11.8.2016

V samom srdci Londýna momentálne púta pozornosť projekt Battersea Power Station, jeden z najväčších a najočakávanejších developmentov, ktorý sa nachádza v obvode Nine Elms. Má byť dokončený v roku 2025.

Industriálna tematika sa nám dostáva pod kožu. Kým pred niekoľkými rokmi by sme si možno nevedeli predstaviť tehlu, pohľadový betón či vzduchotechniku v obytnom interiéri, v súčasnosti obľubuje dizajn a architektúru s priemyselným nádychom čoraz viac ľudí. Bývať v lofte už nie je vecou núdze, ako tomu bolo v minulosti, ale otázkou spoločenskej prestíže. Žiť či pracovať v lofte je prosto „cool“. Dopracovať sa k takejto nehnuteľnosti je však behom na veľmi dlhé trate a vyžaduje znalosť oveľa širších súvislostí. Vitajte vo svete brownfieldov...

Brownfieldy ako nové výzvy miest
Za posledných päťdesiat rokov prešli mestá po celom svete výraznými zmenami. Ešte v polovici minulého storočia boli srdcom mnohých krajín prístavy ako ich hlavné ekonomické „ťahúne“, prognózy mestského plánovania diktovali vo veľkej miere automobilky, v rámci sociálneho rozvoja vládol monofunkčný development a nezastavané zóny zachvátila bujná urbanizácia. Časy sa však zmenili a pôvodné priemyselné zóny dnes upadajú do zabudnutia, často nahrádzané novými výrobnými závodmi či logistickými uzlami, ktoré posúvajú existujúce hranice miest. Rapídne stúpajú energetické výdaje a mestá trpia zápchami, pretože vzdialenosti, ktoré musia prekonávať ich obyvatelia, sa zväčšujú, komunikácie sú však neustále preťažené. Práve tieto problémy donútili ľudí upriamovať pozornosť na novodobé urbanistické výzvy. Namiesto zastavovania ďalších „zelených lúk“ sa záujem obracia na takzvané brownfieldy (v doslovnom preklade „hnedé polia“). Ide o pozostatky pôvodných priemyselných, poľnohospodárskych, dopravných objektov, areálov alebo celých industriálnych zón, ktoré stratili svoju funkciu, a preto zostali opustené a bez úžitku, často s veľmi negatívnym estetickým dosahom na okolité prostredie. V rámci mestských častí pritom často predstavujú nezanedbateľné územie, ale zároveň i environmentálnu, sociálnu či dokonca ekonomickú záťaž. Nezriedka môže byť reč o vzácnych historických objektoch, ktoré spadajú pod pamiatkovú ochranu.

Battersea Power Station – mega rekonštrukcia
Obnova 42 akrov brownfieldu v okolí starej elektrárne, ktorý tu nevyužitý chátral až 30 rokov, ukrýva mimoriadne odvážnu víziu nového rozvoja tohto mestského obvodu. Impozantné strešné záhrady, takmer štyritisíc nových apartmánov, vyše 500 cenovo dostupných bytov, 17 tisíc nových pracovných miest, obrovský park s rozlohou šiestich akrov, takmer 150 tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov a tri hotely – to je len krátky výpočet základných údajov projektu Battersea Power Station. V riešení sa pritom počíta so zachovaním, resp. nákladnou rekonštrukciou obrovských komínov (ich vrchná časť sa týči vo výške 101 metrov), ktoré patria k najväčším ikonám londýnskej mestskej siluety.

Bývanie, ktoré zlákalo aj Stinga
Elektráreň Battersea Power Station, na výstavbu ktorej sa použilo osem miliónov tehál a ktorá Londýnčanov zásobovala elektrinou takmer polstoročie, navrhol Sir Giles Gilbert Scott a vznikala v dvoch fázach – prvú ukončili v roku 1935 a druhú v roku 1944, a to aj napriek prebiehajúcej druhej svetovej vojne. Malajskí investori pri obnove tejto historickej pamiatky stavili aj na zvučné mená svetovej architektúry – na návrhu niektorých komerčných a rezidenčných budov budú participovať kancelárie Franka Gehryho a Normana Fostera. Medializácia projektu však pritiahla aj osobnosti svetového šoubiznisu, napríklad, kúpu bytu v Battersea ohlásil aj spevák Sting so svojou manželkou. Londýnska elektráreň tak podáva jasný dôkaz, že revitalizácia brownfieldov je čoraz atraktívnejšou témou.

text: Anna Salvová
foto: Battersea Power Station