá ani pozemky, nemá ani územný plán a musí sa vlastne zaoberať otázkou kde stavať, ako rozšíriť územný plán, ako nájsť alebo získať pozemky, ktoré sú vo vlastníctve niekoho iného. Sú to všetko zdĺhavejšie procesy, s ktorými sa obce stretávajú, čiže je to o tom, v akej situácii tá obec je a ako dokáže s tou danou situáciou narábať. Tí, ktorí to už majú pripravené, sa ohlasujú veľmi aktívne. Fond im veľmi rád vždy otvorí dvere, aby pomohol k budovaniu a boli sme nápomocní v rámci našich možností.