6.4.2014
Ideálny byt, dom či pozemok vlastne neexistuje. Pre každého z nás je totiž ideálne niečo úplne iné. Aby sa nám však podarilo čo najviac priblížiť k ideálnemu bývaniu, treba si včas položiť tie správne otázky.
Náš príbytok by mal čo najviac odzrkadľovať naše potreby a preferencie. Populárna otvorená kuchyňa napríklad nevyhovuje každému. Jednou z najdôležitejších úloh architekta alebo interiérového dizajnéra v procese návrhu je práve to, aby klientovi položil správne otázky a dokázal ich zapracovať do projektu. Hľadanie ideálu bývania môžeme nazvať subjektívnou ergonómiou domova.
Základné pravidlá
Na jednej strane existujú všeobecné pravidlá, ktoré podmieňujú ergonómiu bývania:
- Jednými z najdôležitejších sú parametre samotného priestoru ‒ dostatočná rozloha odvíjajúca sa od počtu členov domácnosti. Spálňa pre jednu osobu by mala minimálne 8 m2, pre 2 osoby 12 m2. Nejde však len o rozlohu. Človek podvedome inklinuje k priestorom, ktoré sa blížia k pravidelnému pôdorysnému tvaru – štvorcu, prípadne k priestoru s pomerom strán 2:3. Takéto miestnosti na nás pôsobia príjemne a zároveň ich možno variabilnejšie zariadiť.
- Dôležitým faktorom je aj svetlá výška priestoru. Tá minimálna je stanovená normou na 2,55 m. V nižšej miestnosti sa už cítime nepríjemne. Ak je však, naopak, extrémne vysoká, vzniká rovnako nepríjemný komínový efekt. Pomery strán aj výšky miestností vieme korigovať aj pri interiérovom riešení – výberom farieb, materiálov a zariadenia.
- Všetky obytné miestnosti musia byť prirodzene osvetlené a vetrané. Pri riešení dispozície pre konkrétneho klienta je dobré položiť si aj otázky o fungovaní členov rodiny počas dňa. Vhodnou orientáciou miestností na svetové strany vieme zabezpečiť, aby sa slnko dostalo do dispozície vtedy, keď je rodina doma a môže si ho užiť.
- Pre fungovanie interiéru je podstatné intuitívne ovládanie technického vybavenia – najmä osvetlenia, vykurovania, chladenia atď.
- Posledným faktorom je vhodné nábytkové zariadenie jednotlivých miestností. Malo by odrážať funkciu miestnosti a preferencie používateľa.
Zariaďujte najprv na papieri
Pri stavaní, rekonštrukcii či zariaďovaní má každý určité predstavy. Nie vždy sú však reálne, dokonca ani racionálne. Architekt a klient by mali pracovať na návrhu ako partneri, iba tak bude spokojnosť na oboch stranách. Prvotná by mala byť dôkladná analýza klienta, jeho reálnych potrieb a individuálnych požiadaviek. Odborník vie zhodnotiť, aké sú možné obmedzenia (technické, finančné, prevádzkové, právne) v realizácii niektorých klientskych predstáv. Syntézou týchto vstupov by sa mal architekt so zadávateľom dopracovať k zadaniu, na základe ktorého môže vzniknúť kvalitný projekt. V praxi sa veľmi často stretávame s klientmi, ktorí si kúpia byt alebo katalógový projekt rodinného domu, ale dodatočne zistia, že im z rôznych dôvodov vlastne nevyhovuje. Pri výstavbe domu sa stáva, že projekt nezvolili práve šťastne vzhľadom na daný pozemok. Po kúpe bytu sa zasa môže ukázať, že napriek veľkému počtu metrov štvorcových aj miestností neposkytuje dostatok miesta, napríklad na jedálenský stôl či uloženie kabátov.
