Svetlo dáva priestoru hĺbku aj výraz

Slnečné svetlo sa pri prechode zemskou atmosférou filtruje a na zemský povrch dopadá len jeho časť, vytvárajúca kontrasty svetla a tieňa. Charakter denného svetla sa mení s podľa jasu oblohy. Rozptýlené aj priame slnečné svetlo prestupuje miestnosťami našich obydlí a ak mu to zasklené plochy dovolia, preniká i pod šikminy podkrovných priestorov.

Pri návrhu presvetlenia podkrovných priestorov však musí projektant najskôr posúdiť denné osvetlenie podkrovia vo vzťahu k vykurovaniu, chladeniu, vetraniu, spôsobu osadzovania jednotlivých prvkov a aj z hľadiska realizácie izolácií a parozábran. Umiestnenie a tvar strešných okien určujú nielen požiadavky na ich funkčnosť, ale aj ich vplyv na charakter a vzhľad celého domu objektu.

Pri pohľade na mnohé domy totiž môžeme vidieť, že aj tvarovo vydarenú strechu dokáže pokaziť nesprávny výber, rozmiestnenie alebo tvar prvkov presvetľujúcich strešný plášť. Architektonicky príťažlivé môže byť napríklad presvetlenie zasklenou plochou, ktorá prechádza zo šikmej strešnej roviny do zvislého obvodového múru či zasklením časti hrebeňa strechy.

Väčšina ľudí miluje výhľad do otvorenej mestskej alebo prírodnej krajiny, tá však pri pohľade z okna predstavuje len tretinu výhľadu. Dve tretiny zaberá voľná obloha.

Výhľad

Bývanie pod strechou je obľúbené aj pre atraktívny výhľad a vizuálnu romantiku priestorov so šikmými stenami. Lepší výhľad dosiahneme cez zasklené priehľady rôznych veľkostí, zoskupení a polôh, prispôsobených nielen tvaru strechy a potrebám obyvateľov podkrovia, ale aj zaujímavým architektonickým riešeniam. Treba vedieť, že spodná hrana vikierového okna vo výške 90 cm od podlahy zaručí dobrý výhľad aj sediacemu človeku.

Osvetlenie zhora

Väčšia zasklená plocha horného osvetlenia, ktorá vpúšťa priame denné svetlo z oblohy, veľmi dobre osvetlí vodorovné plochy interiéru. Rovnomerné svetlo z otvorov obrátených k oblohe dopadá v rovnakej intenzite na stôl i podlahu. Pri tomto type osvetlenia však štýl aj rozmiestnenie zariadenia strácajú plasticitu. Výsledkom stropného osvetlenia sú vodorovné tiene, ktoré nedokážu natoľko jasne vytvarovať zvislé hrany, interiér nepôsobí dynamicky, ale pokojnejšie a budí dojem väčšieho priestoru. Intenzita vrchného osvetlenia sa najviac zníži pri tmavej a matnej podlahe. Jej povrch totiž odrazí a rozptýli menšiu časť denného svetla ako biela lesklá podlaha.

Denné svetlo spoluvytvára vnútornú klímu, ktorá ovplyvňuje zdravie človeka. Množstvo a typ svetla sa výrazne podieľajú na duševnej pohode, vplývajú na náš biorytmus i náladu. Každá miestnosť podľa spôsobu svojho využívania vyžaduje odlišné množstvo denného svetla, ktoré by okrem neho zohľadňovať potreby, vek a aktivity obyvateľov domu.

Z hľadiska rovnomerného presvetlenia je ideálna kombinácia bočného a horného osvetlenia.

Osvetlenie zboku

Hladina osvetlenia smerom od zvislého zasklenia vikiera k protiľahlej stene postupne klesá. Ak však povrch steny tvorí napríklad biely, sklenený či kamenný obklad, prípadne benátske stucco svetlých odtieňov, denné svetlo sa od steny odrazí a rozptýli sa aj hlbšie do miestnosti. Svetlo a tiene prichádzajúce zboku lepšie modelujú a zvýrazňujú nábytok, priestoru pridávajú hĺbku, výraznejšie modelujú interiér. Hoci zvislé okná vpúšťajú do podkrovia menej svetla, sú dôležité nielen z estetického, ale aj z psychologického hľadiska. Výhľad do krajiny s pevnou stenou v podkroví zvyšuje pocit bezpečia a pevnejšie spája domov s vonkajším svetom. Pri návrhu vikierových okien treba pamätať na to, že len vtedy dostatočne osvetlia priestor, ak cez ne vidíme nielen susedný dom, ale máme výhľad aj na voľnú oblohu, ktorá je zdrojom rozptýleného slnečného svetla. Tvar a umiestnenie vikierov určuje architektonický zámer, svetlá výška interiéru, výška parapetu a potrebná plocha zasklenia.

