7. 11. 2016
Trvalo to tri a pol roka, kým sa Ivanovi Hankovi po intenzívnej práci podarilo ukončiť dom zo slamy. Spolu so svojou rodinou sa v už v netradičnom prírodnom dome udomácňuje. Nevie si vynachváliť klímu i atmosféru netradičného bývania.
Štyridsaťdvaročný živnostník si svoj sen splnil v hornonitrianskej obci Lazany v okrese Prievidza. Slamený dom staval ho svojpomocne. Pomáhala rodina a priatelia. "Keď sme sa s manželkou rozhodovali postaviť vlastný domček, chceli sme, aby bol ekologický, z prírodného materiálu a mal nízke náklady na energie. Zapáčila sa nám myšlienka použiť ako hlavný stavebný aj izolačný materiál slamu. Niečo som o technológii výstavby našiel na internete, ale v podstate som sa učil za pochodu. Postaviť takýto dom ma úplne presvedčilo, keď som sa dostal do podobného domu s hlinenou omietkou. Je príjemná na dotyk, hladučká a udržiava v miestnosti dobrú klímu," zaspomínal odvážny staviteľ.
Pšeničnú slamu kúpil od miestneho roľníckeho družstva. Pozbierali ju z poľa sotva päť kilometrov od stavby a zlisovali starým lisom používaným ešte za socializmu. Slamené balíky majú totiž ideálne rozmery 40 krát 50 centimetrov a regulovateľú dĺžku. Pretože lis slamu nedokázal ideálne stlačiť, vyrobil si sám ručný pákový lis, ktorým mohol balík stlačiť ešte asi o 15 percent viac, čím sa podstatne zlepšili jeho izolačné vlastnosti. Na stavbu spotreboval viac ako 900 balíkov slamy, čo je asi 16 ton.
Najskôr vybudoval drevený skelet celého domu a balíkmi slamy obložil všetky múry a strop a uložil ich aj pod podlahu, ktorú prekryl drevenou dlážkou. Steny potom omietol tromi vrstvami ílovitej zeminy. S hlinou na omietku mal najmenej starostí. Vhodnú ílovinu totiž našiel na svojom pozemku. Postačovala zemina, ktorú získal vykopaním základov. Dom má rozlohu bežného štvorizbového bytu, približne 110 štvorcových metrov. Na vykurovanie slúži keramická akumulačná pec, ktorú si takisto sám postavil. "Pec je umiestnená v strede domu, je na drevo, so sekundárnym spaľovaním. Teplo odovzdáva predovšetkým sálaním. Spaliny predtým, než odídu do komína, odovzdajú teplo akumulačnému jadru. Do jednotlivých miestností vedú teplovzdušné rozvody.
V lete, keď nie je potrebné kúriť, je pri peci aj sporák, ktorý stíha ohrievať aj vodu v bojleri. Vzduch do pece, ale aj na klimatizáciu zabezpečujeme cez takzvaný zemný register, ktorý sme v okolí domu vybudovali ešte pred začiatkom výstavby. Je to rúra s priemerom 20 centimetrov, zakopaná v dvojmetrovej hĺbke a dĺžke 35 metrov. Slúži ako rekuperačná jednotka. Hlbšie v zemi je totiž stabilná teplota od osem do 14 stupňov Celzia, aj keď na povrchu mrzne," vysvetlil. Dodal, že v budove sú zabudované klasické drevené okná s izolačným trojitým sklom s nadštandardným koeficientom priepustnosti skla 0,6.
Podľa neho, náklady v porovnaní s domami z klasického materiálu sa ani pri dome zo slamy príliš nelíšia. Napriek tomu, že použil o niečo lacnejšiu slamu a mal dostatok vlastnej hliny na omietky. Viac zasa musel investovať do drevených trámov a dosák. Predpokladá, že návratnosť si zabezpečí nízkou spotrebou energií. Prvé dni, ktoré po presťahovaní Hankova rodina s dvomi deťmi v dome strávila, ukázali, že spĺňa očakávania. "Všetko funguje tak, ako má, býva sa v ňom veľmi dobre, prírodné materiály navzájom ladia, je tam úžasná klíma. Prispieva k tomu aj pôvodná prírodná farba stien, ktorú sme si sami vyzdobili jednoduchými grafitmi," zhodnotil bývanie pán domu.
text: BK, TASR
foto: Pavol Remiáš