Architekt si už na základe pôdorysu vie predstaviť priestor a jeho možné zariadenie, svoju úlohu však zohráva množstvo ďalších faktorov. Dôležité je každú miestnosť vopred na papieri „predzariadiť" typovým nábytkom a predmetmi tak, aby okolo nich vznikol dostatočný manipulačný priestor. Vychádzajú pri tom z ergonómie ľudského tela, či už je to posteľ, stolička alebo sprchový kút. Až potom môžeme pristúpiť k výberu konkrétneho dizajnu. Ani ten najkrajší interiér by klienta neuspokojil, pokiaľ by nebol funkčný. Ak je to potrebné, architekt vie navrhnúť stavebné úpravy, ktoré pomôžu miestnosť efektívne využiť.
Dispozičné zmeny riešte s odborníkmi
Problémová dispozícia je najčastejšie daná historickým fungovaním rodín. Ak nám to však konštrukčný systém a iné technické obmedzenia (rozvody vody a kanalizácia) bytového alebo rodinného domu dovolia, vieme dispozíciu aspoň priblížiť potrebám klienta. Po obhliadke statika možno otvoriť aj tradičnú uzatvorenú dispozíciu, typickú pre staršiu výstavbu, prípadne miestnosti prepojiť alebo eliminovať nežiaduce dlhé tmavé koridory. S uzavretou dispozíciou sa spája aj dnes už nevhodné rozdelenie dennej a nočnej zóny, napríklad postavenie kuchyne na okraj dispozície. Funkčné rozvrhnutie miestností sa dá aj úplne zmeniť, treba však vždy spolupracovať s odborníkmi.
V starších bytoch sa často stretávame s oddelenou malou lineárnou pracovnou kuchyňou. K riešeniu možno dospieť zmenou dispozície samotnej kuchyne a stavebným pričlenením k inej miestnosti (k hale alebo ku chodbe). Typickým problémom býva aj malá kúpeľňa a zároveň chýbajúce miesto na práčku, ktoré v minulosti nebolo v byte potrebné kvôli spoločným práčovniam. Tu sa musí k riešeniu pristupovať individuálne; buď sa kúpeľňa zväčší na úkor inej miestnosti (chodby, toalety) alebo musíme nájsť práčke iné miesto (technickú miestnosť, kuchyňu).
Človek je univerzálnym štandardom
Prispôsobenie dispozície a zariadenia tomu, ako fungujú obyvatelia domu či bytu, sú hlavnou podmienkou ergonómie domova. Tu by naozaj malo platiť, že človek je univerzálnym štandardom, ktorému vytvárame bývanie na mieru. Iné preferencie bude mať mladý pár, iné mnohodetná rodina. Neznamená to však, že tieto preferencie vieme pre danú kategóriu klientov zovšeobecniť. Podstatné je to, aby sa architekt pýtal, ako rodina žije počas dňa, ako trávia voľný čas jednotliví členovia, čo im na doterajšom bývaní vyhovuje a čo by, naopak, chceli zmeniť. Takto sa architekt alebo dizajnér dozvie, či bude dispozícia otvorená alebo uzavretá. Zistí aj to, či budú mať v obývačke rozkladaciu pohovku kvôli hosťom, v kúpeľni vaňu kvôli deťom, sprchový kút kvôli babičke, alebo to, či potrebujú viac priestoru na knižky alebo športové potreby. Z odpovedí na tieto otázky vyplynie rámec zadania riešenia dispozície aj zariadenia. Na záver si teda treba uvedomiť, že ani zadanie by nemal klient formulovať sám. Od samého začiatku musia v procese navrhovania fungovať architekt a investor ako partneri. Od zadania je už iba krok k vyjadreniu architektonického konceptu. Ten by mal byť odpoveďou na všetky otázky, ktoré v tomto tvorivom procese vzniknú. Výsledkom bude dom alebo interiér, s ktorým bude spokojný nielen dizajnér, ale aj jeho obyvateľ.
text: Soňa Salnerová, autorizovaná architektka ateliéru winwin
foto: Euromobil, Layout Isolagiorno, Poliform, Sancal
Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB január 2014
