24.7.2016
Ak zvažujete, že svoj dom opatríte plochou strechou, ale stále si nie ste stopercentne istí, nechajte si poradiť od odborníkov, s ktorými sme diskutovali o výhodách i nevýhodách tohto riešenia, ako aj o podmienkach a úskaliach jeho realizácie.
Výhodou plochých striech je najmä plnohodnotnejšie využitie priestoru pod nimi – bez akýchkoľvek dispozičných obmedzení obytného priestoru, ktoré vytvárajú šikminy. Ideálnou voľbou sú aj v prípade, ak ich chcete využiť ako dodatočnú úžitkovú plochu – napríklad extenzívnu alebo intenzívnu zelenú terasu. Sú efektívnou konštrukciou aj z hľadiska eliminácie tepelných únikov, pretože ich plocha je menšia, a teda nevyžadujú také množstvo tepelnej izolácie. Na druhej strane sú počas dňa vystavené veľkým teplotným výkyvom, čo môže viesť k ich rozťahovaniu, zmršťovaniu či praskaniu. Aj z toho dôvodu musí byť strešná krytina vyhotovená z kvalitného materiálu a profesionálne.
Plochá strecha umožňuje plnohodnotné využitie obytného priestoru, ktorý ukrýva – bez akýchkoľvek dispozičných obmedzení, ktoré vytvárajú šikminy. foto Massiv Mein Haus
Jedna plocha – veľa možností
Hoci jej hovoríme „plochá“, neznamená to, že je úplne vodorovná. Strešná konštrukcia v skutočnosti vyžaduje minimálny odporúčaný spád 2 %, optimálny je však 3,5 % a viac. Súvisí to s faktom, že každá strecha musí spoľahlivo odvádzať dažďovú vodu a zároveň byť vodotesná. Čím rýchlejšie voda zo strechy odtečie, tým je konštrukcia z hľadiska hydroizolačných vlastností bezpečnejšia, má dlhšiu životnosť a je menej náchylná na rôzne poruchy. Veľmi dôležitým faktorom je aj správny návrh jednotlivých vrstiev plochej strechy, t. j. parozábrany, tepelnej izolácie a samotnej hydroizolačnej vrstvy, ktorá musí bezpečne odolávať poveternostným vplyvom (voda, slnko, vietor, UV žiarenie, striedanie tepla a chladu a pod). V prípade vegetačných striech závisí ich skladba od využitia plochy – môžu plniť buď pohľadovú funkciu alebo slúžiť ako zeleň rodinného domu či strešný park. Podľa toho sa následne zvolí hrúbka substrátu a určia sa i nároky na statiku, odvodnenie, realizáciu a údržbu.
Kvalitne vyhotovená hydroizolácia je najdôležitejšou časťou konštrukcie plochej strechy, pretože ovplyvňuje jej bezpečnosť, bezporuchovosť, a teda aj celkovú životnosť. foto Icopal
Aký materiál použiť?
„Pre riešenie plochých striech existuje mnoho účinných možností. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorý materiál je ideálny. Používajú sa termoplastické polyolefínové fólie, inovované modifikované asfaltované pásy alebo strešné mPVC fólie,“ hovorí Jaroslav Vaňo, produktový manažér spoločnosti Icopal.
V praxi overené mPVC fólie ponúkajú optimálny pomer kvality a ceny s pomerne dlhou životnosťou. Vyznačujú sa flexibilitou aj pri nízkych teplotách, vysokou rozmerovou stabilitou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Možno ich jednoducho zvárať, sú ohybné a tvárne v relatívne širokom teplotnom rozmedzí a majú bezkonkurenčnú pevnosť v ťahu. Vďaka nižšej hmotnosti minimálne zaťažujú strešnú konštrukciu, a preto sa hodia pre pochôdzne či pojazdné strechy. Na strešný plášť sa pokladajú v pásoch a stabilizujú sa mechanickým kotvením alebo priťažujúcou vrstvou a v miestach presahov sa teplovzdušne zvárajú. Ich aplikácia a montáž sú možné vo všetkých ročných obdobiach.
