Čo musí mať subdodávateľ v poriadku, keď nastupuje na stavenisko s koordinátorom bezpečnosti

Kedy na stavbe vzniká povinnosť koordinácie

Základné pravidlá stavenísk upravuje nariadenie vlády č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Podľa jeho § 3 ods. 1 poverí stavebník koordinátora bezpečnosti pre každé stavenisko, na ktorom bude pracovať viac ako jeden zamestnávateľ alebo viac ako jedna fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Veľkosť stavby ani jej rozpočet nerozhodujú. Rozhoduje počet subjektov.

Stavebník musí podľa § 3 ods. 2 ešte pred zriadením staveniska zabezpečiť vypracovanie plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri väčších stavbách pribúda oznámenie inšpektorátu práce pred začatím prác. Podáva sa inšpektorátu práce, v ktorého obvode je stavenisko, ak plánované práce potrvajú dlhšie ako 30 pracovných dní a na stavenisku bude súčasne pracovať viac ako 20 osôb, alebo ak rozsah plánovaných prác prekročí 500 osobodní (§ 3 ods. 3). Oznámenie musí stavebník pred začatím prác aj viditeľne umiestniť na stavenisku a pri zmene ho aktualizovať (§ 3 ods. 4).

Koordinátorom bezpečnosti môže byť podľa § 6 ods. 1 fyzická osoba oprávnená na výkon činnosti stavbyvedúceho, fyzická osoba oprávnená na výkon stavebného dozoru alebo bezpečnostný technik. Stavbyvedúci však nesmie robiť koordinátora na stavenisku, kde sám vedie stavbu. V menších zákazkách preto stavebníci často siahajú po externých bezpečnostných technikoch. Martinská firma Alpha Safety napríklad v ponuke externej služby BOZP uvádza aj koordinátora bezpečnosti na stavenisku a školenia práce vo výškach.

Čo koordinátor od subdodávateľa reálne žiada

Úlohy koordinátora vymenúva § 6 ods. 2 nariadenia. Dbá, aby zhotovitelia dodržiavali plán BOZP, upravuje ho podľa postupu prác, organizuje spoluprácu medzi zamestnávateľmi na spoločnom pracovisku, kontroluje pracovné postupy a stráži, aby na stavenisko vstupovali len ľudia, ktorí tam majú prácu. Subdodávateľ podľa § 8 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 2 jeho usmernenia zohľadňuje. Platí to aj pre živnostníka bez zamestnancov.

V praxi sa to premieta do niekoľkých dokladov, ktoré koordinátor pri nástupe firmy zvyčajne pýta. Každý z nich má oporu v predpisoch.

Prvým je písomná dohoda o spolupráci. Zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP v § 18 ods. 1 vyžaduje, aby zamestnávatelia a podnikatelia, ktorí plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, mali spoluprácu, koordináciu a vzájomnú informovanosť písomne dohodnutú. Dohoda má určiť, kto vytvára podmienky na bezpečnosť a v akom rozsahu. S objednávateľom sa podľa § 18 ods. 3 dohoduje zabezpečenie a vybavenie pracoviska a práce sa smú začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

Druhým je záznam o odovzdaní a prevzatí pracoviska. Vyhláška MPSVR SR č. 147/2013 Z. z. v § 5 ods. 4 určuje, čo musí obsahovať: identifikáciu pracoviska, údaje oboch strán s menami zodpovedných osôb, dohodnuté podmienky, dátum, čas a podpisy. Firma, ktorej pracovisko nikto neodovzdal, sa podľa § 5 ods. 5 považuje za zhotoviteľa pracujúceho na pracovisku iného zhotoviteľa.

Tretím je technologický postup. Podľa § 4 vyhlášky ho zhotoviteľská dokumentácia obsahuje v prípadoch, ktoré vyhláška vymenúva v prílohách, a musí riešiť napríklad nadväznosť prác, lešenia a plošiny, dopravu materiálu aj opatrenia pri súbehu viacerých zhotoviteľov. Pri betonárskych, búracích a rekonštrukčných prácach technologický postup netreba, ak ide o práce na jednoduchých a drobných stavbách v rozsahu najviac siedmich dní alebo ak bezpečné vykonávanie týchto prác upravujú slovenské technické normy uplatňované na danom pracovisku. Nevyhnutné opatrenia sa však určia pred začatím prác a zapíšu do stavebného denníka alebo do iného písomného dokladu (§ 4 ods. 4).

