Užší výber aktuálneho 22. ročníka celoštátnej súťaže STAVBA ROKA 2016 tvorí 16 stavieb, ktoré sa budú uchádzať o prestížne hlavné ocenenie, ako aj o ceny vyhlasovateľov. Medzi dielami nájdeme bytové domy, objekty sakrálneho charakteru, stavby určené na výskum, ale aj diaľnice a mosty.
Do súťaže sú prihlásené stavby, ktoré sú prínosom pre náš ekosystém na jednej stane svojou takmer nulovou spotrebou energie, na strane druhej prinášajúce špičkové technológie na úpravu odpadových vôd. Kvalitu súťaže podčiarkujú viaceré stavby s významným prínosom pre región v ktorom sa nachádzajú alebo celú spoločnosť. V 22. ročníku súťaže sú zastúpené približne rovnakým pomerom novostavby aj rekonštrukcie. Medzi novinky aktuálneho ročníka súťaže patrí zaradenie Ceny únie miest Slovenska a rozhodnutie valného zhromaždenia Združenia ABF Slovakia o udelení artefaktu všetkým stavbám nominovaným na hlavnú cenu.
V 22. ročníku súťaže sa opäť uskutoční aj 8. ročník web ankety o CENU VEREJNOSTI 2016. Cena bude udelená na základe hlasovania širokej verejnosti na portáli zoznam.sk. Aj v tomto ročníku bude slávnostné vyhlásenie výsledkov a odovzdávanie cien spojené so slávnostným otvorením veľtrhov CONEC a RACIOENERGIA. Galavečer sa bude konať 22. marca 2017 v areáli bratislavského výstaviska Incheba a bude vysielaný aj RTVS. Súčasťou podujatia je aj vernisáž putovnej výstavy odbornou porotou posudzovaných stavieb – STAVBA ROKA 2016.
ZOZNAM STAVIEB
Účelové zariadenie Hotel Bôrik, Bratislava
rekonštrukcia parkoviska a spevnených plôch
Predmetom rekonštrukčných prác boli objekty parkoviska, verejného osvetlenia, markízy nad vstupnou časťou budovy a terasy. Celková plocha parkoviska je 2370 m2 a chodníka je 489 m2. Na parkovisku bolo do rekonštrukcie vyznačených 46 parkovacích miest. Po rekonštrukcii sa kapacita parkovania zvýšila na 74 parkovacích miest z toho 2 miesta na parkovanie osôb zdravotne postihnutých. Zmenil sa systém odvedenia zrážkových vôd, osvetlenia a zelene. V rámci rekonštrukcie parkoviska sa upravila plocha v oplotení areálu, kde sa z nevyužívanej plochy, ktorá zostala po asanácii starých objektov, vybudovalo parkovisko pre zamestnancov v počte 15 miest. Konštrukcia parkoviska je zo zatrávňovacej dlažby a svahy násypov sú zachytené do betónových svahových tvárnic, ktoré budú osadené vegetáciou. Na okraji parkoviska – pri výhľade do údolia Dunaja sa vytvorili terénne stupne tak aby bol bezpečný prístup na hranu terasy.
Jestvujúca konštrukcia markízy nad vstupom do hotela, bola na súčasné podmienky pôdorysne malá. Konštrukcia markízy je navrhnutá z nerezových nosných dielcov, ktoré vytvárajú samostatnú vzperadlovo-vešadlovou konštrukciu. Strešná krytina je z bezpečnostného skla a tak je zabezpečený prísun denného osvetlenia.
V rámci rekonštrukcie parkoviska sa pristúpilo aj k výmene hliníkových profilov vo vonkajšom podhľade objektu na úrovni vstupu do hotela. Vo dvorovej časti objektu sú navrhnuté pochôzne terasy na ktorých bola poškodená dlažba. V týchto priestoroch sa dlažba rozobrala sanovala sa hydroizolácia, nosné profily a dlažba sa očistila a vymenili sa poškodené časti. Taktiež sa obnovil obklad parapetov zábradlia na terasách. Pri prácach sa rekonštruovala tzv. japonská záhrada, ktorá sa nachádza za oplotením parkoviska a je dobre viditeľná zo vstupnej haly hotela. Obnovila sa výsadba, obklady a úprava plochy záhrady.
