Mestské záhrady

: Uverejnené: 10. december 2008

Kontakt človeka s prírodou je dôležitý nielen pre dospelých, ale najmä pre deti vyrastajúce v mestách a starších ľudí, ktorí potrebujú v tomto rušnom prostredí oázu na načerpanie nových životných síl. V priamom kontakte s prírodou nachádzajú harmóniu a pokoj, získavajú novú životnú energiu.

Skutočnosť, že ľudia potrebujú prírodu viac ako kedykoľvek predtým, dokazuje masovosť víkendových pobytov v „náhradnom“ životnom prostredí mimo mestských štruktúr v prírode, v záhradkách či na chatách. Mestská záhrada, rovnako ako záhrady pri obytných domoch, spája dva princípy záhradnej tvorby, a to prírodný a umelý (tvorivý). Súhra týchto princípov vytvára priestor, kde návštevník môže pobudnúť v prirodzenom, hoci umelo komponovanom prostredí. Pri rodinných domoch tvorí vhodne navrhnutá záhrada pokračovanie domu v exteriéri. Mestské záhrady sú priestory (v niektorých prípadoch mikropriestory), ktoré pripomínajú ostrovy a umožňujú oddych v príjemnom, zdravom a čiastočne prírodnom prostredí uprostred rušného mestského života.

História spojená s výstavbou miest
V stredoveku ľudia nehľadali v záhrade oddych a rekreáciu, ale uprednostňovali úžitok z pestovania liečivých rastlín a zeleniny. Neskôr sa najmä predstavitelia mestskej šľachty sústreďovali na prezentáciu svojej životnej úrovne a honosnosť ich sídiel odzrkadľovali aj záhrady. Záhrady pri kláštoroch sa využívali skôr prakticky. Ovocné a zeleninové záhrady sa postupne, najmä v období baroka, menili na okrasné a reprezentačné priestory. Hospodársky význam postupne strácali aj menšie záhrady mešťanov. Remeselníkom slúžili ako skladové a výrobné priestory. Dodnes sú mnohé takéto priestory zachované v podobe záhrad a dvorov v historických jadrách miest. Necitlivý prístup pri dostavbách a rekonštrukciách budov má za následok stratu väčšiny týchto charakteristických mestských štruktúr. Sme svedkami nadmernej výstavby či spevňovania povrchov pre parkoviská na posledných voľných plochách. Mnohé záhrady poznáme už len z historických fotografií.

Zabudnutá zeleň
Súčasné mestá, rovnako ako mestské záhrady, sú odrazom potrieb dnešného mestského človeka a jeho života. Okrem obchodných centier zaznamenávame v štruktúre miest najväčší nárast reštauračných a občerstvovacích zariadení všetkého druhu. Najmä v letných mesiacoch je sedenie v záhradách, dvoroch a uličkách veľmi vyhľadávané. Žiaľ, často sa pôvodná plocha dvorov a záhrad maximálne prispôsobuje komerčným účelom. Na spevnených povrchoch chýbajú výsadby, vodné a umelecké prvky či prvky malej architektúry. Našťastie, konkurencia a osveta inšpiruje niektorých vlastníkov k tvorbe pekných a príjemných priestorov.

Príklady hodné nasledovania
V období silného ekonomického tlaku a nedostatku voľných priestranstiev sa dá ťažko očakávať rozmach mestských záhrad. Preto je každý nový či zrekonštruovaný záhradný priestor prístupný verejnosti hodný ocenenia a nasledovania. Veľa pozitívnych inšpirácií prináša kontakt so svetom, lebo zahraničné príklady ukazujú možnosti využitia pôvodných uzavretých záhradných priestorov pre rozvoj cestovného ruchu i trávenie voľného času obyvateľov miest v príjemnom prostredí.

Krásnym príkladom je Praha, kde sú pôvodné historické záhrady v centre mesta zrekonštruované a prispôsobené dnešnému životu bez narušenia ich historických hodnôt. Jedinečná atmosféra a neopakovateľný duch miesta – genius loci – priťahuje do týchto oáz množstvo domácich i zahraničných turistov. Ako príklad môže slúžiť bývalá kláštorná záhrada Františkánov neďaleko Václavského námestia. Jej dnešná podoba je skĺbením pôvodného a moderného záhradného umenia v centre mesta, čím vznikol pokojný a atraktívny priestor uprostred zelene pre všetky vekové kategórie občanov.

