13.2.2013
V Opave vyrástla rodinná vila. Nie však hocaká. Vyzerá, akoby vo svojej záhrade stála už roky a zároveň vystavuje na obdiv svoj ultramoderný architektonický vzhľad. Za výsledný dojem, v ktorom sa nové ocitlo v dokonalej jednote so starým, vďačí rozsiahlej rekonštrukcii. Tá bezmála storočný objekt zmenila na nepoznanie.
Rekonštrukcia namiesto novostavby
„Konštrukčné prepojenie so susedným domom, história domu a miesta spolu s požiadavkami zákazníka na zachovanie určitých prvkov rozhodli jednoznačne o rekonštrukcii," hovorí Dan Kozel zo spoločnosti DK1, ktorá dom realizovala. V dome bolo treba renovovať všetko od základu. Podstatnú úlohu zohralo aj unikátne pôvodné schodisko, ktoré tvorí dominantu objektu a nachádza sa v priečelí vstupu. Majitelia uvažovali o jeho rekonštrukcii, neskôr však museli dať priestor vernej replike, keďže nová výstavba schodiska vykazovala nižšie náklady než jeho rekonštrukcia. Všetko ostatné sa zmenilo: dispozícia, tvar i pôdorys domu. Náročný projekt navýšil rozpočet o približne 20 percent. Svoju úlohu zohrala aj skutočnosť, že majitelia domu majú bližší vzťah k tradičnej zástavbe.
Okná prepravoval žeriav
Architektonický zámer do značnej miery vychádzal zo snahy štúdia Donlić Interier otvoriť dom do priestoru. Tento dojem umocňujú veľkoformátové drevené okná s hliníkovým plášťom. Sú vybavené lakom, ktorý nepriznáva štruktúru dreva. Xella Opava pohlad juzny Výplň je riešená ako dvojsklo a potiahnutá bezpečnostnou fóliou proti rozbitiu alebo priestrelu. Osadenie piatich okien s rozmermi asi 4,7 m x 2,5 m a hmotnosťou približne 700 kg však predstavovalo najťažšiu časť rekonštrukcie. Okná totiž musel prepravovať žeriav s výškou 40 m. „Transportovalo sa pomocou špeciálneho diaľkovo riadeného „robota" cez strechu stavby," uvádza Dan Kozel. Pôvodná dokumentácia a búracie práce odhalili, že dom podstúpil veľké množstvo rekonštrukcií, ktoré pôvodnej, takmer storočnej stavbe výrazne uškodili. Nový návrh výrazne zasiahol do statiky objektu. „Staticky sme riešili niekoľko otvorov až s rozmermi 4,5 x 2,5 metra, prenášanie zaťaženia cez tri podlažia do murovaných stĺpikov s pôdorysom 300 x 300 mm alebo zvýšenie svetlej výšky v garáži pre auto typu SUV," približuje Dan Kozel.
Prepojenie s pôvodnou zástavbou
Nosné konštrukcie sa zaisťovali provizórne: keď sa napríklad vynášala stropná konštrukcia v podzemnom podlaží a búrali nosné steny. Ďalší oriešok predstavovalo oddrenážovanie stavby, zrušenie plynovodnej prípojky či nová elektroprípojka vo verejnej komunikácii v jednosmernej ulici. Robotníci vykonávali kompletnú hydroizoláciu konštrukcií pod úrovňou terénu prostredníctvom drenáže a nopovej fólie na základy domu. Došlo tiež k výstavbe nového poschodia. Sedlový krov v klasickej drevenej konštrukcii nadviazal na susedný dom, čím došlo k prepojeniu modernej architektúry s pôvodnou zástavbou. Nosnú konštrukciu rovnej strechy nadstavby tvoria lepené drevené nosníky I-OSB, ktoré umožňujú bez problémov preklenúť rozpätie šiestich metrov. Väčšina zvislých i horizontálnych konštrukcií patrí pôvodného domu, ale prakticky celé tretie poschodie sa vystavalo z pórobetónu. Zvyšok vznikol s použitím sadrokartónu. Tento materiál tiež poslúžil na zamurovanie pôvodných otvorov na okná a dvere. Na stavbe našli využitie tvárnice hrúbky 300 mm, tvarovky na vence a preklady. Pôjdové priestory boli celé vytvorené z pórobetónu s hrúbkou 300 mm, horné poschodie získalo dodatočné zateplenie polystyrénom s hrúbkou 150 mm, pretože zámerom bolo garantovať vlastnosti pre nízkoenergetický dom. V pôjdovej dostavbe sa použili aj preklady. „Je to systémové riešenie z hľadiska skladby prvkov, rýchlosti realizácie a overenej nosnosti," odôvodňuje Dan Kozel.
Prioritou bolo ekologické kúrenie
V žiadnej časti interiéru návštevník nenarazí na radiátory. Vykurovanie objektu, vrátane novovybudovanej pôjdovej dostavby, totiž rieši podlahové kúrenie. „S elektrickým podlahovým kúrením máme 17-ročné skúsenosti a iba pozitívne. Celá stavba však na to musí byť dobre pripravená. Nemožno len tak kúriť elektrinou pri bežne zateplených domoch," hovorí Dan Kozel. Skúsenosti s priamym elektrickým podlahovým kúrením, ktoré sa nachádza pod doskami z dreveného masívu, sú podľa majiteľa domu po prvej vykurovacej sezóne kladné. „Chceli sme bezúdržbové a celkom ekologické kúrenie, takže nepripadal do úvahy kotol na tuhé palivá, tiež sme odpojili prípojku plynu. Rovnako sme nechceli tepelné čerpadlo, pretože sme neboli presvedčení o dostatočnom tepelnom komforte v zimnom období," vysvetľuje dôvody rozhodnutia pre elektrinu majiteľ. Dom zodpovedá nízkoenergetickému štandardu a veľmi dobre izoluje. K tomu prispieva aj použitie dvojsklených izolačných okien situovaných na juh.
Retrospektíva
Pohľad na uličnú fasádu domu pred rekonštrukciou a po nej.
V objekte prebehli náročné stavebné úpravy (vľavo), dnes sa však majitelia tešia vysnívanému modernému a najmä nízkoenergetickému bývaniu v príjemnej historickej zástavbe (vpravo).
Pôvodné masívne schodisko (vľavo) vystriedala jeho replika (vpravo).
Práce počas rekonštrukcie domu. Sklené tabule museli pre ich hmotnosť transportovať žeriavom (vpravo).
Nový vietor
Lokalita, dispozícia i vybavenie domu zodpovedajú pôvodným predstavám a prianiam užívateľov domu. Unikátnu modernú architektúru však okolie prijíma rôzne. Najskôr stálo veľa energie presvedčiť mestského architekta, že i do štvrte, kde stoja domy pôvodnej zástavby, treba vniesť nový vietor. Dnes však môžu majitelia spokojne povedať, že starousadlíci vo svojej ulici prijali novú rodinu, ale aj novú architektúru.
Základné informácie o stavbe
Architekt: Ing. arch. Ivana Dombková, Donlić Interier
Projektant: Ing. Daniel Kozel – DK1
Stavebná firma: DK1
Čas rekonštrukcie: november 2010 – december 2011
Vykurovanie: elektrické priame podlahové kúrenie
Murivo: pôvodné a Ytong (obvodové, priečky, vencovky)
pripravila: Anna Salvová v spolupráci s firmou Xella
foto: Xella