Vzhľadom na polohu hotela, ktorý je postavený na hrane kopca smerom k Dunaju a Mlynskej dolina je tento priestor pod častým vplyvom vetra. V projekte je navrhnutý vetrolam v dĺžke 10,8 m s výškou 2,7 m. Tento objekt je umiestnený nad hranou terasy. Aby sa zabezpečil nezmenený výhľad do údolia je vetrolam navrhnutý z trojvrstvého bezpečnostného skla, ktoré je osadené do nerezových valcovaných profilov.
Šafránová záhrada, II. etapa, Košice
rekonštrukcia
Rezidencia Šafranová záhrada sa nachádza v intraviláne mesta Košice, v opustenom areáli bývalých vojenských kasární kpt. Jaroša na Skladnej ulici v Košiciach. Pôvodná veliteľská budova bola postavená koncom 19.storočia na mieste nazývanom Šafranová záhrada. Pôvodne neoklasicistická budova bola počas rekonštrukcie doplnená o modernú nadstavbu, ktorá spolu s rozmernými pristavanými terasami vytvára kontrast starého a nového ako základný architektonický prvok prestavby. Zámerom rekonštrukcie objektu bola zmena účelu využitia na obytný dom riešený pre funkciu bývania a polyfunkciu na prízemí.
Bytový dom má päť nadzemných podlaží, z toho štyri plnohodnotné, jedno zapustené, a jedno podzemné podlažie. Nachádza sa v ňom 42 bytových jednotiek, ktoré sú prístupné spoločnou chodbou a schodišťom v každej sekcii. K objektu je pristavená podzemná garáž, exteriérové nástupné schodiská a šikmé rampy k jednotlivým vstupom do budovy zo Skladnej ulice. Nadstavba a vertikálne komunikačné jadrá sú obložené z kompozitných dosiek, čím vznikol príťažlivý kontrast medzi starými a novými prístavbami.
Objekt z jednej strany nadväzuje na susediaci Kulturpark, s ktorým spoločne tvoria súčasť územia v centre mesta s celomestským spoločenským významom. Hlavným cieľom rekonštrukcie bolo čo najmenej zasiahnuť do starej historickej budovy a úplne rešpektovať jej krásu. Projektu sa podarilo zachovať historické prvky a prepojiť ich s prvkami modernými. Práve vďaka tejto myšlienke vznikla v Košiciach výnimočná stavba, ktorá sa výrazne odlišuje od aktuálne vzniknutých novostavieb. A to nie len v rámci Košíc, ale aj v rámci celého Slovenska.
Panorama City, Bratislava
novostavba
Panorama City je nová výšková dominanta rozrastajúceho sa centra Bratislavy na nábreží Dunaja, prináša novú kvalitu bývania a nových obyvateľov do územia, kde doteraz dominovali administratíva, obchod, služby a kultúra. Dve v súčasnosti najvyššie budovy na Slovensku s výškou 112,20 m a 112,60 m prinášajú celkove 606 bytov rôznych kategórii od jednoizbových štúdií až po päťizbové veľkometrážne byty na poslednom 33-ťom obytnom poschodí. Tridsiate štvrté, ustupujúce poschodie, je vyhradené pre centrálnu strojovňu chladenia, suché chladiče a ostatné technické zariadenia, ktoré sú ukryté za mäkko tvarovanou akustickou stenou. V jednom podzemnom podlaží a štyroch nadzemných garážových podlažiach je celkovo 932 parkovacích miest. Parter je okrem vstupných priestorov do obytných veží rezervovaný obchodom a službám pre obyvateľov i návštevníkov Panorama City. Architektúre stavby dominuje biela farba uplatnená na horizontálnych parapetných pásoch, ktoré striedaním svojej hrúbky artikulujú drobnokresbu architektúry celej stavby. Maximálne presklené okenné otvory iba so 60 cm vysokými okennými parapetmi a celozasklenné zábradlia loggií umožňujú nerušené výhľady z vnútra obytných miestností na panorámu Bratislavy. Snahou architektov stavby bolo vytvoriť nadčasovú architektúru, ktorá má ambíciu stať sa novou ikonou panorámy Bratislavy.
Bytový dom ul. P. Horova 17,19, Bratislava
obnova
Bytový dom sa nachádza v Bratislave v mestskej časti Devínska Nová Ves na ul. Pavla Horova č. 17 a 19 v mierne svahovitom teréne. Je to radový bytový dom s dvoma hlavnými a dvoma vedľajšími vstupmi. Dom je postavený ako stredná sekcia medzi bytovými domami Pavla Horova č. 15 a P. Horova č. 21. Má spolu 8 podlaží, z toho všetky podlažia sú nadzemné. Prvé nadzemné podlažie je nebytové (so vstupnými priestormi, spoločnými priestormi a pivnicami ) a sedem podlaží je bytových.
