Pin It

 

12.11.2014

 

zelene atrium Miroslav Marko Ing. arch. Miroslav Marko, M.ArchProjekt Zelené Átrium v Trnave je jedinečným hneď z niekoľkých aspektov. Nielenže bude po dokončení spĺňať štandardy pasívnej stavby, zároveň vznikne revitalizáciou a dostavbou opusteného priemyselného závodu a stane sa prvým pasívnym bytovým domom na Slovensku. A aby to nebolo málo, do konceptu aktívne zapája aj myšlienku sociálnej ekológie budovaním komunity a susedských vzťahov.

 

Využívanie brownfieldov, čiže opustených priemyselných alebo poľnohospodárskych areálov, nie je pre Slovensko veľmi typické. Objekt polygrafického závodu v Trnave však ponúkal skvelú polohu v pešej dostupnosti mesta a zároveň v žiadanej pokojnej lokalite so zástavbou rodinných domov. Nemohol preto, logicky, zostať nepovšimnutý. Samozrejme, v prvom pláne sa počítalo s klasickým postupom – zostávajúci skelet závodu zbúrať a postaviť nové bytovky. Ing. arch. Miroslav Marko, M.Arch, ktorý si počas štúdia v Kanade osvojil myšlienky o nízkoenergetických a ekologických riešeniach, však prišiel s ideou revitalizácie. Prečo sa tak rozhodol? „Pretože je to správna cesta. Výstavba budov sa naozaj musí vážnejšie sústreďovať na zaobchádzanie s energiami a zaoberať sa vplyvmi na životné prostredie. Môj otec, Ľubomír Marko, investor celého projektu, založil pravdepodobne prvú súkromnú stavebnú firmu na Slovensku (v marci 1990), tak prečo by nepostavil prvý pasívny bytový dom?" vysvetľuje architekt a iniciátor tejto originálnej konverzie.

 

zelene atrium 01

 

Úspory už počas prestavby
Prvou výhodou využitia brownfieldu je znížené množstvo zabudovanej energie, čo znamená, že samotný proces výstavby si vyžiada menšie množstvo spotreby energie, resp. menšiu tvorbu emisií CO2 než pri rozoberaní existujúceho objektu a následnej novostavbe. Navyše, v projekte Zeleného Átria sa využil maximum materiálov, ktoré ponúkal objekt niekdajšieho závodu. Opätovne sa na stavbe uplatnila sutina, ktorá sa pár kilometrov od miesta výstavby rozdrvila a znovu priviezla na stavenisko. Využitie našli aj tehly či oceľ pôvodného objektu. Tá sa stala súčasťou nosných prvkov v rámci rekonštruovanej časti stavby.

 

zelene atrium 02

 

Jednoduchosť a funkčnosť
Architektonický koncept kopíruje myšlienku pasívneho bytového domu. Nezakladá sa preto na ornamentálnych prvkoch, ale dôraz kladie na jednoduchú čitateľnú hmotu a ľahký detail. „Hlavným zámerom bolo ponechať hmotu objektu a dostavať novú časť. Z hľadiska architektonického výrazu som použil rôzne výrazové prvky v naozaj minimálnej miere. Jednak preto, že peniaze radšej investujeme do tepelnoizolačných vlastností domu, jednak preto, že som nechcel, aby budova bola exhibíciou autora, ale mala umiernený jednoduchý ráz," vysvetľuje architekt. Hmota celého objektu je kompaktná, pričom jednoduchosť riešenia podčiarkuje biela farba, zvýrazňujúca popínavú zeleň na lodžiách. Estetickým aj praktickým doplnkom budú okenice ako tieniace prvky, ale aj obytná strecha s vegetáciou a s výhľadom na mesto, ktorá bude slúžiť všetkým obyvateľom domu a je jedným z predpokladov budovania družnej komunity. Na streche sú zároveň zabudované solárne kolektory, ktoré práve vďaka zeleným plochám zvyšujú svoju efektívnosť a životnosť. Vzniká tu takzvaný efekt tepelného ostrova, ktorý zabraňuje prehrievaniu strešnej plochy, izoluje stavbu a zároveň zadržiava dažďovú vodu.