Asfaltované pásy s hrebeňovým profilom majú oproti pásom s hladkým povrchom lepšiu vodotesnosť a trvanlivosť hydroizolačnej vrstvy. Hrebeňová profilácia umožňuje rýchlejšie a rovnomernejšie roztavenie asfaltovej hmoty, vďaka čomu je spojenie asfaltovaného pásu s podkladom po celej šírke pásu pevné a rovnomerné. Navyše, kvalitné asfaltované pásy majú dlhšiu životnosť ako mPVC fólie a podstatne vyššiu mechanickú odolnosť.
Mikroventilačné asfaltované pásy, ktoré sa pokladajú tzv. tepelnou aktiváciou, sa používajú na rekonštrukciu plochých striech bez dodatočného zateplenia. Výsledkom je o 50 percent menšia spotreba plynu a o 70 percent rýchlejšia aplikácia, úspora investičných nákladov a zlepšená hydroizolačná funkcia pásov v porovnaní s klasickými asfaltovanými pásmi.
Termoplastické polyolefínové fólie sú zasa účinnou ochranou proti nevyspytateľnému počasiu, prachu z ovzdušia alebo sadziam a popolčeku z komínových vývodov. Ich životnosť je neporovnateľne vyššia v porovnaní so zaužívanými mPVC fóliami. Vynikajú výbornou elasticitou a vysokou pevnosťou a prieťažnosťou. Sú ekologické, aj recyklovateľné. Ich ekologickosť spočíva napríklad aj v tom, že povrch fólie môže byť bielej farby a odrážať podstatnú časť slnečného žiarenia. Vďaka tomu je povrchová teplota strešného plášťa budovy nižšia, čím sa v lete znižujú náklady na klimatizáciu.
Plochá strecha je pre rodinné domy i komerčné objekty ideálnou voľbou aj v prípade, ak má slúžiť ako dodatočná úžitková plocha, napríklad zelená terasa. foto Strešné substráty
Klasická alebo zelená?
„Vegetačná strecha na rozdiel od bežnej plochej alebo šikmej strechy zlepšuje ovzdušie, zadržiava vlhkosť a vodu, zabraňuje prehrievaniu budov, funguje ako zvuková izolácia (20-centimetrová vrstva zníži hluk o 46 dB), má protipožiarne vlastnosti, podporuje biodiverzitu a dokáže plniť aj estetické či ekologické hľadisko,“ vymenúva prednosti zelených striech Martin Mikulaj, konateľ spoločnosti Strešné substráty.
Náklady na zhotovenie extenzívnej vegetačnej strechy závisia v prvom rade od jej veľkosti a od zvolenej skladby strešného plášťa, ktorá je v podstate rovnaká ako pri klasickej plochej streche. Hydroizolácia (fólia alebo asfaltový pás) však musí byť odolná proti prerastaniu koreňov rastlín. Pochôdzna strecha má zároveň dobre odolávať aj statickému pôsobeniu a mechanickej záťaži, preto sú ako hydroizolácia vhodné napríklad strešné mPVC fólie vystužené sklenou rohožou. Pre menšiu hrúbku sú fólie náchylnejšie na poškodenie, preto je nevyhnutná väčšia opatrnosť. Vyznačujú sa však rýchlejšou a jednoduchšou aplikáciou. Istotu komfortnej pochôdznej strechy vám poskytne napríklad aj termoplastická hydroizolačná fólia na báze polyolefínu s nízkym obsahom asfaltu. Väčšia hrúbka zaručuje fólii menšiu citlivosť na poškodenie. Bezpečnejšou voľbou je aj dvojvrstvový systém s aplikáciou asfaltovaných pásov, ktorý je najmenej náchylný na poškodenie. „Jednoznačne odporúčam používať pri pochôdznych a pojazdných strechách hydroizolačnú vrstvu z asfaltovaných pásov, alebo polyolefínových fólií,“ radí Jaroslav Vaňo.