Hĺbková obnova a modernizácia BD P. Horova 17-19 v Bratislave sa uskutočnila v rámci medzinárodného projektu EU-GUGLE – European cities serving as Green Urban Gate towards Leadership in sustainable Energy – Európske mestá ako lídri smerom k trvalo udržateľnej energii zo 7. rámcového programu „FP7-ENERGY-SMARTCITIES-2012 Demonstration of nearly Zero Carbon Building Renovation for cities and districts“.Návrh obnovy budov podľa EU-GUGLE musel preto rešpektovať požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Realizáciou projektu sa bytový dom stal prvým obnoveným bytovým domom v celej Slovenskej republike. Preukázalo sa zaradenie bytového domu (energetický certifikát č. 096839/2016/22/000112007/EC):
- podľa potreby energie na vykurovanie a prípravu TV, ako aj celkovej potreby energie
v budove do triedy energetickej hospodárnosti budov A,
- podľa globálneho ukazovateľa - primárna energia do triedy energetickej hospodárnosti
budov A1.
FM LOGISTIC, IV. etapa, Sereď
novostavba
Skladový areál FM LOGISTIC sa nachádza v Seredi, v blízkosti rýchlostnej cesty R1 smer Nitra, v susedstve priemyselného parku mesta Sereď. Hlavná funkcia skladového areálu je skladovacia, baliaca a distribučná. Objekt sa skladá z 9 sektorov skladovacích hál, ktoré tvoria jeden monoblok, pôdorysne členený vzhľadom na geometriu stavebnej parcely. Areál sa budoval etapovite od r. 2004, posledná IV. etapa bola dokončená 07/2016. V rámci poslednej etapy bola budovaná trojica hál, vrátane trojpodlažnej administratívnej budovy, uzatvárajúc funkčný skladovací monoblok. Administratívna budova je pred sadená pred trojicu hál. Jej trojpodlažný objekt je čiastočne zasunutý do haly. Na prízemí je navrhnutá denná miestnosť so zázemím pre zamestnancov. Zvyšné podlažia tvoria kancelárie, zasadačky, organizované okolo centrálneho kruhového elementu. Čelnú fasádu tvorí hliníková, celozasklenná stena. Konštrukčne je budova navrhnutá ako železobetónová monolitická stavba.
Architektonické riešenie vychádza z efektívneho usporiadania prevádzky. Hmota hál je ukončená súvislou atikou. Pod ňou lemuje celý monoblok pásové okno, ktoré je v menej atraktívnych zónach nahradené farebným pásom. Farebné riešenie vychádza z bledo šedej – metalizovanej farby, ktorá je najväčšou plochou fasády. Architektonické prvky (okná, dvere, zasklená stena, markíza) sú navrhnuté vo firemných farbách FM LOGISTIC – červenej a modrej.
Nosný systém MHD, Bratislava
novostavba, rekonštrukcia
Nosný systém MHD na predmetnom úseku tvoria tri charakteristické úseky. Prvý úsek (novostavba) Staré mesto končí na krajnej opore Starého mosta. Druhý úsek (rekonštrukcia) Starý most – predstavuje trať na Starom moste. Tretí úsek (novostavba) Petržalka – predstavuje trať od Starého mosta po obratisko za Bosákovou ulicou na Petržalskej strane Dunaja. V Starom meste boli úplne prestavané dve križovatky koľajovej dráhy (Jesenského Štúrova a Šafárikovo námestie), zdvojkoľajnená trať v Štúrovej ulica a vybudovaná nová trať zo Šafárikovho námestia na Starý most. V Štúrovej ulici bola vybudovaná nová obojsmerná zastávka približne v polohe súčasnej zastávky s okrajovými zvýšenými nástupiskami. Na Starom moste je trať konštrukčne prispôsobená potrebám mosta. V Petržalke je trať súčasťou cestnej komunikácie až po koniec estakády „Einsteinova“. Od tejto estakády ďalej sa nachádza na samostatnom telese až po koniec trasy.
