16.10.2015

Ako si v našich končinách postaviť čo najekologickejšie obydlie, ktoré by zároveň úsporne zaobchádzalo s energetickými zdrojmi? Pomyselné krivky sa nám, zohľadňujúc možnosti na Slovensku, preťali medzi stavbami na báze dreva a energeticky pasívnymi domami.

pasivne drevostavby 01

foto: ProHolz/Bruno Klomfar

Aby sme boli korektní, musíme sa na začiatok zmieniť aj o iných spôsoboch výstavby, pomocou ktorých sa dá dosiahnuť pasívny štandard. „Vychádzajúc z jestvujúcej databázy pasívnych budov na Slovensku, drevostavby tvoria približne 50 percent. Rozhodnutie ohľadom konštrukčného systému je však po odporučení architekta či projektanta na samotnom staviteľovi. Môžem potvrdiť, že pasívny štandard sa dá dosiahnuť s takmer každým konštrukčným systémom. Drevené montované domy vynikajú rýchlosťou výstavby a veľmi dobrými tepelno-izolačnými vlastnosťami, naproti tomu k prednostiam masívnej výstavby patrí vysoká akumulačná schopnosť a tým aj vyrovnané stabilné vnútorné prostredie. I u nás nájdeme pasívne stavby v rôznych konštrukčných systémoch, od ľahkých montovaných na báze dreva až po masívne stavby z liateho betónu," uvádza nás do obrazu Vladimír Šimkovic z Inštitútu pre energeticky pasívne domy (iEPD). Ako dodáva, pri všetkých konštrukčných systémoch je podstatný kvalitný, koncepčne správny návrh stavby podložený podrobným výpočtom tepelných strát a mernej potreby tepla s návrhom vetracieho systému programom PHPP, teda výpočtovým programom pre návrh pasívnych budov. „Návrh objektu s presnou špecifikáciou parametrov energetickej obálky s minimalizáciou tepelných mostov je základom úspešného projektu pasívneho domu," upozorňuje Vladimír Šimkovic.

Dopyt bude rásť
Drevo môže zaujať po rozličných stránkach, spájajú sa s ním príjemné asociácie, má zdraviu prospešné vlastnosti, predstavuje domáci obnoviteľný zdroj energie, má negatívnu bilanciu CO2 i výnimočné fyzikálne vlastnosti. Ak sa zároveň zaujímate nielen o návratnosť svojej investície, ale aj o to, akú stopu po sebe v tomto svete zanechá, mohol by vás zaujať ešte jeden fakt. „Náklady na prípadnú likvidáciu drevostavby sú nepomerne menšie v porovnaní so silikátovou, resp. betónovou stavbou. V prospech drevostavieb jednoznačne hovorí celková hmotnosť likvidovaného odpadu, ako aj podstatne nižšia ekologická záťaž," argumentuje Branislav Kuzma zo spoločnosti ForDom, ktorá je členom Sekcie drevostavieb Zväzu spracovateľov dreva. Zároveň potvrdzuje, že čoraz viac klientov sa zaujíma o ekologický charakter výstavby na báze dreva a vplyv takejto konštrukcie i vybavenia na životné prostredie a na zdravie človeka. „Záujemcovia o výstavbu drevodomu však v procese rozhodovania a výberu konštrukčného systému riešia niekoľko základných okruhov. Všetko závisí od priorít, ktoré od svojho nového bývania očakávajú. Niekto uprednostňuje energetickú náročnosť, teda čo najnižšiu prevádzkovú spotrebu, pre iného je prvoradá architektúra, ktorej podriadi aj prípadné vyššie prevádzkové náklady. Vychádzajúc z analýz realizovaných dopytov môžeme povedať , že záujem ľudí o nízkoenergetické, resp. energeticky pasívne parametre rodinných domov bude rásť," pokračuje Branislav Kuzma.

pasivne drevostavby 02

foto: Schwörer Haus

Obmedzenia
A ako sa na druhej strane vodí samotnej pasívnej výstavbe na Slovensku? „Je pozvoľná. Počet pasívnych domov sa síce z roka na rok zvyšuje a nárast je exponenciálny, ale ďaleko zaostáva za krajinami, kde majú energeticky efektívne budovy určitú formu podpory," apeluje Vladimír Šimkovic. V zahraničných databázach pasívnych domov je pritom registrovaných viac ako 3 000 budov najrôznejšieho využitia, od rodinných domov, administratívnych budov, škôlok a škôl, až po nemocnice či nákupné centrá, čiže sú dôkazom, že výstavba energeticky efektívnych budov alebo budov s takmer nulovou spotrebou energie je reálna. Podľa jeho slov je v súčasnosti práve absencia programov na podporu energeticky efektívnej výstavby najväčšou brzdou rozvoja pasívnych domov na Slovensku. Problém je aj v tom, že naša súčasná legislatíva nepozná pojem pasívny dom. Pripravovaná legislatíva hovorí o takzvaných budovách s takmer nulovou potrebou energie, čo sa má podľa súčasných informácií približovať k pasívnemu štandardu.
V prípade masívneho využitia drevených stavebných konštrukcií sa zasa prekážka skrýva v legislatívnom obmedzení ich maximálnej podlažnosti na dve nadzemné podlažia. „Posledné roky sa v tejto oblasti zintenzívnili rokovania, ale napriek vynaloženým snahám a skúsenostiam zo susedných štátov zatiaľ slovenská legislatíva v oblasti drevostavieb zaostáva za vyspelou Európou. Napríklad, v Českej republike je podlažnosť drevostavieb obmedzená požiarnou výškou, t. j. na štyri nadzemné podlažia," podotýka Branislav Kuzma. Dodáva, že sekcia výrobcov montovaných drevostavieb, ktorá funguje v rámci Zväzu spracovateľov dreva SR, sa v certifikovanej skúšobni Fires v Batizovciach úspešne zrealizoval modelový požiar dvojpodlažnej montovanej stavby z celostenových panelov na báze dreva. Z výsledkov tohto testu vyplynulo, že extenzívnejšie používanie moderných drevostavieb v oblasti bytových domov, objektov občianskej vybavenosti či administratívnych budov by pri prinieslo zlepšenie – jednak zníženie ich energetickej náročnosti, jednak zníženie ekologickej záťaže výstavby vzhľadom na obnoviteľné a životnému prostrediu priaznivé používané materiály. „Máme spracované projekty energeticky pasívnej telocvične, modulárnej materskej škôlky aj energeticky pasívneho bytového domu. Významný priestor v uplatnení moderných drevených konštrukcií však vidíme aj v rekonštrukcii existujúcich rodinných domov, či už formou prístavby, nadstavby alebo komplexnej prestavby staršieho rodinného domu s využitím, resp. so zachovaním pôvodnej základovej dosky," pokračuje Branislav Kuzma.

