Pin It

 

12.11.2014

 

Vplyv vnútorného prostredia na kreativitu, výkonnosť a naše zdravie je nesporný. Veď viac ako deväť desatín času trávime v budovách. Preto by nám malo záležať na tom, v akom prostredí pracujeme a žijeme. Tzv. syndróm chorých budov už od 80. rokov 20. storočia sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO. Medzinárodné prieskumy ukazujú, že až 71 percent zdravotných problémov ľudí v kancelárskych budovách súvisí s vnútorným prostredím.

 

Prílišný chlad, priveľké teplo, nekvalitný vzduch, hluk či zlé osvetlenie vplývajú na pohodu a pracovnú výkonnosť ľudí. Aby sa tomu predchádzalo, ponúkajú sa rôzne inovatívne riešenia, no niekedy stačí aj zdravý rozum a dodržiavanie pravidiel. Existujú prieskumy, kde sa merala reaktívnosť a kreativita ľudí pred výmenou filtrov v klimatizačných jednotkách a po nej. Po výmene filtrov výrazne stúpli pracovné výkony.

 

greenlighthouse 01

Budova študijného centra univerzity v Kodani – Green lighthouse sa považuje za prvú verejnú budovu v Dánsku s nulovou uhlíkovou bilanciou.

 

Podstatný faktor – kvalita vzduchu
Málokto vie, že priemerný človek denne vdýchne až 25 kg vzduchu. Preto by nás malo zaujímať, aká je kvalita vzduchu na našom pracovisku či v domácnosti. Okrem jeho sviežosti a čistoty je dôležitá aj relatívna vlhkosť. Vítanú možnosť prirodzeného zvlhčovania vzduchu predstavujú zelené rastliny, ktoré produkujú vlhkosť v závislosti od zmeny svetla. Využitie rastlín však vplýva aj na pozitívne pocity ľudí, pretože viac zelene v interiéri pôsobí upokojujúco a znižuje počet podráždených reakcií.
Jedným z rizík je priveľké vysušovanie vzduchu v klimatizácii, iným nadmerná vlhkosť. Ideálna vlhkosť vzduchu v miestnosti je 40 – 60 percent. Vlhkosť pod 60 percent eliminuje výskyt väčšiny baktérií a plesní, dokonca i nepríjemné pachy sa šíria menej; pri 50-percentnej vlhkosti je to takmer úplná eliminácia.

 

CO2, bolesť hlavy a sústredenosť
Z hľadiska množstva CO2 vo vzduchu sú prijateľné hodnoty do 900 – 1 000 ppm. Ak sú výrazne vyššie, vetranie, resp. klimatizácia sú poddimenzované vzhľadom na počet ľudí v miestnosti alebo typ aktivity. Prieskumy v domácnostiach ukazujú, že v spálni počas noci pri zavretom okne môže stúpnuť hodnota množstva CO2 až na 2 000 ppm. Potom sa už ráno zobúdzame unavení, s bolesťou hlavy či s nechuťou k práci. Podľa prieskumu v jednej zo škôl po zateplení polystyrénom a výmene okien pri nedostatočnom vetraní namerali počas vyučovania až 3 000 ppm CO2, čo malo negatívny vplyv na reaktívnosť a výkonnosť žiakov.

 

greenlighthouse 02

Kruhový tvar budovy Green lighthouse využíva dráhu slnka na oblohe, čím budova čerpá maximum prírodného svetla. Vrchné podlažie, kde býva až 2 000 luxov, využívajú študenti na oddych a osvieženie. Po hodinovom pobyte v tomto priestore sa cítia ako po dobrom spánku a môžu sa plne koncentrovať na výučbu.

 

Správne osvetlenie
Poruchy koncentrácie a bolesť hlavy môže spôsobovať nielen vzduch, ale i nedostatočné a nevhodné osvetlenie. Najlepšie je denné svetlo, ktoré je zadarmo a treba ho využívať čo najefektívnejšie. Prostredníctvom inovatívnych riešení sa o to snažia aj výrobcovia strešných okien. Napríklad Velux sa vo svojom celoeurópskom projekte Active House 2020 snaží potenciál denného svetla maximálne využiť aj čiastočne zasklenými priečkami, ktoré zvyšujú svetelné a tepelné zisky počas dňa.
Pokiaľ ide o umelé osvetlenie, naše normy predpisujú osvetlenie 500 luxov počas celého dňa. Podstatný je však i sklon (negatívne oslnenie) a farba svetla. Ráno má byť intenzita najsilnejšia, aby v nás evokovala prebudenie a mohli sme vydržať do obeda. Po obede by sa intenzita osvetlenia mala znížiť, čo umožní relaxáciu a po obede treba intenzitu svetla zvýšiť, aby pracovník dosahoval maximálne výkony.

 

text: Barbara Turčíková
foto: Velux

 

 

Pin It