26.10.2015

Keď sa Chicago v roku 1837 stalo mestom, vybralo si ako slogan latinskú frázu Urbis in Horto, teda v preklade – mesto v záhrade. Zadanie, ktoré dostali lokálni dizajnéri z ateliéru McKay Landscape Architects, preto nebolo žiadnou náhodou.

Projekt je súčasťou hustej zástavby v chicagskej štvrti Lincoln Park. Pri návrhu bolo cieľom tímu nielen vytvoriť moderný dom pre mladú štvorčlennú rodinu, ale aj posilniť vzťahy medzi vnútornými a vonkajšími priestormi. Majitelia milujú mesto a chcú vychovávať deti v jeho srdci. Zároveň majú záujem rozvíjať ich záujem o život rastlín a svet prírody. To znamená, že návrh mal zohľadniť obe tieto vášne – mesto i prírodu – dokázať, že nie sú nekompatibilné, ba naopak, že v skutočnosti sú prirodzenými a dokonalými partnermi.

Programové požiadavky
Plocha má rozmery 15 x 40 metrov a je teda dvakrát širšia ako bežné pozemky v okolí. Napriek tomu s nimi zdieľa väčšinu problémov. Hustá zástavba vysokých rezidenčných budov spôsobuje komplikácie najmä pri vytváraní vonkajšieho priestoru. Výhodou je susedstvo so základnou školou a jej parkoviskom, ktoré našu záhradu otvára smerom na juh a zabezpečuje jej viac súkromia aj prísun slnečných lúčov.
Dom zaberá rovnú polovicu pozemku a pre záhradu tak zostala na úrovni terénu vyčlenená plocha 340 m2, pričom klienti chceli do návrhu zahrnúť vonkajšiu jedáleň, priestor pre hru a zábavu, grilovací kút i niekoľko častí na celoročné záhradníčenie. Okrem toho mal záhradný dizajnér k dispozícii 133 m2 strechy, ktorú využil na vytvorenie požadovanej kuchynskej záhrady. O záhony zeleniny a byliniek sa dnes majitelia starajú pri krásnom výhľade na panorámu mesta. Dá sa povedať, že viac ako polovica pozemku má priepustný povrch (výsadba, štrk...), ktorý znižuje množstvo i rýchlosť vody odtekajúcej zo záhradného ekosystému a zmierňuje efekt budovy ako tepelného ostrova, čo boli ďalšie z programových cieľov projektu. Návrh rieši potreby klientov a problémy danej lokality prostredníctvom rozvíjania štyroch odlišných typov záhradných úprav: vstupnej predzáhradky, zelene chodníka, ktorý vedie popri dome k dvoru v západnej časti pozemku, samotnú západnú obytnú časť a strešnú záhradu. Každá z nich má inú funkciu a jedinečný charakter. Spoločnými znakmi sú rozmanitá paleta rastlín, rovnako bohatá architektonická stránka a schopnosť trvalej udržateľnosti.

Zdieľaná predzáhradka
Na rozdiel od susedných domov, tento projekt je unikátny svojou, takpovediac, otvorenosťou. Od ulice ho nedelí žiaden plot ani brána. Vstupná predzáhradka plynulo nadväzuje na verejnú zeleň, konkrétne na uličnú alej, podsadbou trvaliek a divokej trávy, čo obohacuje verejný priestor o prvky typické skôr pre súkromné prostredie. Výsadba vytvára vizuálny kontrast s modernými materiálmi domu a poskytuje zmyslový zážitok všetkým okoloidúcim. Aj keď parkovisko a predzáhradka sú otvorené, vstup do domu je riešený spôsobom, pripomínajúcim štýl Franka Lloyda Wrighta. Zakrýva ho zeleň vyvýšených záhonov, brezy 'Royal Frost', rododendrony a trpasličie japonské javory. Súkromie z južnej strany zabezpečuje živý plot z tisu. Popínavé hortenzie a brečtan pomaly pohlcujú stavebné prvky, čím zneostrujú hranice medzi architektúrou a zeleňou záhrady.