 

zelene atrium 03

 

Tepelná pohoda
V rámci energetickej koncepcie bude dom využívať najmodernejšie technológie: tepelné čerpadlo, fotovoltické panely, ale aj kogeneračnú jednotku, ktorá sa postará o teplo aj elektrickú energiu. Tieto technológie robia zároveň z objektu Zeleného Átria aj energeticky bezpečný dom. Znamená to, že aj napriek výpadku plynu alebo elektriny od externého dodávateľa bude nevyhnutná prevádzka bytového domu zabezpečená práve vďaka spomenutým zariadeniam. Požiadavky na tepelnú pohodu v pasívnom dome však vo veľkej miere ovplyvňuje kvalitná vzduchotesná obálka, vrátane profilov a výplní okenných otvorov. Ich výber sa riešil vzhľadom na ich svetovú orientáciu, aby tak dokázali čo najlepšie regulovať príjem slnečného žiarenia a brániť prehrievaniu v jednotlivých bytoch, ktoré sú orientované prevažne na juhovýchod a juhozápad. Optimálnu mikroklímu v dome bude zabezpečovať aj kvalitná izolácia. Vo veľkej miere ide o kontaktný spôsob zateplenia, ktorý v určitých úsekoch dopĺňa odvetraná fasáda. Múry s profilom 25 cm doplnili izolácie s hrúbkou 18 cm. Vyhotoviteľ si dáva záležať na tom, aby na stavbe nedochádzalo k tepelným únikom. Aj preto dal najprv otestovať niekoľko kritických detailov navrhnutých pre obálku domu. Dom je vcelku navrhnutý tak, že prevyšuje požiadavky stavebných noriem na energetickú náročnosť budov, ktoré začnú platiť od roku 2018, pričom predpokladaná výška nákladov na kúrenie v jednotlivých bytoch je približne 60 eur na rok. Zelené Átrium je zároveň prvým projektom na Slovensku, ktorý ašpiruje na udelenie najvyššieho certifikátu LEED Platinum, určeným zeleným nízkoenergetickým stavbám.

 

zelene atrium 04

 

Život bez hluku
Projekt Zeleného Átria nastoľuje riešenie problémov, ktorým sa pri výstavbe domov nevenuje takmer žiadna pozornosť. K takým patrí aj otázka akustického a vizuálneho komfortu. „Hlučnosť je paradoxne bodom, ktorý množstvo ľudí pri kúpe bytu vôbec nerieši. Krátko po nasťahovaní je však jedným z prvých aspektov, ktoré si všimnete a ktoré ovplyvnia kvalitu vášho bývania. Jedna z nemeckých štúdií dokonca zistila, že hlučnosť je hneď po tepelnej pohode druhým najčastejším problémom, ktorý ľudí v ich dome alebo byte trápi," hovorí Vladimír Balent, projektový špecialista a poradca firmy Isover v oblasti pasívnych domov. Vysokú nepriezvučnosť medzi exteriérom a bytmi, ale aj v medzibytových priestoroch dopĺňa v tomto dome aj protipožiarna ochrana.

 

Susedská spolupatričnosť
Takmer žiadny projekt však nerieši otázky sociálnej ekológie tak, ako je to v prípade Zeleného Átria. Miroslav Marko nám ponúka vysvetlenie: „Kvalita života nezáleží len od samotného prostredia, čiže napríklad od kvality budovy, alebo od istôt, k akým patrí energetická bezpečnosť či pokojný spánok. V obrovskej miere, ak nie aj v najväčšej, ju ovplyvňujú medziľudské vzťahy. Môžete mať najkrajší a najlepší dom na svete, ale vaša investícia bude úplne zbytočná, ak máte problémy so susedom. Preto bolo mojím cieľom pomôcť vybudovať v objekte susedskú komunitu, v ktorej susedia nebudú sedieť v bytoch, uzavretí vo svojej anonymite, ale budú sa kamarátiť, aktívne sa zapájať do správy svojho životného prostredia a budú sa vzájomne rešpektovať a vážiť. " Ako dodáva, už teraz si mladí ľudia začínajú uvedomovať dôležitosť medziľudských vzťahov, starší zasa spomínajú na spolunažívanie, ktoré bolo na dedinách bežné. V konečnom dôsledku môže podľa architekta život v takomto komunitnom spoločenstve fungovať ako model priamej demokracie a zároveň byť dôležitým krokom k lepšej občianskej spoločnosti. Budovanie
sociálnych väzieb umožňujú v Zelenom Átriu jednak komerčné priestory na prízemí, v ktorých by si mal nájsť miesto „fresh market" s predajom potravín a iných produktov lokálnej výroby, jednak spoločenská miestnosť v galérii nad obchodom či spomenutá strešná terasa. Obyvateľom sa tak naskytuje možnosť neobmedzovať sa na život v malometrážnom byte, ale rozšíriť ho o priateľské stretnutia so susedmi. „Revitalizácia brownfieldu je nepochybne náročnejšia ako niečo zbúrať a postaviť nové. Kto chce cez noc zarobiť veľa peňazí za málo práce, náš projekt rozhodne nie je ideálnym biznis modelom. Ale človek nesmie každú jednu hodinu energie automaticky prerátavať na peniaze, musí hľadať aj dobrý pocit zo správnej veci. Verím však tomu, že kde je vôľa, tam je aj cesta...," dodáva architekt.

 

text: Anna Salvová
vizualizácie: Juraj Ščerba

 

Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB júl 2014.

 

 

 

Pin It