Na stavbe boli použité viaceré výnimočné a neštandardné riešenia. Konštrukčný systém nosnej konštrukcie nového Starého mosta – rombická sústava vyvinutá pre tento most nebola zatiaľ použitá na žiadnom inom moste. Spôsob zvýšenia únosnosti piliera 5 – kombinácia tryskovej injektáže s priečným predpätím pôvodného a nového základu nebol zatiaľ použitý na žiadnom inom moste. Vysúvanie priehradových nosníkov naprieč toku rieky za pomoci podopretia na plavidle je unikátny a nie je známe, že by bol použitý na inom moste. Pevná koľajová dráha uložená v žlabe s pružnou zalievkou systému EDILON SEDRA bola použitá na Slovensku prvýkrát. Rozhodujúci vplyv na minimalizáciu hlukových emisií majú aj protihlukové opatrenia, napr. použitie moderného ukotvenia koľají na Starom moste. Konštrukčné usporiadanie na Starom moste umožní perspektívne využitie mosta pre cestnú dopravu. Rozsah plôch pre cyklistov a peších a tiež rozsah oddychových zón na moste je mimoriadny.
Záhrady Devín, Bratislava – mestská časť Devín
novostavba
Dnešná podoba projektu Záhrady Devín je výsledkom konštruktívnej spolupráce mestskej časti a investora. Po takmer desaťročnom snažení obyvateľov a samosprávy tak možno konštatovať, že charakter Devína tak zostal zachovaný aj vďaka zeleným strechám. Zelené strechy výrazne zhodnocujú budovu a ponúkajú radu ekologických výhod, ako ochladenie vzduchu a produkciu kyslíka, reguláciu vlhkosti, prachu a ukladanie dažďovej vody.
Návrh objektu rodinných domov vychádza zo zásady tvorby modernej a účelnej architektúry zohľadňujúcej danosti prostredia a špecifické požiadavky investora. Predmetom projektu je umiestnenie obytného súboru pre 22 rodinných domov, každý s 3 bytovými jednotkami. Všetky domy sú riešené ako samostatne stojace, s jedným podzemným a dvomi nadzemnými podlažiami a zastrešené ustupujúcimi pultovými strechami. Byty sú prevádzkovo riešené oddelene, každý na samostatnom podlaží. V 1.PP je situovaný spoločný skladový priestor. Byty na 1.PP a 1.NP (4-izbové) majú priame prepojenie na vonkajší priestor záhrady v úrovni bytu. Byt na 2.NP (3-izbový) má strešnú terasu.
Dopravné napojenie obytného súboru je navrhované jedným vjazdom a výjazdom z Devínskej cesty hlavnou prístupovou miestnou komunikáciou. Nástup k RD je spoločný od ulice pre dvojicu RD so zrkadlovým riešením pri odstupe medzi objektmi 4,0 m.
Clt home, Nitrianske Hrnčiarovce
novostavba
Stavba sa nachádza v zástavbe rodinných domov v slepej uličke kolmej na komunikáciu miestneho významu a spájajúcu Nitru s priľahlou obcou Nitrianske Hrnčiarovce. Stavba vychádza z parcely, ktorá je podlhovastého obdĺžnikového tvaru s uličnou šírkou 18 m a dĺžkou 50 m. Dom zaberá takmer celú šírku parcely. Dom obdĺžnikového tvaru, striktne ortogonálnych tvarov, je oživený v záhradnej časti o šikmú stenu, ktorá lepšie reaguje na orientáciu k juhu. Na základný pôdorysný tvar domu je možné sa pozerať aj ako na lichobežník s rovnobežnými základňami a jedným kolmým ramenom. Dom je v pozdĺžnej osi postupne popretínaný troma výrezmi, pričom stredné pole tvorí átrium domu a krajné polia prislúchajú k vonkajším terasám, odľahčujú hmotu strechy a presvetľujú vnútorný priestor domu. Výrazným architektonickým prvkom opakujúcim sa v celej stavbe sú zvisle kladené KVH hranoly položené jeden vedľa druhého, v pohľade hranol medzera hranol, v exteriéri tvoriace svetlolamy a slnolamy, pričom majú aj nosnú funkciu. V interiéri vymedzujú jednotlivé prevádzkové zóny. Drevo, ako základný stavebný materiál domu, prechádza z interiéru do exteriéru v podobe stropov krytých terás – presahov.
