18.11.2014

Páčia sa nám na obrázkoch, no napriek tomu projektom drevostavieb neveríme natoľko, ako napríklad murovanej výstavbe. Pritom odborníci už veľakrát vyvrátili všetky mýty, ktoré sa s nimi spájajú. Spýtali sme sa preto na názor zástupcov spoločností, ktoré sa špecializujú na výstavbu domov na báze dreva.

Aj keď názov tejto kategórie stavieb evokuje predstavuje predstavu o zrubovom dome, súčasnú technologickú úroveň presnejšie vystihuje pomenovanie montované stavby s použitím materiálov na báze dreva. foto Honka

Odpovedajúci zľava doprava: Milan Gregušík (Tectum Novum), Miroslava Šuleková (Atrium SK), Ivan Kolárik (Kontrakting), Helena Doľáková (FORDOM)

Predpokladám, že bagatelizovať predstavy o drevodomoch ako o „zrubových domčekoch" je už aj v slovenskom prostredí pasé. Alebo sa mýlim?
M. Š.: Množstvo ľudí stále vníma drevodomy v prvom rade ako zruby či drevenice. Nie je to však zlé. Veď z nich všetky drevostavby vychádzali. Základom konštrukcie je drevo, či ide o montovaný alebo zrubový dom. Dnešné drevostavby sú zastúpené vo viacerých stavebných systémoch, preto nezáleží na tom, či inklinujete ku klasickému zrubovému domu alebo k modernému montovanému domu. Výber je len na investorovi, k čomu má bližšie. Zruby nezaspali dobu a majú na trhu stále svoje pevné miesto, nielen kvôli tradícii, ale najmä kvôli tvárnosti. Avšak, v meste sotva nájdete zrubovú stavbu.
H. D.: Áno, predpokladáte správne, naši klienti sú už vo veľkej miere v problematike moderných drevodomov zbehlí.
I. K.: Už samotný názov tejto kategórie stavieb evokuje predstavu o drevodome ako o zrubovom dome. Súčasnú technologickú úroveň podľa môjho názoru presnejšie vystihuje pomenovanie tejto kategórie stavieb ako montované stavby s použitím materiálov na báze dreva. Dnes existujú tisíce stavieb, ktoré sú svojím vonkajším výrazom na nerozoznanie od moderných stavieb postavených „klasickou technológiou".
M. G.: Zlá informovanosť ľudí súvisí aj s predstavou o drevodome. Nie je to už však zrubový domček.Technologicky sme pokročili dopredu, a to nielen pri návrhu samotnej konštrukcie, ale aj spracovaním ostatných materiálov, predovšetkým tepelnoizolačných materiálov. Drevostavba nie je strašiak,je to moderný energeticky úsporný rodinný dom, ktorý spĺňa i tie najvyššie nároky svojich používateľov.

V poslednom ročníku súťaže Drevostavba roka (2013) prekvapila budova školiaceho a logistického centra firmy Herz, ktorá sa nebála ísť do netradičnej realizácie svojej stavby na báze dreva. foto archív Tectum Novum

Aké sú pre vás z pozície zhotoviteľa najväčšie rozdiely (výhody či nevýhody) pri výstavbe typových drevostavieb a drevostavieb navrhovaných na mieru?
M.Š.: Osobne by som nedávala až taký dôraz na rozdiel medzi výhodami a nevýhodami. Niekomu naozaj môže typový dom „sadnúť" aj na pozemok, aj z hľadiska predstavy či finančného rozpočtu. Pravdou však je, že zadovážiť si dom na mieru je úplne iný pôžitok. My tomu hovoríme „spraviť si dom podľa seba". Výber vhodného pozemku, spolupráca s architektom a následne realizácia s overenou spoločnosťou sa naozaj vyplatí. So skúseností viem, že niekedy ľudia prezrú množstvá webových stránok, minú niekoľko eur na platené katalógy a nakoniec, keď už sa členovia rodiny nevedia absolútne dohodnúť, oslovia architekta. Ten im navrhne dom podľa ich predstáv a s jeho skúsenosťami a radami sú výsledok a spokojnosť zaručené. Na druhej strane, množstvo typových projektov nerieši detailne následnú realizáciu, ale ani všetko, čo je nakreslené, sa nedá tak ľahko zrealizovať.
H. D.: Našou výhodou pri výstavbe typového drevodomu je pevná cena s ohľadom na malé dispozičné zmeny.
I. K.: Navrhujeme, vyrábame a montujeme domy na mieru. Nevytvárame stovky „katalógových" riešení, aj keď je to z hľadiska firemnej ekonomiky veľmi lákavé. Snažíme sa našim zákazníkom navrhovať domy „bez kompromisov". Stavba rodinného domu je pre väčšinu stavebníkov životnou investíciou a zaslúži si osobitý prístup. Pozemok na stavbu domu, samotná lokalita, širšie vzťahy, orientácia na svetové strany, rodina stavebníka, jej potreby a spôsob života sú vo svojej kombinácii jedinečné. Individuálny prístup architekta umožní vygenerovať projekt, ktorý je svojím riešením optimálny a rešpektuje všetky požiadavky. Čo je podstatné, tak optimálnou veľkosťou ušetrí často stavebníkovi nemalé finančné prostriedky. Každý meter štvorcový úžitkovej plochy naviac stojí v konečnom dôsledku orientačne tisíc eur. Pri kompromisných katalógových riešeniach môže stavebník takto zbytočne minúť niekoľko tisíc eur. A takmer vždy ide o podstatne vyššiu sumu, ako stojí individuálne projektové riešenie od skúseného architekta.

