8.9.2016
Stretli sme sa s ňou počas festivalu DAAD v centre hlavného mesta. Nipa Doshi, nežná polovička dizajnérskeho dua Doshi Levien (na fotke vľavo s partnerom Jonathanom Levienom), je priama a rozvážna žena so zjavom indickej princeznej. Počiatočnú „rezervovanosť“, ktorú sme najskôr pripisovali únave z cesty, však odhodila bokom hneď, keď sa téma nášho rozhovoru obrátila k dizajnu. Hovorila o ňom zanietene a s láskou – s energiou, ktorá vo svojej najrozmanitejšej podobe preniká celou tvorbou tohto fenomenálneho páru, patriaceho k najvychytenejším osobnostiam súčasného európskeho dizajnu.
Ako sa na Slovensku cítite?
Som tu po prvýkrát, ľudia sú však veľmi milí a zaujalo ma aj mesto, rada by som si ho lepšie prezrela (sedíme v historickej časti Bratislavy, pozn. red.). Hoci rozhodne nie je nové, vládne tu veľmi mladý duch, čo je príjemné zistenie.
Vy sama pochádzate z Indie, ale presťahovali ste sa do Anglicka. Čím si vás získala európska kultúra?
Na Európe, a predovšetkým na Londýne mi je sympatické najmä to, aká dôležitosť sa tu prisudzuje kreativite. Experimenty majú duchovný rozmer, ľudia sa neboja vzoprieť. Páči sa mi, koľko pozornosti sa venuje tomu, ako sa veci robia. A, samozrejme, cením si aj otvorenosť britskej kultúry, ústretovosť voči novým myšlienkam. Vládne tu skutočná kultúra dizajnu. Naproti tomu v Indii, hoci má historicky veľmi silný zmysel pre dizajn, sa toho na poli ozajstnej industriálnej produkcie dnes robí veľmi málo.
Dizajn kresla Paper Planes pre Moroso je inšpirovaný štvorčekovým papierom, na ktorý dizajnéri radi zachytávajú svoje skice. Do jemných línií sú pritom nenápadne zakomponované krištále Swarovski ako odkaz na matematicky čistú štruktúru tuhých telies. Na obrázku vľavo je model Paper Planes posunutý na novú úroveň v spolupráci výrobcu a talianskej textilky Rubelli. Jemné línie mriežky tu doplnil ornament, ktorý čerpá námet z výšiviek z 18. storočia.
Keď hovoríme o dizajne, prečo ste sa vlastne rozhodli pre jeho štúdium?
V podstate sa to začalo tým, že som chcela študovať architektúru. Keď som však išla na prijímacie skúšky, uvidela som nádhernú budovu školy dizajnu, ktorú na prelome 50. a 60. rokov pomohli založiť Charles a Ray Eamesovci. Ihneď som sa do tej stavby zamilovala. Bola akýmsi manifestom toho, ako by mohol vyzerať indický dizajn. Táto budova bola jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla pre dizajn, a nie architektúru. Napriek tomu, že som ako študentka bola vždy orientovaná skôr na matematiku a vedu... Odrazu sa však vo mne prebudil veľmi silný kreatívny inštinkt.
Čo pre vás znamená dobrý dizajn?
Viete, sčasti si myslím, že sa vedie priveľa diskusií o tom, čo je dobrý dizajn. Koniec-koncov, kto chce byť „dobrý“? Pre mňa je dobrý dizajn niečo veľmi subjektívne. Čo predstavuje dobrý dizajn v Nemecku, môže byť absolútnou nudou pre niekoho v Indii alebo Dubaji. Dobrý dizajn je vlastne taký, ktorý je zakotvený v nejakom kontexte, v istej kultúre.
Komoda Shanty pre BD Barcelona je „patchworkovou“ verziou zvlnených plátov, ktoré pripomínajú improvizované plechové obydlia po celom svete, od Brazílie, cez Afriku, až po Indiu.
Tvorbu vášho ateliéru preslávila schopnosť spájať rozličné kultúry. Ako to robíte?
Z historického hľadiska je globalizácia či výmena myšlienok veľmi starým fenoménom. Stačí, keď sa pozriete na prastaré obchodné cesty medzi Východom a Európou. Vzájomné prelínanie kultúr je staršie, než si myslíme. Osobne preto vnímam našu prácu ako pokračovanie neustálej kultúrnej výmeny. Sme presvedčení, že je možné kombinovať a spájať to najlepšie z rôznych svetov, čiastočne aj preto, že dnes už medzi nimi neexistuje toľko hraníc a bariér. Sme ako kuchári, ktorí môžu pracovať s ingredienciami z rôznych končín planéty. Naša práca je však najmä o rovnocennej výmene myšlienok, rozličných metód produkcie, technológií či príbehov.