Rozhodujúcou technológiou výstavby je CLT panel, prefabrikovaný panel privezený priamo z výroby v Rakúsku na stavbu a zmontovaný za 7 dní. Obvodový CLT panel a stropný CLT panel výšky 140 mm je trojvrstvový, stropný CLT panel výšky 240 mm je päťvrstvový. Stavba je ukážkou odvážneho statického riešenia za použitia klasického stavebného materiálu, dreva, v netradičnom prevedení.
Dom je navrhnutý ako nízkoenergetický, v kategórii A1 s dôrazom na vzduchotesnosť a tepelnú pohodu. V dome je riadené vetranie s rekuperáciou tepla, tepelné čerpadlo vzduch voda, v lete sa na ochladzovanie interiéru využíva chladenie podlahou a získané prebytočné teplo používa na ohrev TÚV. Skladba obvodovej steny domu je navrhnutá ako difúzne otvorená.
Synagóga, Lučenec
rekonštrukcia
Objekt lučenskej synagógy patrí medzi vrcholné projekty architekta Lipóta Baumhorna využívajúci moderné novátorské prostriedky svojej doby betónovú skeletovú konštrukciu prekrytú klasickou štukovou výzdobou. V porovnaní so staršími projektami jeho synagóg v Maďarsku je v Lučenci betónový skelet súčasťou jadra empór obiehajúcich po obvode. Kultúrno-historickú hodnotu stavby tvorí jej celkovo zachovaná hmota, komponovaná v duchu byzantskej sakrálnej architektúry, pomerne prísne geometricky rytmizovaná ako vertikálne, tak aj horizontálne. Dynamizmus sa prejavuje len v drobnejších výzdobných prvkoch a v tektonickej gradácii fasády.
Základný cieľ reštaurovania synagógy je priamo podmienený zámerom vlastníka objektu, realizovať komplexnú obnovu pamiatky. V rámci revitalizácie bolo nutné brať do úvahy aj zmenu ďalšieho využitia objektu, ako verejne prístupného prostredia (nie na náboženské účely) určeného na spoločenské udalosti. Cieľom regenerácie historickej podstaty synagógy, z pozície reštaurovania, bolo prinavrátenie do čo najautentickejšej podoby, tvarovej a farebnej jednoty v súlade s historickým výrazom z doby vzniku. Toto bolo dosiahnuté rešpektovaním primárneho tvaroslovia a odstránením sekundárnych zásahov spolu s odstránením príčin porúch (ochrana pred vlhkosťou, zrážkovou vodou a ďalšími poveternostnými vplyvmi). Reštaurovanie bolo realizované v rozsahu zachovanej hmoty architektúry hlavných ozdobných fasád ako aj interiéru.
Budova pôvodne slúžila kultúrnemu účelu avšak monotematickému a náboženskému. Zariadenie priestorov nebolo potrebné prestavovať. Nové využitie je polyfunkčné čo sa týka priestoru ale aj kultúrnej náplne. Preto vnútorné zariadenie je mobilné alebo demontovateľné. V zázemí sály sa nachádza malá servírovacia kuchynka, ktorá umožňuje prípravu občerstvenia počas prestávok a na konci kultúrno-spoločenských podujatí pre návštevníkov formou švédskych stolov. Toto občerstvenie je možné servírovať aj na poschodí.
D1 Fričovce – Svinia,
novostavba
Vybudovaním predmetného úseku diaľnice D1 sa docielilo zvýšenie kapacity cestného ťahu v smere východ – západ, zabezpečenie najvyššej dopravnej funkcie, vytvorenie súvislej diaľničnej komunikácie s nadregionálnou dopravnou funkciou. Hlavným prínosom dokončenia a odovzdania úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia pre vodičov je vznik súvislého diaľničného prepojenia medzi mestami Ružomberok a Prešov v dĺžke zhruba 140 kilometrov. Ide o druhý najdlhší ucelený úsek na diaľnici D1. Vybudovanie tohto úseku diaľnice privítali aj obyvatelia dotknutých obcí (Fričovce, Bertotovce, Hendrichovce, Chmiňany, Chminianska Nová Ves a Svinia), nakoľko asi 80 % tranzitnej dopravy sa odklonilo z cesty prvej triedy I/18 prechádzajúcej stredom práve týchto obcí, ktoré tak sú odbremenené od hustej dopravy. Dobudovaním úseku diaľnice D1 Beharovce - tunel Branisko – Široké – Fričovce – Svinia – Prešov západ vznikne súvislý úsek diaľnice v dĺžke cca 31,6 km, ktorý poskytne účastníkom premávky vyšší komfort, plynulosť a bezpečnosť dopravy.
