24.7.2013

Stáva sa nízkoenergetická výstavba na Slovensku štandardom? Na túto otázku nám odborníci z rozličných oblastí stavebného a realitného segmentu odpovedali rozlične. Podľa niektorých sa pomaly dostáva do popredia aj vďaka zákonu o energetickej hospodárnosti budov, iní si myslia, že naša krajina má v tejto oblasti ešte veľké medzery.

Predám dom. Značka certifikát triedy A...
Pri slove „nízkoenergetický" sa mnohým vybaví najmä pojem certifikácia. Realitní makléri nám prezradili, že ľudia o certifikátoch síce vedia, ale konkrétne znalosti má o nich málokto. Teraz sa však budeme stretávať s energetickými štítkami častejšie. Novelizácia zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov totiž nariaďuje, aby pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti obsahoval každý inzerát alebo reklama aj ukazovateľ energetickej efektívnosti. Platí to pre všetky novostavby alebo významne obnovené budovy (kde zásah do obalovej konštrukcie predstavuje vyše 25 percent plochy), ktorých kolaudačné konanie, predaj alebo prenájom začali po 1. januári 2008. Daniela Danihel Rážová z realitnej kancelárie Bond reality je presvedčená, že nová legislatíva umožní klientom lepšiu orientáciu v rámci energetickej náročnosti budov. S novelizáciou uvedeného zákona, ktorý je účinný od 1. januára 2013, však vstúpili do hry ďalšie úpravy. Ich cieľom je dosiahnuť po roku 2020 vo všetkých novopostavených budovách úroveň s takmer nulovou spotrebou energie. Pre budovy postavené po roku 2015 sa stanú normou odporúčané hodnoty pre takzvané ultranízkoenenergetické budovy.

Individuálni stavitelia sa zaujímajú viac
Ako uvádza Vladimír Balent, člen sekcie nízkoenergetických domov Združenia EPS SR (Združenie výrobcov, spracovateľov a užívateľov penového polystyrénu EPS na Slovensku), aj napriek zvyšujúcej sa profesionálnej úrovni výstupov architektov a projektantov máme v našej krajine zatiaľ pomerne málo realizovaných projektov väčšieho rozsahu. "Záujem individuálnych stavebníkov o tento typ výstavby je určite väčší ako zainteresovanosť developerov. Na túto tému sa začalo viac písať, hovoriť, vyšlo niekoľko zaujímavých publikácií. Majitelia takýchto nehnuteľností sa so zdokumentovaním priebehu výstavby i svojimi pocitmi z bývania v energeticky úsporných domoch delia na sociálnych sieťach. Tieto skutočnosti určite ovplyvnili myslenie tých, čo plánujú stavať," vysvetľuje Vladimír Balent a dodáva, že nízkoenergetické a pasívne typy domov sú blízke najmä ľudom zmýšľajúcim ekologicky. Druhá skupina ľudí sa pozerá na tieto domy cez dlhodobé úspory energie, iná skupina si zasa sľubuje energetickú nezávislosť od dodávateľov energií v budúcnosti. Dušan Lašák, obchodný manažér spoločnosti Devi/Danfoss, si myslí, že trend nízkoenergetickej výstavby určuje jednak vývoj legislatívy, jednak je prirodzeným dôsledkom snahy investorov znížiť svoje prevádzkové náklady: "Z nášho pohľadu, ako dodávateľa nízkoteplotných vykurovacích systémov, je to evidentné. Ekologický rozmer vnímame u nás zatiaľ ako sekundárny a nedocenený. Pevne veríme, že je len otázkou času, keď bude aj tento parameter ovplyvňovať výberové konania." Bežní kupujúci často vnímajú energetický štandard budov nepriamo. Skúmajú šírku stien, použitý materiál, hrúbku zateplenia, izoláciu, strechu a ďalšie parametre. "Týka sa to najmä novostavieb, ktoré sa predávajú ako holodomy. V prípade skolaudovaných stavieb na kľúč alebo obývaných nehnuteľností sa už s nimi bavíme aj o celkových nákladoch na energie," vysvetľuje Peter Vozár z kancelárie Re/max Developer v Trnave.