Práce vo výške majú prísnejšie pravidlá na oboznamovanie

Bežné oboznamovanie zamestnancov o BOZP sa podľa § 7 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. opakuje najmenej raz za tri roky, ak predpis neurčuje kratšiu lehotu. Pri niektorých stavebných prácach ju určuje. Vyhláška č. 147/2013 Z. z. v § 3 ods. 1 požaduje oboznamovanie osôb vykonávajúcich stavebné práce aj zodpovednej osoby najmenej raz za 12 mesiacov pri prácach:

• vo výške nad 1,5 m, ak nemožno pracovať z pevnej a bezpečnej pracovnej podlahy,

• z pohyblivej pracovnej plošiny,

• z rebríka vo výške nad 5 m,

• vo výkope hlbšom ako 1,3 m.

Pri prácach vo výške musí oboznámenie zahŕňať aj výber osobného ochranného prostriedku proti pádu a praktický nácvik jeho používania (§ 3 ods. 2). Klampiar, ktorého posledné oboznámenie je staršie ako 12 mesiacov, teda na prácu vo výške nastupuje bez včas zopakovaného oboznámenia, hoci podľa všeobecnej najviac trojročnej lehoty by ešte vyhovel.

K tomu sa pridáva povinnosť zabezpečiť ľudí proti pádu od výšky 1,5 m kolektívnou ochranou alebo osobným ochranným prostriedkom (príloha č. 6 bod 1.1 vyhlášky). Montovať a demontovať lešenie smie podľa § 14 ods. 1 len osoba s platným preukazom lešenára. Na začiatku každej zmeny má zodpovedná osoba, napríklad majster alebo vedúci partie, informovať ľudí o bezpečných postupoch a aktuálnych nebezpečenstvách (§ 3 ods. 4).

Koľko stojí, keď sa niečo pokazí

Inšpektorát práce môže podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce uložiť zamestnávateľovi za porušenie predpisov BOZP pokutu až do 100 000 eur. Ak následkom porušenia vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, pokuta je najmenej 20 000 eur, pri smrteľnom úraze najmenej 33 000 eur. Rovnaké sumy platia pre živnostníka bez zamestnancov (§ 19 ods. 1 písm. b)).

Osobitná kategória je závažné porušenie podľa § 19 ods. 2 písm. b) prvého bodu, za ktoré inšpektorát práce uloží pokutu od 1 000 do 200 000 eur. Patrí sem podľa § 19 ods. 3 písm. d) a f) napríklad nezabezpečenie ochranného alebo bezpečnostného zariadenia a neposkytnutie potrebných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Na stavbe sem môže spadať napríklad chýbajúce zábradlie na okraji stropnej dosky alebo partia na streche, ktorej zamestnávateľ neposkytol postroje.

Stavebník sa poverením koordinátora nezbavuje zodpovednosti (§ 3 ods. 5 nariadenia) a zamestnávateľ sa jej nezbavuje tým, že na stavbe koordinátor je (§ 8 ods. 2). Každá firma teda zodpovedá za svojich ľudí sama.

Článok opisuje všeobecné pravidlá platné k októbru 2026 a nenahrádza posúdenie konkrétnej stavby bezpečnostným technikom.

Článok odborne skontroloval Dávid Jamriška, bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany, Alpha Safety s.r.o.

Čo si pripraviť pred nástupom na cudzie stavenisko

• podpísanú písomnú dohodu o spolupráci a koordinácii pri zaisťovaní BOZP na spoločnom pracovisku a dohodu s objednávateľom o zabezpečení a vybavení pracoviska,

• záznam o odovzdaní a prevzatí pracoviska s menami zodpovedných osôb,

• technologický postup, ak ho vyhláška pri danej práci vyžaduje,

• záznamy o oboznámení nie staršie ako 12 mesiacov pre všetkých vrátane majstra, ktorí budú pracovať vo výške nad 1,5 m bez pevnej podlahy, z pohyblivej plošiny, z rebríka nad 5 m alebo vo výkope hlbšom ako 1,3 m,

• preukazy lešenárov, ak firma stavia alebo rozoberá lešenie,

• osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu pre každého, kto bude pracovať od výšky 1,5 m tam, kde nie je kolektívne zabezpečenie, napríklad zábradlie alebo záchytná sieť.

Koordinátor má podľa § 6 ods. 2 písm. f) nariadenia pustiť na stavenisko len tých, ktorí tam plnia pracovné povinnosti, a práce sa podľa § 18 ods. 3 zákona o BOZP smú začať až na zabezpečenom pracovisku. Kompletné doklady pri prvej porade preto šetria čas obom stranám.

Článok odborne skontroloval Dávid Jamriška, bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany, Alpha Safety s.r.o.