Zhotovený úsek má dĺžku 11 217 metrov, je postavený v plnom profile a nachádza sa na ňom 15 mostov s celkovou dĺžkou 2 259,64 metrov. Najdlhší most má 323 metrov, najvyšší 38 metrov. Nachádzajú sa na ňom 3 protihlukové steny o celkovej dĺžke 5 407 metrov. Zaujímavosťou je aj 28 kilometrov navŕtaných veľkopriemerových pilót. Zo zemných prác stojí za zmienku 1,2 miliónov m3 výkopov a 1,4 miliónov m3 násypov. Položilo sa tu 120 000 ton asfaltu. Celková plocha diaľnice je 295 250 m3. Keďže vybraná trasa diaľnice bude čiastočne fungovať ako bariéra medzi lesnými a lúčnymi pasienkovými ekosystémami, mostné časti sú navrhnuté tak, aby umožňovali migráciu živočíchov.
I-72 Zbojská, sedlo - Tisovec, Čertova dolina
novostavba, rekonštrukcia
Cesta I/72 je v tomto území jediným možným prepojením medzi severnou a juhovýchodnou časťou Banskobystrického samosprávneho kraja a jej kvalita má priamy dopad na hospodárske a turistické aktivity v celom záujmovom území. Rekonštrukcia cesty I/72 má teda výrazný vplyv na rozvoj regiónu. Pred výstavbou bol stav cesty I/72 v riešenom úseku v nevyhovujúcom smerovom a najmä šírkovom usporiadaní, ktoré bolo hlavnou prekážkou plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, najmä diaľkovej nákladnej dopravy. Cieľom rekonštrukcie bolo vybudovanie komunikácie, ktorá spĺňa požiadavky prognózovaných intenzít dopravy a parametre cesty I. triedy.
Najvýraznejšími objektami stavby sú tri cestné a dva železničné mosty, deväť ľavostranných zárubných múrov, deväť pravostranných oporných múrov a ochranné opatrenia ľavostranných svahov na troch miestach v smere staničenia. Najzaujímavejším je železničný jednopoľový most s nosnou konštrukciou tvoriacou dva priehradové oceľové nosníky, s hornou oceľovou ortotropnom mostovkou a priebežným koľajovým lôžkom. Nie menej zložitejším je štvorpoľový most nad bezmenným potokom v km 3,449 navrhnutý ako predpätá monolitická konštrukcia celkovej dĺžky 78 m.
Členité horské územie Čertovej doliny a údolie potoka Furmanec, morfológia terénu so strmými svahmi kládla zvýšené nároky na budovanie stavebných objektov. Stavba bola vedená v oblastiach s druhým a tretím stupňom ochrany prírody. Rezervácia Čertova dolina podlieha dokonca piatemu stupňu ochrany prírody. V celom súbehu rekonštrukcie cesty viedla ozubnicová železničná trať Pohronská Polhora – Tisovec, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Zároveň, počas realizácie stavby boli kladené nároky vyplývajúce zo zachovania premávky na ceste počas výstavby, striedavo v jednom jazdnom pruhu.
R2 Pstruša - Kriváň
novostavba
Nakoľko na Slovensku nie je v súčasnosti ešte dostatočne dobudovaná diaľničná sieť, je diaľková medzinárodná i vnútroštátna doprava vedená prevažne po existujúcich cestách I. tried, ktoré svojou kapacitou a technickým stavom už väčšinou nevyhovujú súčasnému dopravnému zaťaženiu. V predmetnom úseku, doprava vedená po existujúcej ceste I/50, zaťažuje údolie rieky Slatina medzi pohoriami Slovenské Rudohorie, Poľana a Javorím, a najmä obyvateľov obcí Vígľaš a Kriváň a mesta Detva. Základným cieľom stavby bolo vybudovanie modernej a kapacitnej pozemnej komunikácie – rýchlostnej cesty, pre bezpečné a plynulé vedenie prevažne tranzitnej automobilovej dopravy v riešenom území.
