Domy stvorené slávnymi architektmi inšpirujú pri tvorbe rodinného bývania dodnes. Ich línie, prístup k prostrediu, do ktorého sú zasadené, či samotný koncept interiéru dávajú týmto dielam status nadčasových klenotov a trvalého architektonického dedičstva. Prinášame vám prvú časť nášho článku, ktorý sa venuje Vile Tugendhat. 
V našich končinách jej príbeh možno netreba až tak dopodrobna predstavovať. Rodinné sídlo bohatej továrnickej rodiny Tugendhatovcov, ktoré sa už takmer sto rokov pozerá na mesto Brno z vilovej štvrti na Čiernych poliach, sa stalo v dejinách architektúry silným pojmom. Svojmu tvorcovi, Miesovi van der Rohe, prakticky zaručila „nesmrteľnosť“. Jeho hviezda pritom žiarila už v čase, keď ho oslovili Fritz a Greta, rozhľadení zámožní manželia s veľmi osobitým vkusom. Prečo je však Vila Tugendhat taká výnimočná?
Na jednej strane preto, lebo v nej Mies historicky po prvýkrát ako v objekte určenom na bývanie použil oceľovú nosnú konštrukciu, dovtedy vídanú jedine vo svete fabrík či administratívnych budov. Použitie netradičného stavebného systému však nebolo samoúčelné, ale vyplynulo z Miesových princípov o slobodnom, voľne plynúcom priestore. V duchu hesla „menej je viac“ očistil domov Tugendhatovcov od akýchkoľvek ornamentov a celé riešenie dispozície i zaradenie interiéru, na ktorom sa takisto podieľal, podriadil čistote tvarov a tichému minimalizmu.
Vďaka premyslenému výberu kvalitných materiálov, medzi ktorými vyniká najmä ónyxová stena v spoločenskej časti domu, a veľkorysým zaskleným plochám orientovaným do záhrady však priestory vôbec nepôsobia neosobne či sterilne. Okná so subtílnym rámom v podstate vytvárajú živý obraz, v ktorom sa možno kochať okolitou prírodou. A nielen to.
Vďaka dômyselnému mechanizmu, ukrytému v suteréne pod obývačkou, možno veľké sklené plochy úplne stiahnuť nadol a vytvoriť tak dokonalé prepojenie so záhradou. Už v roku 1930, keď sa sem rodina nasťahovala, disponovala vila celým radom technických inovácií, ako fotobunka, zabudované zásuvky na elektrinu i telefonické vedenie, teplovzdušné vykurovanie, prečisťovanie vzduchu vpúšťaného do obytných miestností či projektor.
Hoci osud donútil po vypuknutí druhej svetovej vojny židovských potomkov emigrovať až do Venezuely, dom sa po viacerých peripetiách a najmä rozsiahlej obnove v rokoch 2010 až 2012 podarilo zrenovovať a zachrániť ako živý dokument architektonickému umu, ktorý obdivujeme dodnes. Vile Tugendhat sa nakoniec dostalo najvyššieho uznania a v roku 2001 ju zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Celý článok si môžete prečítať v januárovo-februárovom vydaní časopisu Stavebníctvo a Bývanie.
text: Anna Salvová v spolupráci s Czech Tourism Slovensko a organizáciou Iconic Houses
foto: David Židlický
