6.10.2016

V Lučatíne, v malej obci pri Banskej Bystrici vyrástol dom pre drevárov, ako inak z dreva. Krehké prostredie jasne určilo medze riešenia a východiská, teda hmotu domu, mierku, urbanizmus obce a drevo ako stavebný materiál – konštrukčný aj výrazový.

Na mieste, kde vznikla novostavba, stál pôvodne už nepoužiteľný tehlový dom. Drevostavba sa chová v priestore podobne ako predchádzajúca budova. Odstránenie drevenej stodoly v zadnej časti pozemku nebolo jednoduchým rozhodnutím, ale novému bývaniu otvorilo úplne nový priehľad do prírodnej krajiny okolia bez toho, aby sa narušil uličný rytmus. Jestvujúci susedný kamenný múr ako aj voľne rastúce stromy boli pevným programom, s ktorým dom komunikuje. S ohľadom na prostredie sa riešila aj téma ekologického dopadu domu. „Okrem konštrukcie z dreva sa počítalo aj s opätovným použitím materiálu zo starého domu a stodoly. Toto sa podarilo iba čiastočne – starý dom bol rozobratý a materiál rozdaný na stavby v okolí, ale výtvarne pôsobiace drevo stodoly nebolo zdravé a nedalo sa použiť ako zamýšľaný obkladový materiál. Čo sa však ovplyvniť dalo bolo, že všetky dodávateľské firmy pochádzali z blízkeho okolia,“ povedal Ing. arch. Jaromír Krobot.

Dom s gánkom je variáciou na tému tradičného ľudového stavania. Tento priestor sa rozšíril ako komunikácia naprieč celým domom, artikulovaný otvormi od jednej fasády k druhej. „Prelína sa s jednotlivými izbami, naberá funkciu zádveria či vstupnej haly, rozširuje sa v úložných priestoroch prístupných z interiéru aj exteriéru, vďaka čomu dom nemá nijaké chodby a minimum nevyužitého priestoru. Ľudové stavanie obsahuje overené riešenia v malých mierkach, dá sa interpretovať pre dnešné potreby a výraz,“ popísal architekt. Z rovnakého zdroja vychádza aj koncept trojpriestoru – predná izba ako obývací priestor, kuchyňa v strede, zadná izba ako spálňa. Oproti tradičnému ľudovému domu sa tu však objavuje nový medzičlánok, ktorý obsahuje hygienické vybavenie a technológiu. Takto vytvorené jadro umožnilo minimalizovať všetky rozvody domu do troch dĺžkových metrov.

Pre architekta Jaromíra Krobota ide o jednu z prvých realizácií jeho samostatnej kariéry. Drevodom je zhotovený zo švajčiarskeho systému STEKO, vyvinutého v spolupráci s ETH Zürich. Ide o tehly z masívneho smrekového dreva, ktoré je možné plniť rôznou izoláciou. Drevená časť stavby vrátane zakrytého krovu bola zrealizovaná za päť dní, čo je veľkou prednosťou týchto domov. Interiéry sa realizovali tiež pod taktovkou Jaroslava. Základným výtvarným prvkom sa stali steny z masívneho dreva. „Keďže je dom z dreveného stavebného systému, chceli sme využiť možnosť prezentovať to aj v interiéri. Drevo sa správa veľmi „obytne“ – steny v zime nesálajú chlad, naopak, v lete si dom dokázal zachovať príjemnú klímu. Takisto voľba keramickej podlahy bola pragmatická, umožňuje rýchly nábeh podlahového kúrenia. Keďže steny majú drevenú textúru, strop v interiéri zostal biely. Z rovnakého dôvodu sú kuchynská linka a pult tiež biele. Dom má odkladacie a skladové priestory začlenené vo svojej stavebnej časti, vybavenie nábytkom je preto už minimálne,“ dodal architekt.

Názov stavby: Drevodom v Lučatíne
Architekt: Ing. arch. Jaro Krobot
Plocha pozemku: 520 m2
Úžitková plocha: 74,4 m2 s vonkajším skladom 77 m2
Zastavaná plocha: 93,6 m2
Začiatok výstavby: Jar 2014
Dokončenie stavby: Jeseň 2014

text: Sláva Štefancová v spolupráci s Jaromírom Krobotom
foto: Jaro Krobot