Prechodná meditačná záhrada
Pozdĺž južnej hranice pozemku, z jednej strany vyhradený fasádou zo skla a dreva ipe a z druhej starny takmer dvojmetrovým betónovým múrom, vedie chodník, spájajúci otvorenú predzáhradku so súkromným dvorom v západnej časti pozemku. Takýto priestor býva pri úpravách podceňovaný či trošku zanedbávaný. To však nie je prípad tohto projektu. Veľké, hrubo opracované žulové dosky v kombinácii s riečnym štrkom zjemňujú zdanlivo nedbalo rozsadené trvalky, divý zázvor (Asarum caudatum), pakost (Geranium sp.), astilba (Astilbe sp.), krpčiarka (Epimedium sp.), paprade a brunera (Brunnera sp.). Trúbkovec (Campis radicans) a popínavé hortenzie (Hydrangea petiolaris) tu elegantne kontrastujú so surovým povrchom betónovej steny. Hneď za ňou, na školskom parkovisku, sú vysadené bresty, ktoré zatieňujú južné priečelie a v lete zmierňujú solárne zisky. Napriek tomu je táto časť svetlá a pôsobí ako vychádzková meditačná záhrada s mixom zvukov mesta a šumenia brestov.

Dvor ako rozšírenie interiéru
Keďže pozemok chráni vyšší nepriehľadný plot z betónu a exotického dreva ipe, nemali architekti problém otvoriť celé prízemie domu uplatnením sklenenej fasády. Podarilo sa im tak navodiť pocit, akoby plot tvoril steny domu a záhrada bola rozšírením interiéru. Táto myšlienka je posilnená bezprahovými prechodmi cez posuvné dvere a súvislou kamennou dlažbou. Západná obytná časť záhrady slúži najmä na stolovanie a zábavu. Výsadba tu má bohatú textúru, vytvorenú navrstvením druhov s rôznorodými tvarmi listov a celkovým habitusom, ako sú japonská katsura (Acer palmatum 'Katsura'), kultivar buka s laločnatými listami (Fagus sylvatica 'Asplenifolia'), stewartia (Stewartia pseudocamellia), kosodrevina (Pinus mugo), dula (Cydonia sp.), sumach (Rhus typhina 'Tigereye Bailtiger'). Dreviny harmonicky dopĺňajú trvalky a okrasné trávy, pričom hrubé listy bujnej výsadby príjemne kontrastujú s jemnými líniami na dlažbe a plote. Súčasťou terasy je aj nízky betónový múrik, ktorý je nielen architektonicko- skulpturálnym prvkom, ale zároveň podnecuje hru detí. Podľa ich aktuálnej nálady sa mení na kladinu, predajný pult, čítací kútik alebo skrýšu. Vzhľadom na to, že záhrada nevyžaduje žiadne chemické ošetrenie, sú deti pri hre obmedzené len vlastnou fantáziou.

Strecha evokujúca natívne prérie
Z druhého poschodia je prístupná strešná záhrada so zeleninovými záhonmi. Keďže je viditeľná z ulice, zaraďuje sa k prvkom, ktoré rozostrujú hranice medzi verejným a súkromným, stavbou a zeleňou či mestom a vidiekom. Chodník, smerujúci od dverí k záhonom, je vytvorený z nášľapných kameňov v štrku a doplnený nenáročnými trvalkami, rozchodníkom a tymianom. Pripomína cestičku pri dome. Človek tu má preto pocit, akoby ani nebol na streche. Tento dojem ešte umocňuje pohľad na vyrastenú zeleň strechy. Indiánska tráva (Sorghastrum nutans), bluestem (Schizachyrium scoparium), grama (Bouteloua curtipendula), agastache (Agastache sp.), echinacea (Echinacea purpurea) a okrasný cesnak (Allium 'Summer Beauty') evokujú natívne prérie tejto oblasti. Strešná oáza zjemňuje modernú fasádu budovy a zmierňuje efekt takzvaného tepelného ostrova, pričom zároveň funguje ako izolácia priestoru pod ňou. Je aj útočiskom pre prospešné živočíchy.
Každá časť – vstupná predzáhradka, zeleň okolo chodníka, obytný dvor a strešná záhrada – má svoj vlastný účel a charakter. Napriek tomu zdieľajú spoločný cieľ – poskytovať rozmanité prírodné prostredie, prostredníctvom ktorého si môže rodina užívať svoj moderný domov. Obyvatelia sa aktívne zapájajú aj do údržby a starostlivosti o záhrady a tešia sa z prítomnosti vtákov a motýľov. Veľkým prínosom je súkromie, ktoré si vďaka sofistikovaným riešeniam môžu užívať aj uprostred milovaného mesta.

text: Jana Zajasenská
foto: Linda Oyama Bryan

Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB máj/jún 2015.