Teórie a názory Bjarkeho Ingelsa sú založené na chápaní hlbších podstát. A ani v prípade "vesmírnych závodov" nestráca Ingels rozvahu. Keď sa mu na stole ocitla požiadavka navrhnúť výskumné stredisko uprostred dubajskej púšte, nielenže ňou on a jeho tím zo štúdia BIG nepohrdli, ale pristúpili k nej s omnoho rozumnejším riešením, než väčšina iných architektov. Bjarke Ingels totiž nabáda k tomu, aby sme sa snažili dosiahnuť Marťanský Regionalizmus.
Bjarke Ingels vidí východisko vo vernakulárnej architektúre. Ak totiž porovnáva modernú kultúru s tou domorodou, nachádza rozpor v chápaní toho, čo je vhodné a čo dostupné. "Vezmite si sever Švédska a sever Mexika. V obidvoch častiach sveta je možné bývať rovnako. Popierate tým však klimatické podmienky, nároky na bývanie. Vernakulárna architektúra, naproti tomu, má dušu daného miesta, cti genia loci," ozrejmuje svoje stanovisko Ingels.
V projekte, ktorý predstavi lngels ešte vlani, sa spojili vedecké inštitúcie zo Spojených arabských emirátov a Vesmírnym strediskom Mohameda ben Rashiho pod záštitou mesta Dubaj. Cieľ: vybudovanie komplexu, ktorý bude schopný dokonalo simulovať podmienky na Marse. A samozrejme, dostať sa na čelo v boji o prvenstvo v rámci mimozemského developmentu. Ako napovedá už názov projektu, Mars Science City bude viac, ako len laboratórium, v ktorom by bolo možné vyskúšať si život v špeciálnej, umelo vytvorenej atmosfére.
Projekt sa snaží pracovať s možnosťami, ktoré by v budúcnosti poskytoval Mars. Červená planéta sa síce doposiaľ nestala domov pre žiadneho z pozemšťanov, Bjarke Ingels napriek tomu hovorí o potrebe myslieť "marťansky" a v týchto súvislostiach hľadať prostriedky, ktorými by bolo možné formovať a uzákoniť určité tvaroslovie marťanskej architektúry. "Je nezmyselné veriť tomu, že si na Mars presťahujeme našu architektúru so všetkými mrakodrapmi a nákupnými centrami," tvrdí. Preto sa už pri návrhu Mars Science City snažil uplatniť svoje "ekolomické" pravidlá a nájsť spôsob, ako efektívne, rýchlo, ekologicky a ekonomicky využiť zdroje, ktoré budú na našej susednej planéte dostupné najviac.
Steny štyroch geodómov sú medzi sebou prepojené tak, aby sa distribúcia energií zabezpečila v každom z úsekov pri najnižšom možnom výdaji. To predstavuje výmenu tepla, vody elektriny, ktoré budú potrebné pre údržbu skleníkov, osvetlenie špeciálnych LED lampami osvetlených vertikálnych fariem a nakoniec rozmerných 3D tlačiarňach vytvárajúcich komponenty podľa potreby. Ich materiálne zloženie napovedá, čo presne si Ingels predstavuje pod pojmom Marťanský Regionalizmus. Geodómy budú totiž vybudované na ploche 1,9 milióna metrov štvorcových a budú pozostávať výlučne z piesku na púšti.
"Je nezmyselné veriť tomu, že si na Mars presťahujeme našu architektúru
spolu so všetkými mrakodrapmi a nákupnými centrami."
- Bjarke Ingels
Ako prefabrikáty budú vznikať pomocou 3D tlače. Uznajme, že je to veľmi vizionárska predstava, na druhej strane, ak sa raz Ingels do niečoho pustí, zvyčajne to aj úspešne dokončí a akokoľvek môže byť projekt avantgardný, poskytne presne to, čo poskytnúť má. Dokonalé prostredie pre vedeckých pracovníkov, ktorí tu budú v simulovaných podmienkach žiť jeden celý rok.
Lenže marťanský piesok je od toho zemského o niečo odlišný. Regolit, ako sa nazýva, tak bude ďalej, konštrukčne opláštený ľahkým bioplastom, ktorého presné zloženie neboli zatiaľ bližšie uvedené. A podobne nebola doposiaľ uvedená ani plánovaná doba realizácie. Dúfajme teda, že plány pre vybudovanie veľkolepého a dômyselného vedeckého centra nedopadnú ako vizionársky projekt Smartcity a nespľasnú ako bublina. Rozpočet, ktorý bol investovaný do výstavby výskumného centra nakoniec presiahol viac ako 500 miliónov dolárov.
