24.7.2013
Názory na riešenie tejto otázky sa rôznia. Zvykne sa hovoriť, že so starým domom sú len starosti, že je lepšie ho zbúrať a postaviť nový. Nie vždy je to však pravda, najmä ak dom, ktorý chceme rekonštruovať, stojí v krásnej starej štvrti s rozvinutou a bohatou infraštruktúrou. Navyše, dnes sa domy modernizujú v pasívnom štandarde, takže pri oveľa nižšej spotrebe energie poskytujú oveľa vyšší komfort bývania.
Starších domov je veľa a nie je možné ani výhodné ich všetky zbúrať a nahrádzať novými. Riešením sú komplexné rekonštrukcie. Drvivá väčšina domov postavených v uplynulých desaťročiach totiž z hľadiska energetickej náročnosti patrí podľa platných noriem do kategórie „nevyhovujúce až mimoriadne nehospodárne" a správajú sa skôr ako tepelné žiariče. Pritom práve domácnosti tvoria energeticky najnáročnejšiu oblasť a na celkovej spotrebe energie sa podieľajú až 40 percentami.
Faktor 10
V súvislosti s rekonštrukciami starších stavieb a zlepšovaním ich energetických vlastností sa v zahraničí hovorí o faktore 10, teda o desatinovej spotrebe energie po renovácii na pasívny štandard. Potreba tepla na vykurovanie týchto budov dosahuje 150 až 250 kWh/(m2a), v objektoch postavených po roku 2002 je to 80 až 140 kWh/(m2a). Dom zrekonštruovaný v pasívnom štandarde potrebuje na vykurovanie menej ako 25 kWh/(m2a) ročne – oproti pôvodnému stavu je teda úspora 80- až 90-percentná. Takáto obnova domu zároveň predlžuje životnosť jeho konštrukcií.
Krátkodobé riešenia sa nevyplácajú
Investor by sa mal snažiť o čo najlepšie možné energetické riešenie, zohľadňujúce všetky informácie dostupné v danom období. Nesprávne zrealizovaná renovácia môže škodiť až desaťročia, lebo prvky a zmeny sa navrhujú v trvaní na celý životný cyklus (25 – 30 rokov). To znamená že v tomto čase z finančných ani morálnych dôvodov nie je možné opätovne vylepšovať rovnaké prvky. Napríklad zateplením domu 10 cm hrubým polystyrénom v čase, keď vieme, že ani 20 cm hrúbka izolácie nie je zbytočná, zabránime výraznému zlepšeniu hospodárnosti jeho prevádzky najmenej na 20 rokov. Takéto krátkozraké riešenie môže byť pri čoraz drahších energiách dlhodobo nevýhodné.
Ekonomické aj ekologické výhody
Navyše, novostavby sú spravidla finančne náročnejšie ako rekonštrukcie. Ak nie sú nosné konštrukcie narušené, je ekonomicky výhodnejšia rekonštrukcia. Napokon, aj prípadná demolácia, odstránenie stavby a uloženie odpadu niečo stoja. Ak odrátame náklady na demoláciu, renovácia domu na pasívny štandard vyjde asi na 30 – 50 percent ceny novostavby. Samozrejme, podľa stavu objektu. Zanedbateľné nie sú ani časové úspory, lebo väčšinu prác možno vykonávať aspoň za čiastočnej prevádzky domu. Do renovácie sa môžeme pustiť aj s obmedzeným rozpočtom, môžeme si ju rozdeliť na etapy, pričom dom môžeme stále používať. Rekonštrukcie je oveľa šetrnejšie aj k životnému prostrediu, lebo stavebné materiály obsahujú veľké množstvo viazanej energie potrebnej na ich výrobu.
Vyhnime sa čiastkovým riešeniam
Ani rekonštrukcia sa však nezaobíde bez riešenia problémov. Pod omietky či podlahy totiž nevidíme, preto može byť rozhodnutie, či sa do rekonštrukcie pustiť, zložité. Samostatnou kapitolou je posúdenie, ktoré konštrukcie sú v poriadku a ktoré treba vymeniť. Domy zo 70. až 90. rokov obsahujú mnohé prvky, ktoré sú ešte funkčné, čím komplikujú rozhodovanie. Domy zo starších období často potrebujú generálnu opravu a je jednoduchšie volieť radikálne riešenia. Rodinné domy sa navzájom líšia a mnohé koncepčné a technické predispozície vyžadujú komplexný prístup a často aj zložitejšie riešenie detailov. Pri rekonštrukcii sa môžu objaviť aj iné komplikácie, napríklad potreba sanácie znečisteného pozemku, nutnosť zriadiť prístupovú cestu, úprava nevhodného geologického podložia. Pozor si treba dať i na únik radónu z pôdy. A určite je vhodné vopred si overiť, či dom, ktorý chcete rekonštruovať, neleží v chránenej krajinnej oblasti, alebo nie je pamiatkovo chránený.
Kým dom kúpite
Skôr, ako starší dom kúpite, mali by ste si vopred zistiť potrebné informáce. Skúste získať od pôvodných majiteľov nejakú dokumentáciu; pokiaľ už dom rekonštruovali, museli mať projekt. Môžete sa obrátiť aj na stavebný úrad a vyžiadať si dostupnú stavebnú dokumentáciu. Ak dokumentácia nejestvuje, zamerajte sa na aktuálny stav domu. Na jeho prehliadku si pozvite odborníkov, najmä statika. Je užitočné prizvať aj architekta, ktorý vám pomôže zistiť, či existujúce konštrukcie dovolia úpravy, ktoré plánujete. Niekedy splneniu predstáv investora bráni usporiadanie nosnej konštrukcie, nevhodné výškové členenie objektu či komínové teleso. Problémom môže byť aj orientácia stavby k svetovým stranám. Tieto faktory treba uvážiť už na začiatku, lebo inak sa celá rekonštrukcia môže výrazne predražiť.
text: Barbara Turčíková
foto: Murator dom, wmcca, Heiss Architects
Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB jún-júl 2013.
