13.2.2016
Svet prišiel cez víkend o významného architekta, dizajnéra, výtvarníka a v neposlednom rade aj autora množstva umeleckých sklárskych artefaktov. Bořek Šípek zomrel po vážnej chorobe vo veku 66 rokov. Český rodák, ktorý sa vypracoval na osobnosť svetového formátu, bol neuveriteľným vizionárom, ale aj enfat terrible, provokatérom a výstredným umelcom, ktorý obdivoval barokový štýl i ázijskú kultúru.
Ešte v októbri sa zúčastnil otvorenia výstavy Out Of Limits, ktorá uviedla veľkú retrospektívu jeho vlastného diela. Expozíciu možno navštíviť do 28. februára 2016 v umeleckej galérii Art Salon na druhom podlaží Tancujúceho domu v Prahe. Súčasťou inštalácie je takmer 200 diel, počnúc sklenenými umeleckými objektmi, končiac dizajnovými kúskami limitovaných kolekcií a nábytkom, ktoré vytvoril za ostatných 20 rokov života. Vystavená je aj váza s názvom „Neuchopitelný šípek“, ktorú pre samotného dizajnéra navrhol Václav Havel. Bývalý český prezident si ho totiž zvolil aj za svojho hradného architekta. „Baví ma dávať veciam dušu, vytvárať zo zdanlivo podradných a často len praktických objektov našich hodnotných partnerov. Objekty s dušou nás oslovujú a provokujú k reakcii - môžeme ich neznášať, nenávidieť, odsúdiť alebo obdivovať, milovať, či sa ich zmocniť. Môžu sa stať sprievodom nášho každodenného i sviatočného života, “ povedal pri príležitosti uvedenia výstavy Bořek Šípek.
Sklené produkty pre Driade
Príbeh všestranného tvorcu zvyknú popisovať ako rozprávku o Popoluške z mužského uhla. Narodil sa 14. júna 1949 v Prahe, vo veku 15 rokov však osirel. Do detského domova ho, našťastie, neposlali aj vďaka poručníkovi, slávnemu českému sklárovi Renému Roubíčkovi. Keď dovŕšil 18 rokov, emigroval takmer s prázdnymi vreckami do Nemecka. Tu zúročil svoje štúdium na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Prahe v odbore výroby nábytku, pretože po príchode do cudziny sa najskôr živil ako stolár. Na univerzite získal štipendium a dokončil štúdium architektúry v Hamburgu a neskôr aj filozofiu v Stuttgarte. Mnoho rokov sám vyučoval na univerzitách v Hannoveri, Essene a po návrate z emigrácie aj v Prahe.
Interiér Pražského hradu
Prvýkrát na seba upozornil krátko po tridsiatke skleneným domom v Hamburgu, ktorý navrhol pre svoju sestru. Vyslúžil si zaň Nemeckú cenu za architektúru. Vhodnejšie pôdu pre svoje myšlienky však našiel v liberálnom a kozmopolitnom Holandsku, kde si v roku 1983 otvoril architektonické a dizajnérske štúdio. V polovičke 80. rokov ho oslovila prestížna talianska dizajnová firma Driade, pričom táto spolupráca ho katapultovala na výslnie dizajnérskej scény. V tomto čase mali v katalógu renomovanej spoločnosti uvedené mená len štyria tvorcovia – Philippe Starck, Oscar Tusquets, Antonia Astori a Bořek Šípek. V Holandsku krátko nato vypukla „Šípek-mánia“.
Sklený dom v Hamburgu
Úspechy na európskej scéne otvorili Bořkovi Šípkovi dvere do sveta a on vycestoval do Ázie, ktorú si nesmierne obľúbil. Napriek tomu, že sa vo veľkej miere venoval dizajnu či výrobe sklených produktov, cítil sa byť viac architektom než dizajnérom. „Architekti často zabúdajú na to, akú moc majú v rukách. Architektúra má silu pozitívne manipulovať ľudí. Keď navrhujem objekt, zaujíma ma, ako bude ľudí ovplyvňovať. Architektúra túto silu má, dokonca viac než ktorýkoľvek iný druh umenia. Architekti sa môžu s ľuďmi hrať a vodiť ich po dome, ako potrebujú. Rozličné miestnosti a miesta majú odlišný charakter a vyvolávajú v ľuďoch odlišné pocity. Keď vstúpite do divadla, mali by ste mať iný pocit než ako pri vstupe do spálne alebo kancelárie. Keď architektúra vychádza z tradície, keď je v nej ukotvená, rozumie jej aj veľmi jednoduchý človek. Ja sa pokúšam interpretovať nové kontexty novým spôsobom, pretože je mi bližšie nanovo osvetliť niečo, čo má svoje korene, než experimentovať. Tradícia bola pre mňa vždy väčším zdrojom inšpirácie než experiment. Hovorí sa, že kostoly museli mať v období renesancie aspoň štyri schody. Je to veľmi poučné, pretože vystupovanie po schodoch značí noblesu. Rozdiel je len v architektovi a riešení, ktoré zvolí. Keď nakreslím schody pred budovou, znamená to, že chcem v ľuďoch vyvolať iný pocit, než keby dovnútra vstupovali priamo. Môžem ich nechať vstupovať do budovy rýchlo alebo pomaly...“ povedal Bořek Šípek. „Ak nedokážete začínať neustále odznova, prepadnete rutine. Osobne mám rád, keď ma nič neobmedzuje. Jediné obmedzenia, ktoré prijímam s nadšením a ktoré ma dokážu stimulovať, sú hranice dané zadaním klienta. Z nich vychádzam a im sa podvoľujem. Toto ma naučila emigrácia....“
Interiér parížskeho butiku Karla Lagerfelda
Práce Bořka Šípka vlastnia také osobnosti, ako sú Mick Jagger, Bob Dylan, Karl Lagerfeld či Jean-Paul Gaultier. Okrem Driade spolupracoval aj so spoločnosťami Alessi, Leitner Interier, Vitra, Rosenthal, Sevres či Franz Wittmann. V roku 2012 si splnil sen a v Novém Boru si otvoril vlastnú skláreň so štúdiom, po ktorej túžil celý život. Dostala meno Anežka, ktoré – ako povedal samotný dizajnér – by bolo menom dcéry, ktorú však nikdy nemal. Z prvého manželstva má dvoch dospelých synov, Milana a Dalibora, so speváčkou Leonou Machálkovou má syna Artura.
Svietidlo Galaxy Lumina pre Lasvit a sklená skulptúra Kubela I.
pripravila: Anna Salvová
zdroj: ČTK, borek-sipek-design.com
foto: Nobuyoshi Araki (profil), archív Bořka Šípka, Driade a Petr Mader (Kubela I.)