Mimoriadne vydarenou realizáciou z posledného obdobia je mestská záhrada v meste Litomyšl. Tu sa mesto rozhodlo spojiť pôvodne samostatné kláštorné záhrady do jedného organického celku v podobe polyfunkčnej mestskej záhrady, ktorá dnes tvorí súčasť turistických atrakcií mesta a odohrávajú sa v nej pestré kultúrne aktivity.

V Bratislave nájdeme podobný, hoci menší priestor. Je ním obnovená záhrada s čitárňou u Červeného raka pod Michalskou vežou. Každý návštevník v nej môže príjemne stráviť čas pri časopise alebo sledovaním okolitého diania. Umožňuje to priestor izolovaný od okolitého rušného života mesta.

Aj ostatné mestá na Slovensku sa ukrývajú podobné, zatiaľ nevyužité priestory záhrad a dvorov. Samosprávy by ich mali chrániť a umožniť ich využívanie na oddych a relax. V ideálnom prípade aj s možnosťou ich komerčného využitia. Je to otázka pochopenia hodnoty a jedinečnosti týchto priestorov, ktoré môžu byť necitlivým a neodborným zásahom navždy stratené.

Nekomerčné realizácie
V zahraničí nie sú novinkou záhrady prístupné pre turistov, ktoré inšpirujú aj našich tvorcov. Hoci sú záhrady tohto typu u nás zatiaľ nereálne, časom ich určite uvidíme aj u nás. Pritom nejde o extrém ani extravaganciu v podobe zimného štadióna v púšti či umelého ostrova s najdrahším hotelom sveta. Ide o úctu k vlastným občanom a historickým hodnotám. Stačí pochopiť, že nevyčísliteľnú hodnotu často máva i nezastavaná plocha v centre mesta.

Príkladom je Monako, kde sú ceny pozemkov neporovnateľné s ich cenami u nás. Napriek tomu tu v centre mesta môžeme navštíviť japonskú záhradu, ktorá je po celý rok voľne prístupná. Pohľad na bezchybnú kompozíciu s úžasnými detailmi typickými pre japonskú záhradu na pozadí hory moderných mrakodrapov pôsobí na návštevníka prinajmenšom zvláštne. Napriek tomu, autori majstrovsky vytvorili plochy a mikropriestory, kde človek na chvíľu zabudne na realitu a dá sa uniesť čarom pokoja a harmónie človeka a prírody. Podobným príkladom sú strešné záhrady na komplexe auditória kniežaťa Rainiera III. Majstrovské dielo využíva každý centimeter priestoru na vytvorenie prekvapivých kompozícií a uplatňuje zeleň v kombinácii s výtvarnými dielami svetových umelcov.

Nevšedným príkladom je kontrast nadčasovej a pompéznej supermodernej architektúry a mohutného borovicového porastu. Táto nevšedná mestská záhrada sa nachádza uprostred komplexu budov štátnej knižnice v Paríži. Záhrada v átriu objektu svojou mohutnosťou a množstvom obrovských borovíc priam vyráža dych. Návštevníci knižnice a čitatelia za sklenými stenami majú pocit, že sa ocitli v lese ďaleko od mesta. Možno je škoda, že celá záhrada poskytuje len vizuálny zážitok bez priameho kontaktu. Napriek tomu pôsobí nevšedným a majestátnym dojmom rovnako, ako obrovská hmota objektu, ktorý ju obklopuje.

Vysoký životný štandard a ekonomický rast prináša veľa nového do nášho života a rozhodujúco vplýva na podobu našich miest. Dúfajme, že nezostane len pri stavbe supermarketov a pohostinstiev, ale že sa nám podarí rozumne využiť dedičstvo minulosti, napríklad i v podobe zabudnutých a spustnutých mestských záhrad. Zároveň treba hľadať možnosti, ako vytvoriť v mestách zákutia, v ktorých nájdeme oddych a pokojný relax v príjemnom a prirodzenom prostredí uprostred zelene.