Cesta I/50 v danom úseku je súčasťou medzinárodného cestného ťahu E 571, (zároveň E 58). Navrhovaný úsek rýchlostnej komunikácie R2 bude predstavovať významné predĺženie súvislej siete rýchlostných komunikácií v novom smere na východ od Zvolena v polohe južného rýchlostného cestného ťahu na východné Slovensko. Predmetný úsek rýchlostnej cesty R2 dĺžky 10,380 km je navrhnutý v kategórii R 24,5/100, štvorprúdový v plnom profile, s 13 mostami, tromi mimoúrovňovými križovatkami a desaťkilometrovou protihlukovou bariérou.
Výskumné centrum ŽU, Žilina
novostavba
Budova Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline bola postavená za účelom vytvorenia infraštruktúry pre špičkový výskumu a vývoj, a aj ako stredisko pre vytvorenie intenzívnej spolupráce medzi akademickou sférou a podnikateľským sektorom pre oblasti monitorovania a hodnotenia stavu dopravnej infraštruktúry, výskum a vývoj pokrokových materiálov, výskumu a výstavby energeticky sebestačných a inteligentných budov a obnoviteľných zdrojov energie. Budova využíva najmodernejšie princípy pre inteligentné budovy a preto je sama o sebe výskumným laboratóriom.
Budova pozostáva z piatich nadzemných podlaží a jedného podzemného podlažia. V prvom nadzemnom podlaží prístavby halového typu sú umiestnené strojné vybavenia a laboratórne prístroje. Vo výškovej časti na prvom nadzemnom podlaží sú priestory pre stredne ťažkú prevádzku a v ďalších podlažiach pre ľahkú a veľmi ľahkú prevádzku, spolu s kancelárskymi priestormi. Deliace konštrukcie priečok sú navrhnuté tak, aby umožňovali ľahkú modifikáciu priestorov, podľa ich účelu a zmeny požiadaviek jednotlivých prevádzok.
Budova sa skladá z nízkoenergetických konštrukcií (so spotrebou tepelnej energie pod 15 kWh/(m2.rok)) s vyššou úrovňou vybavenia budovy (inteligentná budova) z hľadiska rôznorodosti zdrojov tepla, chladu a energií, z hľadiska riadenia energetických potrieb, z hľadiska bezpečnosti a služieb v budove (inteligentná budova).
Výstavba bola realizovaná v rámci projektu „Vybudovanie Výskumného centra a skvalitnenie infraštruktúry ŽU s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska prenosom výsledkov výskumu a inovácií do praxe“ s použitím EU fondov - 85%, fondov zo štátneho rozpočtu - 10%, vlastných zdrojov univerzity vo výške 5%.
Rosenfeldov palác, Žilina
rekonštrukcia
ČOV Petržalka – intenzifikácia a modernizácia, Bratislava - Petržalka
rekonštrukcia
ČOV Petržalka je mechanicko-biologická ČOV s kalovým hospodárstvom, na ktorú je v súčasnosti napojených cca. 180 000 EO. Recipientom vyčistených odpadových vôd je rieka Dunaj. Jedná sa o ČOV s mechanickým predčistením, biologickým čistením v aktivácii a anaeróbnou mezofilnou stabilizáciou kalu. ČOV čistí odpadové vody z pravobrežnej časti Bratislavy (mestská časť Petržalka), vrátane Jaroviec, Rusoviec, Čunova a piatich rakúskych obcí Berg, Edelstahl, Wolfstahl, Kitsee a Pamma.
Stavba bola financovaná z Kohézneho fondu ako súčasť projektu „Odkanalizovanie podunajskej časti Bratislavského regiónu“. Hlavným cieľom modernizácie ČOV Petržalka bolo zabezpečiť, aby kvalita vyčistenej odpadovej vody vypúšťanej do recipienta spĺňala všetky ustanovenia smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, osobitne požiadavky na kvalitu vypúšťanej vyčistenej odpadovej vody v ukazovateľoch celkový dusík (Ncelk.) a fosfor (Pcelk.). Tým sa zároveň zníži znečistenie povrchových a podzemných vôd a zlepši sa kvalita života v oblasti.
