Kto raz príde do Banskej Štiavnice, okamžite si ju zamiluje. Mesto s neopakovateľným geniom loci má povesť jedného z najkrajších na Slovensku. A nielen to. Môže sa pochváliť štôlňou, v ktorej sa kedysi vyťažilo najviac zlata a striebra na svete. Jedinečný duch miesta a „poklad“, aj keď v trochu inom význame, v sebe spája aj malebný dom neďaleko historického centra. Tento dom je živým dôkazom, že obnova podľa pôvodnej predlohy si porozumie aj s novotvarmi, ak sú „mediátormi“ citliví architekti.
Stavba, o ktorej bude na nasledujúcich riadkoch reč, sa nachádza v pôvodnej zástavbe prevažne baníckeho charakteru. Majitelia ju objavili, keď zháňali starší dom v Banskej Štiavnici, ktorý by mohli zrekonštruovať a využívať na rekreáciu, resp. ako víkendový dom s perspektívou dlhodobejšieho bývania v budúcnosti. Išlo o jednopodlažný a čiastočne podpivničený objekt, ktorému kraľuje charakteristická asymetrická sedlová strecha s polvalbami. Samozrejme, ako to na začiatku každého zamotaného príbehu býva, ani tu nebolo všetko ideálne. Objekt bol prakticky v havarijnom stave, poznačený nevhodnými zásahmi, o ktoré sa postarali predchádzajúci vlastníci počas celého minulého storočia. Najmä fasádu znehodnotili zväčšené okenné otvory a novodobé výplne. Rekonštrukcia teda potrebovala viac než dobrý nápad – predovšetkým si vyžadovala naozaj citlivý prístup.
Skúsení pamiatkari
„Majitelia oslovili viacerých architektov, nás si vybrali po osobnom rozhovore. Je veľmi dôležité, aby boli klient i architekt naladení na rovnakej vlnovej dĺžke, aby tento vzťah fungoval,“ zdôrazňuje Vladimír Schmidt z kancelárie Zvarchitects, jeden z autorov architektonického riešenia stavby. Nespornou výhodou oboch tvorcov bolo, že sú im rekonštrukcie veľmi blízke – vyštudovali totiž odbor pamiatkovej obnovy a ochrany a na podobných projektoch sa podieľali už v ateliéroch, kde predtým praxovali. „Navyše, projekt nás obohatil o množstvo nových profesionálnych skúseností, stretli sme skvelých ľudí a dostali sme sa do úzkeho kontaktu s remeselnými majstrami a ich prácou,“ pokračuje Vladimír Schmidt.
Poctivé remeslo
Dom prešiel komplexnou obnovou, ktorá rešpektuje pôvodné dispozičné riešenie baníckeho domu a zohľadňuje požiadavky investora na funkciu prechodného bývania. Keďže objekt sa nachádza v chránenej pamiatkovej rezervácii UNESCO, bolo navrátenie pôvodného vzhľadu domu prirodzenou a správnou cestou, na ktorej sa zhodli samotní majitelia aj architekti. V rámci rekonštrukcie sa muselo pristúpiť predovšetkým k náhrade niektorých prvkov a častí, poškodených natoľko, že nebolo možné ich repasovanie. Znehodnotené konštrukčné prvky tu nahradili precízne remeselne spracované repliky, navrhnuté a zrekonštruované podľa dochovaných originálov. „Mali sme k dispozícii podklady, ktoré zabezpečili majitelia, a niekoľko historických fotografií, ktoré poskytol pamiatkový úrad v Štiavnici. Vďaka generálnemu dodávateľovi, ktorý dal pod taktovkou Martina Macharíka dohromady kompletný tím, od murárov, cez tesárov a klampiarov, až po stolárov, všetko prebiehalo hladko. Sú to zväčša miestni remeselníci, ktorí majú s podobnými prácami dlhoročné skúsenosti. Niektoré komponenty vznikali v dielňach, niektoré dokonca priamo na stavbe,“ opisuje priebeh obnovy architekt.
Na objekte sa repasovali predovšetkým okná, stropné (skutočne nosné) trámy a drevené prvky na fasáde. Zreštaurovali aj dverné výplne a tie, ktoré boli nenávratne poškodené alebo chýbali úplne, sa nahradili historickými dverami, pochádzajúcimi z iných schátraných domov – čiže tak, ako sa aj v minulosti bežne „recyklovalo“.
Citlivé novotvary
Hoci sa stavba nachádza na komplikovanom pozemku, poskytla priestor pre autorskú invenciu. Zadná časť domu, zapustená do terénu, z ktorého vyčnieva len strecha, poslúžila na umiestnenie elegantného novotvaru – sklenených dverí s možnosťou prekrytia drevenými vrátami. Keď sa uzavrú, pohľadovo splynú s drevenou výplňou zadného strešného štítu. „Z architektonického hľadiska predstavovalo citlivé zvládnutie novotvarov – t.j. prvkov, ktoré dom predtým nemal – najväčšiu výzvu; to znamená stvárnenie hospodárskej časti domu s terasou, dvere v zadnom štíte strechy, tvar a proporcie vikierov a okien v uličnom štíte tak, aby nerušili celkový obraz domu a zapadli do kontextu. V tomto duchu sme museli aj nanovo navrhnúť zdevastované časti fasád, ktorých pôvodná podoba nebola známa,“ podotýka architekt.
Predná časť domu bola pôvodne drevená, no vzhľadom na havarijný stav sa musela odstrániť a nahradiť novou. „S ohľadom na problémové a veľmi nákladné zabezpečenie náhrady a konzerváciu takéhoto typu konštrukcie sa v súlade s povolením príslušných orgánov pristúpilo k náhrade keramickým murivom. Pôvodné zachované a použiteľné prvky sme však reštaurovali a repasovali,“ vysvetľuje ďalej Vladimír Schmidt.
(Celý článok si môžete prečítať v novembrovo-decembrovom vydaní časopisu Stavebníctvo a Bývanie).
text: Anna Salvová v spolupráci so Zvarchitects
foto: Martin Šveda
