20.10.2016

Tento dom by mohol rozprávať tisíce príbehov. Napríklad o tom, koľko času venoval jeho pôvodný majiteľ budovaniu nezvyčajnej knižnej zbierky. A hoci sa s príchodom nových vlastníkov zmenilo bývanie za starými tehlovými múrmi na nepoznanie, srdce domu – a teda to najpodstatnejšie – zostalo zachované.

Michael Foot, bývalý labouristický politik, ktorého si Briti pamätajú ako úžasného rečníka, rebela, žurnalistu i spisovateľa, nikdy neskrýval svoju obrovskú vášeň pre literatúru. Za svojho života dokonca sám napísal takmer dvadsiatku kníh. Jeho záľuba sa prejavila aj v tom, že v centrálnej časti domu vyrástla nevídaná knižnica, ktorá sa stala srdcom rezidencie v Hampstead. Anthony Howard, novinár z britských novín The Telegraph, ktorý Foota navštívil, v jednom zo svojich článkov spomína: „Bol to domov doslova zasvätený knihám – police plné titulov siahali vysoko až k stropu, niektoré knihy zasa ležali po stoloch bez ladu a skladu, alebo sa len tak ponevierali po zemi.“ Pre túto záľubu si Foot od ďalšieho žurnalistu, Alana Watkinsa, dokonca vyslúžil prezývku „starý bibliofil“. Politik zomrel v marci 2010 vo veku 96 rokov.

Footov „Dom kníh“ vzala pod svoje krídla britská architektonická kancelária SHH, aby na žiadosť nových majiteľov – mimochodom, takisto náruživých zberateľov kníh – túto slávnu nehnuteľnosť kompletne zrekonštruovala, samozrejme, so zachovaním jej pôvodného ducha. Knižnica, prechádzajúca všetkými podlažiami a predstavujúca akúsi chrbtovú kosť domu, sa preto stala leitmotívom celého návrhu. Od knižnice a schodiska, ktoré ju obkolesuje, sa logicky odvíjalo všetko ostatné. Za tradičným priečelím sa dnes ukrýva radikálne zmenená dispozícia s rozšírenou zadnou časťou, vizuálne odlíšenou zinkovo-drevenou fasádou a nenápadným hliníkovým rámom, ktorý lemuje sklené výplne.

Hoci samotný dom nepatrí do zoznamu pamiatkových objektov, stavebné povolenie predsa len ovplyvnil fakt, že sa nachádza v chránenej zóne, a tak museli architekti pôvodnú fasádu zachovať. „Do domu sme zasiahli predovšetkým zvnútra, kde sme kompletne prestavali priečky,“ vysvetľuje Stuart McLauchlan, riaditeľ projektu. „Zároveň sme dobudovali novú prístavbu z ocele a dreva tak, aby vkusne doplnila pôvodný objekt domu a nadviazala na existujúcu dispozíciu. Vnútorné usporiadanie miestností, ako aj samotných podlaží či stien je teda úplne nové.“ Súčasný tvar schodiska je na rozdiel od toho starého riešený lineárne a stúpa tesne popri stene, čím sa vytvára väčší priestor pre obytnú plochu. Aby však architekti mohli zrealizovať ambiciózny plán so zachovaním knižnice a novým schodiskom, museli dom zväčšiť nielen zo zadnej strany, ale rozšíriť ho aj zboku.

Hliníková konštrukcia knižnice, ktorá vznikla v spolupráci so štúdiom Square Circle Design a ktorá umožňuje majiteľom prístup do políc z obidvoch strán, je priamo vložená do nového oceľovo-dreveného skeletu. Jej súčasťou sú tenučké oceľové tyče, ktoré plnia nielen estetickú, ale aj ochrannú funkciu zábradlia. Jednotlivé stupienky sú vyrobené z čiernych oceľových prvkov s profilom v tvare obráteného písmena U, ktoré sú priskrutkované na konzolové oceľové nosníky. Zatiaľ čo vonkajšia časť schodov je upravená liatou gumou (takou, aká sa používa aj v priemyselných priestoroch) v žiarivej oranžovej farbe, z vnútornej strany zostávajú „obnažené“, čo dáva schodiskovej šachte vcelku industriálny nádych.

Na najnižšom podlaží tvorí schody pevná preglejková konštrukcia so súvislým liatym povrchom, ktorá pod sebou ukrýva potrebné rozvádzače a kontrolné zariadenia domu. Takisto sa tu nachádza vešiak na kabáty. Súčasťou skeletu knižnice sú aj v sklené dosky, zabudované priamo v podlahe každého poschodia. Okrem toho, že sú ozvláštňujúcim architektonickým elementom, presvetľujú celý dom zhora nadol. Dopomáha im k tomu aj svetlík, ktorý sa nachádza priamo nad schodišťom. Je vybavený automatickým senzorom teploty aj dažďa, takže v prípade potreby sa sám otvorí i zatvorí. Vzdušnému dojmu dáva vyniknúť aj samotná knižnica, ktorá na najvyššom podlaží netvorí súvislú stenu, ale končí vo výške 1,1 metra nad podlahou.

Dostavbu pokrývajú kombinovane čierny zinok a cédrové drevo. Drevené lamely, situované na bočnej strane prístavku, vytvárajú praktickú vizuálnu clonu pred zvedavými zrakmi susedov. Dostavbu dotvára zasklená fasáda s posuvnými dverami a tenkým hliníkovým rámom v čiernej farbe (jeho šírka je iba 22 mm).

Okrem knižnice a schodiska bolo úlohou architektov postarať sa najmä o moment prekvapenia, a to hneď pri vstupe do domu. Návštevníkovi, ktorý by za fasádou očakával klasickú dispozíciu, autori riešenia dopriali nečakaný zážitok – výhľad do záhrady priamo z haly, resp. vstupnej oddychovej lobby. Keďže najnižšie podlažie objektu začína na úrovni záhrady a vstup sa nachádza na druhom podlaží, spoločenská zóna orientovaná do dvora získala impozantný vysoký strop presahujúci dve podlažia. Vďaka nezvyčajnému riešeniu majú domáci už v lobby dokonalý prehľad o dianí v kuchyni a zároveň sa môžu kochať výhľadom do záhrady.

Spálňa rodičov je situovaná na prvom poschodí, zatiaľ čo druhé a tretie podlažie sú vyhradené ostatným spálňam a kúpeľniam. Kuchynská časť s jedálňou, nachádzajúce sa sčasti v dostavbe, sú spoločenským centrom domu. Na úrovni vstupu si okrem oddychovej lobby našla miesto aj kancelária, ktorá majiteľovi umožňuje pohodlnú prácu z domu. Túto časť oddeľujú iba posuvné dvere, takže tu možno všetky miestnosti s výnimkou toalety bez problémov prepojiť do veľkého otvoreného priestoru, ktorého dominantou je práve spomínaná knižnica. Tento dom mal jednoducho šťastie. Získal nových majiteľov, ale neprišiel o svoju výnimočnosť – aj v modernom šate zostal tým, čím bol aj predtým. Domom kníh.

text: Anna Salvová
foto: Alastair Lever