18.8.2016
Položili sme si päť otázok o výstavbe domov na báze dreva, na ktoré nám poskytli odpovede tí najpovolanejší. V spolupráci s odborníkmi na drevostavby a pasívne domy sme pripravili prehľadný manuál s praktickými tipmi a radami. Ako postupvoať pri voľbe vhodnej lokality?

foto Baufritz
Ak vyberáte pozemok, potom dobre zvážte nasledujúce body:
1. Stavebný regulatív v konkrétnej oblasti, t. j. špecifikovaný typ, tvar a veľkosť stavby v územnom pláne obce, ktorú je možné v uvedenej lokalite postaviť. V horských a podhorských oblastiach drevostavby ľahko splnia požiadavky úradov ochrany životného prostredia, resp. prísne regulatívy krajinotvorby územných plánov z hľadiska historickej nadväznosti zástavby.
2. Dostupnosť inžinierskych sietí – nevyhnutnosťou sú elektroprípojka a voda. Stavať na „zelenej lúke“ bez plynovej prípojky či kanalizácie je síce možné, ale o niečo nákladnejšie. Minimálnym médiom na kúrenie by mala byť elektrická energia, či už pre vykurovanie elektrokotlom alebo pre možnosť osadenia fotovoltaických a solárnych článkov alebo vybavenie stavby tepelným čerpadlom. Z hľadiska infraštruktúry je však drevostavba veľmi nenáročným objektom, v krajnom prípade ju možno postaviť aj bez klasickej základovej dosky, dokonca aj v prípade, ak na pozemku ešte nie sú vybudované inžinierske siete.
3. Výber pozemku z hľadiska samotnej výstavby, resp. prístupu pre stavebnú techniku, ktorá na pozemok dovezie hotové stavebné diely – ozrejmite si svahovitosť pozemku a jeho položenie vzhľadom na uličnú čiaru. Pri rôznych úpravách a prispôsobeniach terénu treba rátať s navýšením rozpočtu.
4. Správnu orientáciu – ak uvažujete nad nízkoenergetickým či pasívnym domom, v ktorom dokážete ušetriť na spotrebe energií, ideálny je pozemok s juhovýchodnou orientáciou.

foto Holz Lehm Haus
Tipy odborníkov:
Miloš Bronček, projektový manažér Drevodom Rajec
Najvhodnejší pozemok pre drevostavbu je na okraji zastavanej časti obce, resp. v mestskej časti, ideálne v susedstve lesa alebo parku. Menej vhodné je umiestnenie v radovej zástavbe, aj keď pri citlivom odizolovaní zeleňou dokážu vytvoriť individuálny prvok aj v zastavanej lokalite. Samozrejme, stavebný pozemok možno upraviť aj formou zosvahovania vytvorením vizuálnych nerovností terénu, rozdelením zatrávnenými terasami alebo rôznymi chodníkmi z prírodného kameňa.
Alena Kalužayová, vedúca predaja rodinných domov a montovaných stavieb Haas Fertigbau
Drevodomy niekedy dokážu korigovať aj čiastkové nedostatky pozemku, a to vďaka nižšej hmotnosti základovej konštrukcie. Len prípade svahovitých pozemkov sú potreba terénne úpravy či vhodné betónové konštrukcie – drevodom totiž nemôže prísť do kontaktu s pôdou. Ak sa klientovi páči konkrétny dom, vieme mu odporučiť parametre vhodného stavebného pozemku.
Oldřich Šebek, konateľ ATRIUM SK
Stavebník sa pri výbere pozemku zvyčajne rozhoduje podľa subjektívnych pocitov, ak by som však mal súdiť podľa seba, vybral by som si čo najmenej svahovitý pozemok, ktorý je na tichom mieste, ďalej od frekventovanej komunikácie, umiestnený tak, aby bola priľahlá komunikácia orientovaná smerom k budúcemu domu zo severnej alebo severovýchodnej strany. Toto platí aj o prípadnom zatienení lesným porastom. Osobne by som sa snažil orientovať komunikačnú zónu, teda terasy a posedenia, z juhozápadnej alebo západnej strany.
Milan Bosík, konateľ Bôry
Najväčšou chybou záujemcov o výstavbu rodinných domov je, že svoju aktivitu začínajú vyhľadávaním dodávateľov, aby zistili, za akú cenu im ktorá spoločnosť dodá drevostavbu. Takéto počínanie však zväčša ľudí iba zbytočne unaví a zároveň vo vysokej miere zaťaží dodávateľov a zhotoviteľov domov.
Vladimír Balent, odborník na pasívne domy Isover
Ideálne je výber pozemku prediskutovať na základe svojich predstáv o bývaní s architektom. Ten môže stavebníkovi poradiť, či má pozemok dobrú orientáciu napríklad vzhľadom na svetelnosť či solárne zisky, či jeho poloha alebo sklon neskomplikuje a nepredraží výstavbu. Odporúčam aj vopred zistiť, aký má daný pozemok index zastavanosti, t. j. aký veľký dom na ňom môže stáť. Otázkou tiež je, či chce stavebník investovať do spodnej stavby a či samotné podložie vôbec umožní jej zakladanie.
pripravila: Anna Salvová
Kompletný manuál drevostavieb nájdete v magazíne SaB január/február 2016.