Pri realizácii extenzívnej vegetačnej strechy sa navyše realizuje iba samotné vegetačné súvrstvie, ktoré tvoria drenážna vrstva, retenčná vrstva a predpestovaná, vysoko odolná vegetačná rohož. Tá sa dokáže dobre prispôsobiť rôznym podmienkam v našich zemepisných šírkach, či už v horách alebo v nížinách. V prípade pochôdznej (intenzívnej) plochej strechy treba kalkulovať s minimálnou hrúbkou substrátu 20 – 25 cm, čo predstavuje záťaž konštrukcie približne 250kg/m2.
Extenzívna zelená strecha, tvorená machmi a lišajníkmi, je prakticky bezúdržbová. Dvakrát za rok (jar a jeseň) stačí na ňu aplikovať vhodné hnojivá, jednorazovo skontrolovať a vyčistiť strešné odtoky. V prípade extrémneho sucha sa odporúča strechu nepravidelne zalievať, aby rastliny nevysychali. Dlhodobé sucho síce vegetáciu nezničí (pri dodaní vlahy zakaždým opäť ožijú a ozelenejú), len v tom období stráca svoje estetické vlastnosti.
Ploché strechy môžu nájsť rozličné využitie aj v bytových domoch. V prípade Zeleného átria, prvej pasívnej bytovky na Slovensku, slúži obyvateľom ako príjemná relaxačná terasa s posedením a výhľadom na mesto. foto Tomáš Manina
Inovované zelené strechy
Do realizácie vegetačnej strechy sa v žiadnom prípade nepúšťajte sami, zverte ju do rúk skúsenej realizačnej firmy. V súčasnosti je výhodné zvoliť si komplexný systém zelenej strechy od jediného dodávateľa. Montáž systému je potom rýchla a jednoduchá, pričom strecha je schopná plniť svoju funkciu ihneď po ukončení inštalácie. Nie je potrebné čakať päť až šesť mesiacov na to, aby rastliny vyrástli. „V prvom rade je nutné nechať strechu odborne posúdiť a následne vypracovať projekt. Často tu dochádza k používaniu nesprávnych hydroakumulačných a drenážnych vrstiev, alebo k používaniu strešných substrátov s ornicou. Pre strešné záhrady sa používajú len minerálne substráty (drvená tehla, láva, kompost) v súlade s normou FLL/DE,“ upozorňuje Martin Mikulaj.
Predtým sa zelená strecha zvyčajne vyznačovala zvýšenými nákladmi na jej návrh i realizáciu, zvýšenou statickou záťažou na nosnú konštrukciu a intenzívnou, čiže drahou údržbou. Pri inovovaných systémoch extenzívnych zelených striech to však už dávno neplatí. Nepoužíva sa v nich žiadny substrát ani zemina, váha celej skladby je tak menšia i čas realizácie sa skracuje, čo ušetrí nemalé peniaze.
Najčastejšie chyby pri realizácii plochej strechy
- Nevhodné vyspádovanie strechy, v dôsledku čoho neodvádza dostatočne rýchlo zrážkovú vodu.
- Neprofesionálne opracované detaily na plochej streche (atiky, vpusty, vystupujúce prvky zo strešnej konštrukcie).
- Aplikácia hydroizolačného materiálu s nedostatočnými parametrami alebo nevhodne navrhnutá a zvolená skladba celého strešného plášťa.
- Nesprávnym spôsobom aplikovaný kvalitný materiál, v dôsledku čoho dochádza buď k odlepovaniu asfaltovaných pásov, rozlepovaniu spojov fólií, alebo (pod vplyvom satia vetra) k vytrhaniu kotviacich prvkov a deštrukcii fóliovej hydroizolácie na streche.
- Nesprávna obnova zatečených plochých striech (bez dôkladného posúdenia a zhodnotenia stavu strešného plášťa), následkom čoho sa môžu v novom strešnom plášti tvoriť bubliny a praskliny – kvôli tlaku vodných pár obsiahnutých v strešnom plášti.
pripravila: Anna Salvová v spolupráci so spoločnosťami Icopal, a. s., a Strešné substráty, spol. s r. o.
Článok si môžete prečítať v magazíne SaB september/október 2015.