Montovaný neznamená nekvalitný
Ľudia si však často spájajú pojem nízkoenergetický s montovaným domom. Tento problém vidí vypuklo aj Daniela Danihel Rážová. "Klientov to často odrádza, pretože mnohí z nich sú konzervatívni a viac veria tehle ako montovanému domu. Preto aj termín nízkoenergetický veľakrát mylne chápu ako rýchly, a teda aj menej kvalitný. Mnohí si ho dávajú aj do súvislosti s pojmom zateplený. Zariadenia ako tepelné čerpadlá, solárne panely, či rekuperácia pre nich zasa značia nákladné technológie, ktoré sú im navyše odborne veľmi vzdialené." Konzervatívny prístup kupujúcich a staviteľov potvrdzuje aj Martin Šumanský z Re/max Benard 100 v Spišskej Novej Vsi. Tvrdí, že Slováci stále veria tradičným stavebným materiálom než dreveným prefabrikátom: "Nový nízkoenergetický dom s plochou približne 84 m2 postavíte v spišskom regióne už od 60-tisíc eur. Pritom staršie tehlové rodinné domy môžu byť aj o 12-tisíc eur drahšie."

Protichodné požiadavky
Jaroslav Rehuš z firmy Vaillant Group na druhej strane registruje pokroky v zmýšľaní ľudí. Vzhľadom na neustály rast cien energií sa pri výstavbe domov častejšie siaha po kvalitnejších materiáloch a technológiách. Tento trend sa prenáša aj do komfortu bývania, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje tepelná pohoda. Tu sa však výrobcovia a dodávatelia vykurovacej techniky stretávajú s paradoxnou situáciou. "Z hľadiska vykurovania a prípravy teplej vody k nám od architektov a projektantov prichádzajú dve protichodné požiadavky. Prvou z nich je nízka energetická náročnosť objektu, keď sa vyžaduje čo najmenší tepelný výkon kotla. Druhou požiadavkou je komfortná dodávka teplej vody, čo si naopak vyžaduje čo najväčší výkon kotla," upozorňuje Jaroslav Rehuš. V takomto prípade treba vyberať kotly, ktoré šetria plyn, a zároveň poskytujú vysoký výkon. Ďalšou stranou mince je splnenie podmienok pri výstavbe domu v nízkoenergetickom štandarde. Peter Vozár podotýka, že ani overené katalógové domy, ktoré nájdete napríklad v ponuke efektívnych montovaných stavieb, nemusia zodpovedať daným štandardom, ak nezohľadňujú lokalitu, využite slnečnej energie, vnútorné dispozičné riešenie, použité zasklenie, vnútornú vzduchotesnosť, kvalitu prác či použitých materiálov a veľa ďalších faktorov.

Ako zabezpečiť nízkoenergetický štandard?
Na trhu pôsobia spoločnosti, ktoré ponúkajú materiály so spoľahlivými tepelnoizolačnými vlastnosťami, niektoré majú dokonca prepracovanú vlastnú koncepciu multikomfortného domu. K dispozícii sú programy, ktoré budúcim stavebníkom a investorom umožňujú vyskladať si a posúdiť jednotlivé skladby konštrukcií, alebo navrhnúť svoj nízkoenergetický alebo pasívny dom. Aj materiálové zabezpečenie pre stavby v nízkoenergetickom štandarde je vyhovujúce, v niektorých prípadoch však treba počítať s dlhšími dodacími dobami, keďže všetky komponenty sa nevyrábajú na Slovensku. Ak sa necítite na individuálny projekt, môžete si ho vyhľadať v projektoch katalógových domov, kde má sekcia nízkoenergetických domov svoje stále miesto. Táto ponuka sa pritom stále rozširuje. V rámci individuálnej výstavby sa rozbieha aj realizácia pasívnych domov, k čomu nás zaväzuje smernica Európskej únie.
Ak sa v problematike nevyznáte a chcete mať istotu, že ide skutočne o nízkoenergetický štandard, prizvite si na obhliadku odborníka z tejto oblasti. Zlatým pravidlom je dôkladne si prejsť referencie stavebnej firmy alebo dodávateľa. Seriózna firma by mala mať certifikát ISO 9000 – systém manažérstva kvality, niektoré profesijné zväzy však majú vytvorené aj vlastné nezávislé systémy certifikácie. „Osobne by som pred výstavbou odporúčal zmluvne dohodnúť hodnotu vzduchotesnosti, deklarovanú takzvaným Blower door testom. Pri pasívnych stavbách je to nevyhnutnosť, ktorá môže zlepšiť celkovú bilanciu a mernú potrebu tepla na vykurovanie na meter štvorcový za rok, pri nízkoenergetických stavbách minimálne napovie o kvalite vykonaných prác," hovorí Vladimír Balent. Pri získavaní energetického certifikátu sa rovnako zmenšuje riziko, keďže ho môže vydať aj tretia strana, nielen realizátor stavby.

