Malý priestor, ale veľký potenciál. Zanedbaná stavba, ale úžasný genius loci. Komfort mestského bývania verzus pokojný vidiek. S podobnými výzvami a dilemami sa stretávajú nejedni vlastníci starých objektov, ktorí ich plánujú rekonštruovať. S takýmito otázkami sa musela vysporiadať aj jedna pražská rodina, ktorá si zamilovala zanedbanú nehnuteľnosť v miestnych Jinoniciach.

Dedina uprostred veľkomesta – takto by sa dali charakterizovať Jinonice, časť v mestskom obvode Praha 5, v ktorej žije necelých päťtisíc obyvateľov a ktorá si dodnes zachovala príjemný vidiecky charakter. Prevažnú časť zastavaného územia tu tvoria pôvodné domy a vily, na jej okraji sa však rozprestiera aj prírodná rezervácia Prokopské údolí, plná lomov, skalných výbežkov a jazierok, považovaná za prírodný klenot hlavného mesta. Opustený dom v dezolátnom a neobývateľnom stave objavila rodina v jednej z úzkych uličiek s čiastočne zachovaným ospalým charakterom starých Jinoníc. Nehnuteľnosť bola akýmsi „hmotovým zlepencom“ niekoľkých drobných stavieb, vyskladaných vo svahovitej záhrade. Základ tvoril prízemný objekt a niekoľko prístavieb, ktoré boli vybudované dosť neuvážene, pretože pôvodný nízky dom necitlivo prevyšovali. Zástavba zároveň stojí v čelnej časti malého voľného priestranstva s nefunkčnou studňou. Napriek tomuto neutešenému stavu sa rodina, žijúca v pražskom byte, rozhodla investovať energiu aj peniaze do rozsiahlej prestavby a vybudovať si tak v Jinoniciach svoj nový domov.

Vytvoriť takéto impozantné točité schodisko bol kumšt. Zvarený polotovar sa osadzoval žeriavom ešte predtým, než sa zakryla strecha.

V celom obytnom priestore zaujmú vysoké stropy s priznaným krovom a dreveným obložením. Vzdušný charakter kuchyne prepojenej s obývačkou podčiarkujú aj veľké posuvné okná a strešné okná, zabudované v podkrovnej šikmine, ktoré do interiéru vnášajú dostatok prirodzeného svetla. Pri realizácii interiérov sa v bohatej miere využilo najmä smrekové a dubové drevo, ktoré bývaniu, napriek jeho minimalistickému rázu, dáva príjemne hrejivú atmosféru.

Kľúčový bol stavebný program

Pre rekonštrukciu oslovili noví majitelia niekoľko architektonických kancelárií, pričom najviac ich oslovil návrh pražského Atelier 111. V jeho koncepte sa ponechala iba najstaršia kamenná časť, orientovaná do ulice, cez ktorú sa vstupuje do hlavného obytného podlažia. Tu okamžite zaujme nádherné točité schodisko, ktorého realizácia nebola práve jednoduchá. „Zvarený polotovar sa osadzoval žeriavom ešte predtým, než sa zakryla strecha. Firma, ktorá schodisko vyrábala, si však poradila veľmi dobre,“ pochvaľujú si architekti. Rovnako pôsobivým prvkom je aj „spájací trakt“ na hlavnom obytnom podlaží so vstavanou knižnicou a netypickou zasklenou strechou. Hlavné obytné podlažie sa na pozemku rozprestiera v dvoch nových hmotách – s najvyššou časťou, resp. podkrovím, ktoré je vyhradené deťom. „Kľúčový bol stavebný program. Do začiatku výstavby sme si toho s majiteľmi povedali veľa – maximum informácií vždy pomôže tomu, aby bol dom skutočne ušitý na mieru. Najväčšou výzvou tejto realizácie bolo dostať celý stavebný program na takú malú plochu a navyše do prudkého svahu, a pritom nevytvoriť objem, ktorý by presahoval mierku okolia,“ spomínajú tvorcovia nevšedného architektonického riešenia.

Schodisko vedie na hlavné obytné podlažie. Pozostáva z dvoch objektov, ktoré sú prepojené pôsobivým spájacím traktom so vstavanou knižnicou a netypickou zasklenou strechou.

Boh sa skrýva v detailoch

Všetky obytné priestory, vrátane detských podkrovných izieb, sú orientované na juh a majú priamu nadväznosť na presvetlenú svahovitú záhradu, ktorá je od ulice odclonená samotným domom. Spálňa rodičov, nachádzajúca sa pod izbami detí, smeruje na západ a vďaka veľkému zaskleniu je rovnako plynule napojená na exteriér. V celom obytnom priestore, vrátane podkrovia, zaujmú vysoké stropy s priznaným krovom a dreveným obložením. Pri realizácii interiérov sa v bohatej miere využilo najmä smrekové a dubové drevo, ktoré bývaniu, napriek jeho minimalistickému rázu, dáva príjemne hrejivú atmosféru. Drevené sú aj posuvné paravány v obývacej izbe, ktoré ju v prípade potreby opticky oddeľujú od pracovného zázemia. Starú a novú časť spája zvonku do jedného celku jednotne sfarbená štuková omietka aj keramická škridla na streche. Ide o tzv. režnú krytinu, u ktorej sa priamym vypálením hliny bez prídavku farbív zachováva prírodná červeň a prirodzená patina. „O veku jednotlivých častí domu napovie najmä detail – s pôvodným tvaroslovím ľahko kontrastuje súčasné minimalistické poňatie,“ dodávajú architekti.

Paravány plnia ešte jednu dôležitú funkciu, oddeľujú obývačku od pracovného zázemia, ktoré vzniklo v zátiší tejto otvorenej spoločenskej zóny.

Najväčšou výzvou tejto realizácie bolo dostať celý stavebný program na pomerne malú plochu v prudkom svahu, a pritom nevytvoriť objem, ktorý by presahoval mierku okolia.