"Množstvo denného svetla v interiéri možno merať:
• luxmetrom
• počítačovou simuláciou"

Strešné okno v naklonenej rovine strechy je klasickým spôsobom osvetlenia podkrovia. Spodný okraj strešného okna by mal byť vo výške najviac 1 200 mm nad úrovňou podlahy a jeho horný okraj okraj by mal siahať aspoň do výšky 1 900 mm.

Zrak dospelého človeka sa postupne stáva menej prispôsobivým, takže úmerne k jeho slabšej akomodácii treba zvyšovať hladinu svetla – i na dvojnásobok. Po šesťdesiatom roku života sa prechod zo svetla do tmy a prispôsobovanie zraku z krátkej na dlhú vzdialenosť mení a trvá dlhšie. Niekedy môže nakrátko strácať i schopnosť periférneho videnia, horšie sa orientuje v priestore. Riešením je zjemnenie svetelného kontrastu tienením a vyrovnanie hladiny osvetlenia pri prechode zo svetla do tieňa.

"Najznámejším indikátorom merania úrovne denného svetla v budovách je tzv. daylight factor, teda činiteľ dennej osvetlenosti."

Kombinácia oboch spôsobov

Tí, čo chcú v podkroví pracovať a tvoriť, by mali využiť strešné okná alebo svetlíky, no najlepšia je kombinácia oboch spôsobov osvetlenia – bočného i horného. Niekedy stačí okrem zoskupenia strešných okien zakomponovať do strechy aspoň jedno vyhliadkové zvislé zasklenie. Správne vyrátaná plocha okien a ich rozmiestnenie v strešných rovinách zabezpečia optimálne množstvo denného svetla potrebnú pre daný interiér. Jedna desatina plochy strechy vyhradená na osvetlenie podkrovného priestoru zabezpečí intimitu osvetlenia, dve desatiny zasklených strešných plôch, resp. jedna pätina podlahy, zaručia dostatok svetla na bývanie i pracovné aktivity. Platí tu pravidlo, že viac menších okien rovnomerne rozmiestnených v streche presvetlí interiér lepšie, ako jedno veľké okno s rovnakou plochou skla.

Ateliérové okná veľkoryso preslnia interiér priamym i rozptýleným svetlom a povzbudzujú človeka k aktivite.

Iné možnosti

Priestor pod strechou možno osvetliť nielen jednoduchými strešnými oknami a vikiermi, ale aj cez zoskupenia strešných okien, svetlíkov či cez zasklenú časť šikmej roviny strechy. Vrchné svetlo, teda priame slnečné, nielen presvetlí, ale aj významne prehreje podkrovie. Zasklená plocha by mala tvoriť asi 10 percent plochy podlahy. Svetlo v streche ovplyvňuje nielen pomer plochy okien k podlahovej ploche, ale aj orientácia a tvar strechy. K podmienkam zdravého osvetlenia patria aj hĺbky jednotlivých miestností podkrovného bytu, pričom ich hĺbka nesmie pri takomto osvetlení prekročiť 2,3-násobok ich svetlej výšky. Moderné riešenia však dovoľujú presvetliť aj priestory umiestnené hlboko v interiéri podkrovia veľkoplošným ateliérovým zasklením, zasklením štítovej steny alebo hrebeňa strechy. A tam, kde slnko priamo nezasahuje, možno použiť svetlovody.

Moderný a obľúbený variant vikiera – strešný balkón je veľmi praktickým riešením, ktoré vnáša do priestoru aj viac denného svetla.

Tam, kde nie je možné presvetlenie strešnými oknami, pomože svetlovod.

Deti citlivejšie vnímajú svetelné kontrasty, ostrejšie zaznamenávajú a odlišujú detaily, dobre vidia aj pri horšom osvetlení. Viac im však prekáža oslnenie, ale majú nižšie svoj horizont pohľadu, čo súvisí s ich nižším vzrastom. Tienenie v ich priestoroch preto treba nastaviť s ohľadom na ich výšku, oslnenie im škodí viac ako dospelým.

Pre odraz a mäkké rozptýlenie denného svetla je dôležitý charakter povrchu steny či podlahy oproti oknám, resp. iným zaskleným plochám. Ak je povrch matný, obrysy tieňov sú mäkšie, kontrasty sa strácajú, miestnosť zaplaví rovnomerné denné svetlo. Šírka strešného okna nemá presahovať svetlú vzdialenosť medzi krokvami, aby sa nemusela zložito posúvať krokva.

Text: Barbara Turčíková
Foto: archív Velux,