14.5.2015
V Trnave dokončili slovenský unikát – prvý pasívny bytový dom na Slovensku, ktorý vznikol revitalizáciou brownfieldu, objektu bývalého polygrafického závodu. Pri tejto stavbe sa jednak použili najmodernejšie výpočty a technológie, čo budúcim obyvateľom zabezpečí výraznú úsporu prevádzkových nákladov, jednak je jeho neoddeliteľnou súčasťou aj silný sociálny rozmer, ktorý sa prejavuje v budovaní susedskej komunity a dôrazom na dobré susedské vzťahy.
foto: Tomáš Manina
Ako uviedli hlavní účastníci výstavby, táto budova predstavuje míľnik v zelenej architektúre, ale aj symbol budúcnosti bývania. „Je príjemné vedieť, že bývate na mieste, ktoré neodkrojilo ani kúsok z ornej pôdy a nebol kvôli nemu vyrúbaný les," zdôrazňuje využitie brownfieldu architekt Miroslav Marko zo spoločnosti SMF Marko, autor a investor projektu Zelené átrium. Firma kúpila budovu bývalých polygrafických závodov už v roku 2002 s úmyslom postaviť luxusný bytový projekt. Plány však „prekazila" kríza a myšlienka sa objavila o niekoľko rokov neskôr v podobe prvej bytovky na Slovensku postavenej v pasívnom štandarde. „Cieľom projektu je ukázať, že aj u nás má zmysel stavať domy s minimálnou spotrebou energie už teraz a netreba čakať na platnosť smerníc či zmenu legislatívy. Dôležitá je tiež inšpiratívna hodnota projektu, ktorá ľudí nabudí k inému myslieniu – k tomu, že pasívny dom sa nemusí rovnať predraženému a nedostupnému bývaniu, alebo objektu, ktorý nie je vizuálne príťažlivý," pokračuje architekt. Dôkazom toho, že filozofia zelenej architektúry môže byť príťažlivá aj pre laickú verejnosť, je veľký záujem o bývanie v tomto projekte. Zo 44 bytových jednotiek bolo v čase slávnostnej inaugurácie predaných až 75 percent. K budúcim obyvateľom sa však nezaradia iba mladí ľudia, ale napríklad aj starší záujemcovia, ktorí obývajú rodinné domy v bezprostrednom okolí, ale z hľadiska financií a komfortu je pre nich výhodnejšie svoju nehnuteľnosť predať a presťahovať sa do bytovky s takmer nulovými nákladmi na prevádzku.
Hore a dole vľavo: vstup do budovy Zeleného átria, vpravo dole: Budovu oficiálne otvorili slávnostným pokropením lipky, ktorá je ako symbol zeleného konceptu stavby zasadená v priestoroch presvetleného vnútorného átria. Na fotografii zľava Milan Horák, vedúci Odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava, Didier Lopinot, veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, Fabrice Didier, viceprezident pre marketing skupiny Saint-Gobain, a architekt Miroslav Marko, autor a investor projektu. foto -as-
Úsporný neznamená nedostupný
Na výstavbe tohto jedinečného objektu sa podieľalo niekoľko divízií nadnárodnej spoločnosti Saint-Gobain, ktorá bola hlavným dodávateľom materiálov – divízia Glassolutions Nitrasklo ako dodávateľ všetkých sklených výplní, spoločnosť Weber ako dodávateľ omietok a vonkajšej izolácie, firma Isover, ktorá zabezpečila zateplenie stavby, a divízia Rigips, ktorá sa postarala o výstavbu medzibytových a vnútorných priečok. „Vzhľadom na to, že v budovách strávime až 90 percent svojho života, si skupina Saint-Gobain kladie za cieľ ukázať, že ich naozaj môžeme stavať lepšie a úspornejšie. Mnohé existujúce štúdie prinášajú dôkazy o tom, že ak je budova od samého začiatku koncipovaná zle, či už z tepelného alebo akustického hľadiska, nielenže sa zvyšuje jej energetická náročnosť, ale má to aj negatívny vplyv na blaho a zdravie obyvateľov takejto budovy. Zároveň sa snažíme nestavať takéto energeticky nenáročné budovy len ako luxusné projekty, ale aj ako stavby, ktoré sú dostupné pre každého. Práve na projekte Zeleného átria vidíme výsledky tohto úsilia. Pri výstavbe takejto ekologickej budovy nie sú nevyhnutné oveľa vyššie náklady než pri konvečnej výstavbe, prínos je však neporovnateľne vyšší – ľudia sa v nej lepšie cítia, žijú zdravšie a zároveň ušetria," dodal Fabrice Didier, viceprezident pre marketing skupiny Saint-Gobain.
Viac informácií o projekte Zeleného átria vám prinesieme v magazíne SaB júl/august 2015.
pripravila: Anna Salvová
Mohlo by vás zaujímať:
V Trnave rastie slovenský unikát
