26.2.2016

Pre niektorých architektov majú odhalené konštrukcie ešte väčšie čaro ako hotová stavba. Obdivovateľom takýchto skeletonov je aj tasmánsky architekt Andrew Maynard, podľa ktorého na to, aby vznikol zaujímavý projekt, nie je vždy potrebná novostavba. Snažil sa o tom presvedčiť aj svojich klientov Dereka a Michelle. Vďaka jeho snahe vznikol dom, ktorý stiera rozdiely medzi vnútornou a vonkajšou plochou.

cut paw paw 01

Cut Paw Paw, ako bol dom netradične pomenovaný, sa nachádza na predmestí Seddon, 6 km západne od Melbourne. Názov Cut Paw Paw je názvom farnosti, v ktorej dom predsedá a ktoré sa majiteľom veľmi páčilo. Pre architekta Andrewa sú staveniská fascinujúce a často krásne. Pri putovaní ulicou, na ktorej sa dom nachádza, narážal na anonymné domy a bol nadšený možnosťami, ktoré videl. Rekonštrukcia domu Cut Paw Paw a rozšírenie prekrytia jeho záhrady domu ponúkali oveľa viac ako len drevo alebo oceľový rám – napríklad preliezačky, relikvie, skeleton plný hier a imaginácie. Keď je dom zastrešený, veľakrát stratí podľa architekta svoje čaro. Predstavivosť a potenciál sa ocitnú v troskách, akonáhle sa priblíži realita dokončenia stavby. Krásny skeleton, ktorý bol v tomto prípade zdrojom potenciálu, si vyžadoval predstavivosť, aby nezostal pochovaný pod všetkým bežným, samozrejmým a banálnym. Aj preto je štruktúra Cut Paw Paw zámerne neúplná. Majitelia Derek a Michelle vyžadovali, aby bol dom doslova „smiešne naruby“. Na dosiahnutie tohto cieľa architekti testovali rôzne nápady ako posuvné steny, terasové dvere a plošiny. Prístavba k domu vytvorila nové zóny – obytnú časť, netradičnú záhradu a pracovné štúdio. Centrálny priestor medzi jedálňou a štúdiom je obnaženým rámom obklopeným záhradou. Je vlastne vo vnútri aj vonku. Nová budova dopĺňa staré ruiny. Záhrada aj dom akoby splynuli v jedno.

cut paw paw 02

cut paw paw 03

cut paw paw 04

cut paw paw 05

Vytvorenie novej štruktúry
Rovnako ako všetky ostatné stavby od Andrew Maynard Architects, aj táto patrí medzi trvale udržateľnú výstavbu. Takáto výstavba je spätá s minimalizovaním uhlíkovej stopy a s optimalizáciou spotreby energie. V počiatočnej fáze boli rokovaní s klientom boli architekti požiadaní, aby zbúrali väčšinu z domu a nahradili ju veľkým, dvojpodlažným domom postaveným v rámci udržateľnej výstavby. Architekti sa namiesto vytláčania existujúcich štruktúr pustili radšej do vytvorenia novej – pozdĺž južnej hranice tak, aby sa kúpala v slnečnom svetle, aj keď dlho bojovali, aby presvedčili majiteľov, že je lepšie ponechať a prerobiť stávajúce. Dodatočne vybudovaná časť leží na betónovej doske. Dom je orientovaný prevažne na východ/západ a využíva pasívne solárne zisky. Otvory a okná boli navrhnuté tak, aby optimalizovali pasívne solárne zisky, čím sa výrazne znížili nároky na mechanické vykurovanie a chladenie. Všetky okná majú dvojité zasklenie. Biela strecha výrazne znižuje akumuláciu tepla v letných mesiacoch, a tým znižuje nároky na používanie klimatizácie. Na severnej strane sa nachádza rybník, ktorý je domovom pre ryby a rastliny a takisto slúži ako mechanizmus pre ochladzovanie domu prostredníctvom prirodzeného odparovania vody. Svoje miesto majú v projekte aj vodné nádrže a solárne panely. Myslelo sa i na dobré tepelno izolačné vlastnosti stien a splachovanie toaliet dažďovou vodou. Obyvatelia domu sú teraz potešení tým, že poskytuje príjemné bývanie a nízku spotrebu energie po celý rok. Zariadeniu interiéru nesie prvky minimalizmu s detailmi ako neomietnutá tehlová stena či známe dizajnové kúsky v podobe stoličiek a kresiel.

cut paw paw 06

cut paw paw 07

cut paw paw 08

cut paw paw 09

cut paw paw 10

Stieranie hraníc
Neviditeľné kovanie spájajúce interiér a exteriér je špecialitou architektov a zámerne robí z domu niečo neúplné. „Keď nám klient povie, že chce úzke prepojenie medzi vnútrom a vonkajškom, berieme to vážne a pripravíme koncepciu tak, že je takmer nemožné rozlíšiť hranicu medzi vnútorným a vonkajším priestorom,“ vysvetlil tím vecne. V prípade tejto rekonštrukcie bol dom rozšírený o pozinkovaný oceľový prístrešok. Obývacia izba, kuchyňa a jedálenský kút sa nachádzajú na jednom konci pripojenej časti, hudobné štúdio na strane druhej. Medzi nimi sa nachádza unikátna odhalená štruktúra, vďaka ktorej podlaha žije so záhradou, chodníkmi a vaňou. Výsledok je fascinujúci, aj keď posuvné steny či terasové dvere oddelili niektoré priestory, presahy sú vítané. Časť záhrady dotvára obytné priestory a časť podlahy presahuje do záhrady. S ohľadom na tajomnosť a majestátnosť okolitých budov, z ktorých sa niektoré rozpadajú a sú v rozklade, nahráva odhalená štruktúra predstavivosti.

text: Sláva Štefancová
foto: Peter Bennetts, Tess Kelly

Celú reportáž si môžete prečítať v magazíne SaB máj/jún 2016.