Kedy ste sa s Jonathanom stretli po prvýkrát?
Bolo to na univerzite, kde sme obaja študovali dizajn. Jedno leto za mnou prišiel do Indie a náhle sme pocítili akési zvláštne spojenie. Zistili sme, že sme stvorení na to, aby sme pracovali spolu. Už na škole sme boli jeden druhému veľmi dobrými kritikmi a keďže sme spolu pracovali mnoho hodín, zrodilo sa medzi nami priateľstvo.
Sofa „My beautiful backside“ má vďaka forme aj farebnosti priam rozprávkový charakter. Vznikla v spolupráci s firmou Moroso už v roku 2008 a námetom na jej vznik bola miniatúrna kresba indickej princeznej v paláci, obklopenej hŕbou vankúšikov.
Vľavo: Toaletný stolík Chandlo, ktorý pôvodne vznikol pre inštaláciu Das Haus v roku 2012, dnes vyrába firma BD Barcelona. Nezvyčajný solitér reflektuje bežné rituály odievania a úpravy zovňajšku. Geometrickým líniám kraľuje zrkadlo, ktoré pripomína mesiac, ale aj „Bindi“, červenú bodku na čelách indických žien. Vpravo: Námetom pohovky Charpoy (v preklade „štyri nohy“) sú leňošky, ktoré bežne nájdete v indických domácnostiach, pričom výšivka na čalúnení znázorňuje starú miestnu kockovú hru Chaupar.
Prečo ste si založili vlastný ateliér?
Po univerzite sme chvíľu pracovali každý v inom štúdiu. Jonathan pre Rossa Lovegrovea, ja v kancelárii architekta Davida Chipperfielda. Po troch rokoch sme sa však rozhodli ísť vlastnou cestou. Keď totiž pracujete pre iných ľudí, dostanete sa do určitého bodu, keď pocítite potrebu vyjadriť pohľad na dizajn vlastným spôsobom a začnete hľadať svoj vlastný jazyk. Takže sme sa obaja rozhodli opustiť našu dovtedajšiu prácu, zobrali sme sa a založili sme si vlastné štúdio.
Jonathan raz v jednom rozhovore povedal, že „láska a kreativita majú rovnaký základ“. Máte tušenie, ako to myslel?
V podstate tým opísal stav, keď ste kreatívny. Keby ste sa kohokoľvek tvorivého opýtali na moment, keď sa zrodil jeho nápad, nevedel by vám ho presne opísať. Pretože keď ste kreatívny, nie ste úplne pri zmysloch. Kreatívni a zamilovaní ste vtedy, keď si neuvedomujete samých seba... Pre mňa aj Jonathana platí, že kreativita vychádza z lásky. Samozrejme, nemyslím tým iba lásku medzi mužom a ženou. Hovorím o láske vo veľmi širokom zmysle slova.
Napríklad o láske k dizajnu?
Ak hovorím o kreativite v dizajne, mám na mysli veľmi vnútorný proces. Tvorivosť totiž vychádza z vás, a preto sa jej len ťažko dočkáte v momente, keď sa necítite dobre. Veľakrát sa hovorí o tom, aké vnútorné boje zvádzajú umelci, ale to je mýtus. Verím skôr tomu, čo raz povedal Charles O. Perry (americký sochár, pozn. red.): „Ak chcete byť kreatívni, musíte mať slobodnú myseľ.“
Vznešené kreslo Capo, ktoré je prvým výsledkom spolupráce s talianskou spoločnosťou Cappellini, mení sediaceho na skutočného „bossa“ a vďaka zdvihnutým opierkam vytvára pohodlné útočisko.
Vľavo: Kreslo Almora pre B&B Italia predstavuje spojivo medzi intímnym a vonkajším svetom, medzi vnútorným a spoločenským „ja“. Hmotné stvárnenie vychádza z predstavy útulného domu v zasnežených Himalájach. Vpravo: Kolekcia kobercov Rabari pre Nani Marquina evokuje zmyselný a žiarivý svet folklórnych výšiviek v Indii, samotné kúsky však zámerne pôsobia nedokončene – ako štúdie rozličných techník v procese výroby.
Skrinka Kundan s veľmi „rytmickým až melodickým“ stvárnením vznikla špeciálne pre Galerie Kreo ako inšpirácia indickými šperkmi, ktoré vyobrazujú rady geometrických znakov.
pripravili: Anna Salvová a Sláva Štefancová
foto: archív firiem a ateliéru Doshi Levien
Celý rozhovor si môžete prečítať v magazíne Top trendy v bývaní 2016.