V rámci uvedeného projektu sa prebudovalo súčasné biologické čistenie s klasickou oxickou aktiváciou na nový systém, tzv. RADN (regenerácia, anaeróbia, denitrifikácia, nitrifikácia). Zlepšili sa tak podmienky na biologické čistenie odpadovej vody so zameraním na odstraňovanie dusíka a fosforu. Zmodernizovala sa aj mechanické čistenie a časť kalového hospodárstva. Boli rekonštruované resp. modernizované nasledovné objekty: budova jemných hrablíc, lapač piesku, usadzovacie, aktivačné, dosadzovacie, zahusťovacie a stabilizačné nádrže, čerpacia stanica zahusteného kalu, budova kalového hospodárstva, ducháreň a trafostanica čistiarne odpadových vôd. Na týchto stavebných objektoch boli zrealizované stavebné úpravy súvisiace prebudovaním biologického stupňa, s inštaláciou nových technologických zariadení, objektov, a úpravy potrebné pre inštaláciu nových rozvodov elektrickej energie príp. prípojok inžinierskych sietí. Novými stavbami či objektami v areáli ČOV Petržalka v rámci technologického cyklu je dávkovanie chemikálií, biofilter za zahusťovacími nádržami a objekt čerpacej stanice kalovej vody.
Dostavba areálu MZV, Bratislava
novostavba
Umiestnenie objektu zohľadňuje hmotovo-priestorové pomery územia a nároky investora. Cieľom riešenia je maximálne využitie pozemku a zhodnotenie prostredia pri minimalizácii negatívnych dopadov na budúci charakter uličného priečelia ako aj vnútroblokového nádvoria. Hmota objektu je determinovaná jestvujúcou a plánovanou výstavbou. Jednoduchý a kompaktný objem hlavnej stavby je dvojpodlažným spojovacím traktom prisadený k budove kongresovej sály. Keďže sa jedná o zástavbu do prieluky architektonický výraz sa sústreďuje predovšetkým na riešenie priečelia do Pražskej ulice. Zvolený vertikálny raster dáva budove inštitucionálny charakter a zdôrazňuje vážnosť úradu, ktorý v ňom sídli. Pravidelný rytmus fasády je akcentovaný preskleným portálom vstupnej haly s nástupným schodiskom a markízou. Podstatnou súčasťou ideového návrhu je vytvorenie vzdušného celistvého zeleného nádvoria nad suterénmi garáží prístupného zo vstupnej haly novej budovy ako aj z foyeru na prízemí kongresovej sály. Z hľadiska vnútorných priestorov, je dôraz kladený na veľkorysé riešenie dvojpodlažnej vstupnej haly s galériou, keďže ostatné administratívne podlažia sú prísne utilitárne. Otvorená, transparentná, so zeleným nádvorím prepojená vstupná hala, kontrastuje s prísnym pravidelným rastrom fasády a tvorí dôstojný nástup pre návštevníkov budovy.
Objekt má 5+1 nadzemných a 2 podzemné podlažia prepojené schodiskom a panoramatickým výťahom. Zo vstupnej dvojpodlažnej haly je prístupné konzulárne oddelenie so vstupom pre verejnosť a bezpečnostnými turniketmi kontrolovaný vstup zamestnancov. V Na nadzemných podlažiach sú rozmiestnené jednotlivé oddelenia definované investorom s počtom kancelárií pre 102 zamestnancov. V dvoch podlažiach suterénu sú umiestnené garáže (35 stojísk) , sklady ,serverovne a nová strojovňa vzduchotechniky garáží. Vjazd do garáží je cez jestvujúce podzemné garáže kongresovej haly, cez jednosmernú rampu pod nádvorím objektu.
Vyhlasovatelia súťaže
• Združenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva - ABF Slovakia
• Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
• Zväz stavebných podnikateľov Slovenska
• Slovenská komora stavebných inžinierov
• Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta
• Slovenský zväz stavebných inžinierov, Spolok architektov Slovenska
• Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.
• Vydavateľstvo EUROSTAV, s. r. o.
Odborná porota:
Prof. Ing. Boris Bielek, PhD., Bratislava (Slovensko), nominovaný SvF STU v Bratislave
Ing. Katarína Bzovská, nominovaná MDVRR SR
Prof. Ing. PetrHájek, CSc., Praha (Česká republika), nominovaný ABF Slovakia,
Ing. Dáša Kozáková, Bratislava (Slovensko), nominovaná TASUS, n. o. Bratislava,
Ing. Ján Majerský, PhD., Žilina, (Slovensko), nominovaný ZSPS,
Ing. arch. Pavol Suchánek, Bratislava (Slovensko), nominovaný SKA,
Ing. arch. IgorTeplan, Bratislava (Slovensko), nominovaný SAS,
Ing. Anton Vyskoč, Bratislava (Slovensko), nominovaný SKSI.
pripravila: redakcia