Realizátora si overte
Ak existuje oblasť, v ktorej sa zhodnú aj vyhotovitelia energeticky pasívnych domov, aj realizátori stavieb na báze dreva, tak je to nedostatok odborníkov. Ten na jednej strane spomaľuje rozvoj výstavby, na strane druhej – v prípade nevydarených realizácií v dôsledku slabej odbornosti – vrhá nepriaznivé svetlo na danú problematiku. „Absentuje koncepčný projekčný prístup k tvorbe takýchto objektov, o realizačnom nehovoriac. Firmy, ktoré majú záujem stavať pasívne domy, zatiaľ nemajú dostatok znalostí a skúseností s takouto výstavbou, často preto klienta odhovárajú od rozhodnutia stavať pasívny dom. Stáva sa, že informovaný investor, ktorý plánuje stavať takýto dom, má niekedy viac laických informácii ako architekt či projektant stavby, vykurovania a vetrania. Strašiakom býva aj tzv. BlowerDoor test, teda test vzduchotesnosti energetickej obálky budovy, ktorý často odhalí koncepčné chyby a nedostatky výstavby," upozorňuje Vladimír Šimkovic.
Podobne to vidia aj zástupcovia spracovateľov dreva. S popularizáciou a osvetou zameranou na energetické a ekologické výhody drevodomov vzrástol aj počet podnikateľských subjektov, ponúkajúcich realizáciu drevostavieb. „Z pohľadu makroekonomického je to vzhľadom na zvýšenie konkurenčného prostredia pozitívny jav. My sa však na to pozeráme aj z pohľadu stavovského, kde neprofesionálnym prístupom k realizácii drevostavieb dochádza k poškodzovaniu imidžu drevodomu ako absolútne plnohodnotnej alternatívy stavebného a konštrukčného systému," poukazuje na problém Branislav Kuzma. Preto pri výbere dodávateľskej spoločnosti odporúča hľadať takzvanú Značku kvality. Ide o certifikát, ktorý hovorí, že procesy prípravy výroby, samotnej výroby aj montáže zhotoviteľa posúdila a odobrila nezávislá odborná organizácia. V certifikáte sú zároveň zohľadnené praktické skúsenosti z uskutočnených realizácií.

pasivne drevostavby 03

foto: Südhausbau

Novinky
V oblasti výstavby pasívnych domov sa novinky zameriavajú najmä na nové technológie pokrývajúce tepelné straty. K najnovším patrí napríklad vykurovanie tzv. kompaktnými vetracími jednotkami, či zariadenia, ktoré sú kombináciou malého tepelného čerpadla na efektívnu prípravu tepla určeného na vykurovanie i ohrev teplej vody. Stále častejšie je súčasťou riešenia snímač kvality vzduchu v interiéri, ktorý podľa úrovne CO2 meranom v odvádzanom vzduchu reguluje výmenu vzduchu v interiéri. Používatelia sa tak nemusia starať o správne nastavenie intenzity vetrania. „Nové trendy sa prejavujú aj v snahe uplatniť overené postupy výstavby pasívnych domoch pri rekonštrukciách starších budov. Dosiahnutie štandardu budovy s takmer nulovou potrebou energie pri rekonštrukciách je novou a veľmi perspektívnou oblasťou rozvoja," avizuje Vladimír Šimkovic.

V oblasti drevodomov sa zasa v priamej úmere s ekologickým aspektom týchto stavieb predpokladá oživenie dopytu po ekologických materiáloch, k akým patria moderné izolačné i tradičné materiály, napríklad drevovlákno, konope, ovčia vlna či slama, ďalej masívne konštrukčné systémy, tzv. CLT panely, či netradičné interiérové riešenia, napríklad hlinená omietka. Témou dnešných dní sa stáva aj zvyšovanie miery finalizácie výroby, ktorá úzko súvisí s ekonomickou efektívnosťou výroby a so zrýchlením samotnej realizácie. V praxi to znamená, že vyrobené panely sa už na stavbu privážajú s osadenými okennými konštrukciami, fasádnou izoláciou, resp. aj s omietkou či vnútornými hrubými povrchmi. „V súčasnosti hľadáme aj optimálny model plynulého postupného financovania výstavby drevodomov tak, aby sa zabezpečila čo najplynulejšia výstavba, pri ktorej sa eliminuje administratívne zdržiavanie v procese zriaďovania záložného práva na rozostavanú stavbu," dodáva Branislav Kuzma.

text: Anna Salvová

Článok si môžete prečítať v magazíne SaB marec/apríl 2015.