Vegetačné strechy predstavujú jednu z možností, ako dostať zeleň čo najbližšie k ľuďom.

Strechy pokryté rastlinami prinášajú mnoho výhod, najmä v mestskom prostredí, kde spevnené plochy a stavby nahrádzajú zeleň a prírodu. Tento fenomén spôsobuje, že podmienky v meste sú extrémnejšie, pre život a pohodlie nepriaznivejšie. Či už by sme zobrali do úvahy teplotu, vlhkosť alebo čistotu ovzdušia, všetky tieto podmienky môže pozitívne ovplyvniť práve zeleň.

Od Semiramis po dnes
Najstaršie zmienky o strešných alebo terasovýc záhradách máme z Kréty a starovekej Babylónie. Hádam každý pozná príbeh kráľovnej Semiramis, ktorej dal jej manžel Nabuchodonozor postaviť visuté záhrady. Toto sa odohralo pred viac ako 2 500 rokmi. Odvtedy prepadli zeleným strechám mnohé civilizácie. Spomínajú sa v Pompejách, v Ríme na terasy vynášali rastliny v nádobách, v novodobej historii poznáme zatrávnené strechy zo Škandinávie, východnej Afriky i zo Sibíri. V týchto extrémnych klimatických podmienkach sa osvedčili izolačné vlastnosti takýchto striech. Rozhodujúcim medzníkom sa stal v 80. rokoch rozvoj chemického priemyslu, osobitne dokonale vodotesných plastových fólií. Na Slovensku sa začali budovať záhrady na strechách až v 90. rokoch a prvými boli verejné budovy v Bratislave, Košiciach, Trenčíne či Holíči.

Výhody zazeleňovania striech
1. Zachytávanie dažďovej vody a jej využitie
Odvodňovacie systémy u nás fungujú tak, že odvádzajú zrážkovú vodu zo striech a komunikácií do riek a potokov. Následne budujeme drahé zavlažovanie, ktoré tú istú vodu využíva. Vo vyspelých krajinách sa využívajú systémy, ktoré umožňujú priame vsakovanie. Tu však vzniká problém pri kyslých dažďoch. Zelené strechy dokážu dažďovú vodu veľmi dobre filtrovať. Vodu, ktorú pozbierate z takejto strechy do vybudovaných zásobární, môžete bez problémov využiť na polievanie záhrady, alebo ako užitkovú vodu v domácnosti. U nás sa na spomínané účely využíva pitná voda, čím ňou zbytočne mrháme.

2. Zlepšenie kvality ovzdušia
Smog nad mestami vzniká prehriatím obrovského množstva budov a slnko zohrieva najmä tmavé plochy striech. Rýchlym stúpaním strháva horúci vzduch so sebou aj čiastočky prachu a práve tak vzniká vrstva smogu. Vzduch nad strechami pokrytými rastlinami sa ohrieva oveľa menej a preto tento efekt nevzniká. Okrem toho zazelenená strecha filtruje a čistí vzduch, pretože drsný povrch rastlín zachytáva prach a nečistoty. Tie zároveň obohacujú pôdu na streche o minerály.

3. Ochrana strechy
V zime strešná krytina trpí pôsobením mrazu. Pri zatrávnenej streche však voda nezamŕza bezprostredne na krytine, pretože bod mrazu sa posúva do pôdy. Zároveň tu teploty neklesajú pod bod mrazu tak často, pretože teplo prenikajúce z vykurovaného domu sa udržiava v pôde na streche. Tým je strecha trvalo chránená pred poškodením, najmä mrazom.

4. Nový životný priestor
Zazelenená strecha predstavuje nový biotop, kde si hľadá potravu množstvo živočíchov. Tým sa strešné záhrady môžu stať vhodnými biokoridormi alebo interakčnými prvkami v prepojení územného systému ekologickej stability.

5. Úspora energie
Na plochej streche môže teplota vystúpiť až na 80 °C, kým zarastená strecha sa ohreje iba na 25 °C. V zime klesajú teploty na bežnej streche s krytinou až na -20 °C, kým v pôdnej vrstve zelených striech sa znížia iba málo pod bod mrazu. Zelený plášť strechy predstavuje okrem tepelnej aj zvukovú izoláciu.

Plánujeme
Ak sa rozhodnete pre zelenú strechu na vlastnom dome, je vhodné ujasniť si najskôr o aký typ pôjde. Najvhodnejšie je myslieť na ňu už pri projektovaní domu. Ak však máte dom postavený, treba pred dodatočným ozelenením strechy zobrať do úvahy hlavne jej únosnosť. Od nej závisí, či prichádza do úvahy pochôdzna intenzívna strešná záhrada, alebo len pohľadová extenzívna strecha.
Únosnosť strechy musí posúdiť a vypočítať statik. Pokiaľ zistí, že vaša strecha unesie maximálne 300 kg/m2, budete sa musieť uspokojiť len s pohľadom na zeleň na svojej streche. Pri vyššej nosnosti sa po svojej zelenej streche budete môcť aj poprechádzať.

Extenzívna strešná záhrada
Takéto záhrady sa zakladajú na strechách s únosnosťou 100 – 300 kg/m2. Okrem pravidelnej údržby sa tu nepočíta s pobytom ľudí. Strecha je skôr pohľadová a plní ekologické a izolačné funkcie. Osadená býva odolnými trvalkami, trávami, machmi a lišajníkmi, ktoré dobre znášajú striedanie extrémnych podmienok – slnko, vietor, mráz, sucho. Stačí im nízka vrstva pôdy, ktorá nebýva veľmi bohatá na živiny.

Intenzívna strešná záhrada
Pochôdznu strešnú záhradu v štýle terasy s drevinami a posedením si môžete dovoliť iba na streche s nosnosťou nad 300 kg/m2. Táto nosnosť umožňuje umiestnenie súvrstvia a najmä pôdy na pestovanie rastlín s väčšou hrúbkou. Na intenzívne ozelenenie striech sú vhodné trávnik, byliny, kry aj menšie stromy. Typické vegetačné súvrstvie pozostáva z troch základných vrstiev:

1. Drenáž – môže ju tvoriť štrk alebo keramzit. Hrúbka sa pohybuje od 3 cm pri extenzívnej až po 10 cm pri intenzívnej streche. Trend však smeruje k používaniu syntetických látok.
2. Filtračná vrstva – najlepšie sa osvedčili takzvané netkané geotextílie.
3. Pôda – hrúbka pôdneho substrátu závisí od druhu rastlín, ktoré sa chystáme na streche vysádzať. Pri intenzívnej streche sa jeho výška pohybuje od 30 cm po 1 meter.

pripravila: Jana Zajasenská
foto: Optigreen, ASLA