Efektívne sú drahšie, ale...
Keďže ľudia sa ešte stále rozhodujú primárne na základe ceny, zostáva v prípade nízkoenergetických domov finančné hľadisko rozhodujúce. Väčšina komodít korešponduje s cenotvorbou v susedných krajinách, počiatočné náklady však pre našinca znamenajú pomerne vysoký kapitál. Podľa Vladimíra Balenta dokážu skúsené firmy, realizujúce napríklad pasívne domy, správnym výberom materiálov, technológií, optimalizáciou konštrukčného riešenia a komponentov znížiť cenový rozdiel v porovnaní s nákladmi pri klasických stavbách. Zvýšeným predajom či záujmom o tento segment výstavby sa ceny mnohých materiálov a technológií stali pre koncového odberateľa prijateľnejšími. Filip Žoldák zo spoločnosti Herrys na základe svojich skúseností uvádza, že novostavba v nízkoenergetickom štandarde je v priemere o 50 percent drahšia ako rekonštruovaná nehnuteľnosť. Byt alebo dom v pôvodnom stave je zasa lacnejší približne o 15 percent. Daniela Danihel Rážová dodáva, že pri rekonštrukcii závisí výška investície od koncovej ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť kúpila. S ohľadom na mesačné platby za energie je samotná kúpa bežnej novostavby ekonomicky lepšou investíciou ako kúpa starého panelákového bytu. V niektorých panelákových - aj zateplených - domoch v Petržalke platia klienti za vlastné byty nájomné vo výške aj do 200 eur mesačne, okrem energií. Mesačné sadzby v novostavbách sú nižšie aj o 30 percent. Závisí to však aj od kvality správcovskej spoločnosti a jej dodávateľov. "Mnohí vlastníci starých bytov si vôbec neuvedomujú, že aj dodávky pre byty a správcovské spoločnosti zarábajú na týchto službách nemalé peniaze. Klienti by si mali strážiť náklady vo vlastných domoch, mali by sa o tieto veci zaujímať," upozorňuje realitná expertka. Pri kúpe nehnuteľností je to podľa Petra Vozára podobné. "Ako maklér sa často stretám s tým, že predávajúci kompletne zrekonštruujú starší dom a cenu prác zrátajú so sumou, o ktorej predpokladajú, že zodpovedá staršiemu domu v uvedenej lokalite. Výsledkom je cena o niekoľko tisíc eur vyššia, než majú porovnateľne veľké nízkoenergetické novostavby." Ak sa teda rozhodnete postaviť si alebo kúpiť energeticky efektívny dom, riadite sa známym príslovím „dvakrát meraj, raz rež". Návratnosť takýchto stavieb je síce dlhodobou záležitosťou – napríklad podľa ZEPS je priemerná návratnosť pasívneho domu štandardných rozmerov a vybavenia pri ustálenom vývoji 15 až 20 rokov – príľub minimálnej energetickej náročnosti, či dokonca sebestačnosti, je však mimoriadne lákavou perspektívou.

text: Anna Salvová s využitím podkladov publikácie PSS Nízkoenergetický dom
foto: Blaue Lagune, ELK Passivhaus, Essential Habitat, Muuto, YIT Reding