Súčasné drevostavby sú na nerozoznanie od murovaných domov. foto archív FORDOM

Aký vzťah k tejto téme majú domáci tvorcovia – architekti?
M.Š.: Naša architektúra nezaostáva na zahraničnou ani kúsok. Kreatívni a bystrí architekti či architektky majú naozaj nespočetne veľa moderných a zaujímavých návrhov. Problém je skôr v tom, že informovanosť o drevostavbách na Slovensku nie je taká rozsiahla ako v zahraničí. Povedomie a predsudky Slovákov sú tu, žiaľ, stále prítomné. Avšak, z roka na rok sledujeme, ako to klesá. Dôkazom je aj stále rastúci počet drevostavieb realizovaných na Slovensku. Všetko na seba nadväzuje. Dôležité je, aby architekti mali viac vedomostí o drevostavbách zo školy a z praxe a aby ich v prípade záujmu investora o stavbu moderného domu nenavrhovali ako alternatívu, ale prioritne.
H.D.: Domáci tvorcovia – architekti preferujú tvorbu individuálnych projektov pre drevostavbu, kde naplno vedia skĺbiť potreby či predstavy klienta, vhodné osadenie drevodomu na konkrétnom pozemku a v neposlednom rade dať drevostavbe ten správny šmrnc.
I. K.: Na Slovensku je taká tradícia, že väčšina ľudí si mnohé veci skúša spraviť sama. Až potom, keď v procese realizácie prídu na rozcestie a nevedia sa pohnúť ďalej, niektorí sa obrátia na profesionálov. Veľa ľudí, ktorí stavali alebo videli stavať garáž, si myslí, že rozumie celému procesu tvorby konceptu, projektu i realizácii stavby rodinného domu. Často sa aj do katalógových riešení dostávajú obrázky, ktoré nespĺňajú základné typologické, konštrukčné a estetické požiadavky na moderné rodinné domy. Vydávanie katalógov je biznis a nie je nikým regulovaný. Určite neplatí, že ak mám projekt z katalógu, mám kvalitné architektonické riešenie. Kvalitná architektúra je aj v prípade rodinného domu symbiózou funkcie (dispozičného riešenia), konštrukcie, interiéru a vonkajšieho výrazu domu. A dovolím si tvrdiť, že v katalógových riešeniach je kvalitná architektúra zastúpená omnoho skromnejšie ako v individuálnych riešeniach, ktoré navrhli autorizovaní architekti.
M. G.: Nájdu sa takí, ktorí drevené konštrukcie ako hlavný stavebný prvok zavrhujú a nahrádzajú ich tehlami, betónom, alebo oceľovou konštrukciou.Na druhej strane, je dosť tých, ktorí sú naklonení používaniu dreva ako hlavného stavebného materiálu. Jednotlivé porovnania vznikajú najmä pri spracovaní projektovej dokumentácie. Vo väčšine prípadov navrhujeme hlavnú konštrukčnú skladbu po dohovore s klientom my, na základe jeho predstáv a investičných možností.

Slovenskí architekti sa neboja moderných a zaujímavých návrhov drevostavieb. foto archív Atrium

Aký záujem u vašich klientov prevažuje – o typové domy alebo drevodomy na mieru?
M.Š.: Prevláda jednoznačne záujem o individuálne riešenia domu. Často to jednak vychádza aj z typu pozemku, kde sa pravidelne stretávame s tým, že investor už má zakúpený pozemok, ktorý nie je ideálny na stavbu typového domu. Väčšina klientov si však uvedomí výhody individuálneho riešenia domu a rovno príde za nami s konkrétnou predstavou svojich potrieb.
H. D.: Veľkému záujmu sa tešíme kolekcii typových pasívnych domov, v rámci ktorých ponúkame vysoký štandard za prijateľnú cenu. V kategórii nízkoenergetických drevodomov klienti preferujú realizáciu domov na mieru.
I. K.: Jednoznačne vedú domy na mieru.
M. G.: V súčasnej dobe riešime projekty, ktoré sú výhradne individuálneho charakteru. Ku katalógovým projektom rovnakého typu sa nevenujeme. Tento stav spôsobil dopyt na trhu. Každý z klientov rieši svoje vlastné bývanie a každý ma svoju jasnú predstavu. Ak by išlo o developerský projekt, mohli by sme uvažovať aj o typovom projekte, no v súčasnosti nič podobné neriešime.

pripravila: Anna Salvová

Celý článok si môžete prečítať v magazíne SaB september 2014.