30.4.2015

Nedotknutá príroda exponovaného, východného pobrežia jazera Seneca okamžite zaujala svojou surovou krásou svojho nového majiteľa. Spoločne so svojou štvorčlennou rodinou si túto lokalitu blízko hranice s Kanadou vybrali pre stavbu víkendového domu, ktorý im poskytne pokojné útočisko. Pred mnohými rokmi tu stála lovecká chat, tá však vyhorela do tla. Odvtedy bol pozemok s rozlohou viac ako 40 hektárov opustený. Botanická pestrosť a dramatická topografia s roklinou a skrytým vodopádom si nielen že získali záujem nových obyvateľov, ale nakoniec aj určili smerovanie pre dizajn domu a okolitej zelene.

Projekt predstavuje celoročne využívaný víkendový dom pre rodinu, ktorá vyznáva rôzne outdoorové aktivity. Práve preto si vybrali miesto na brehu jazera obklopené lesom. Okrem hlavného domu s tromi spálňami, bolo medzi ďalšími požiadavkami na architekta navrhnutie priestorov pracovne, fit zóny, domu pre hostí, lodenice a garáže. Aby nebola narušená ekologická stabilita priestoru, spolupracoval s dizajnérskym tímom od začiatku aj záhradný architekt.

Návrh, ktorý pre každú z požadovaných funkcíí definuje samostatný priestor, vyšiel ako reakcia na lineárny tvar pozemku a orientáciu voči svetovým stranám. Jednotlivé budovy sú rozmiestnené pozdĺž rokliny a spojovací koridor medzi nimi vytvára sériu outdoorových terás. Chránené vzrastlými stromami a stenami budov, vytvárajú terasy úžasný priestor na relax v objatí prírody.

Hlavný dom je rozdelený do dvoch zón. Spoločenský, denný priestor je presklený a vysunutý z rokliny na exponovaný výbežok pevniny. Tu je vydaný napospas extrémom počasia no zároveň poskytuje nepopísateľný kontakt s divokou prírodou. Nočná, intímna časť domu, je uzavretejšia a zasunutá hlbšie medzi svahy rokliny. Cez potok, ktorý územím preteká vedie lávka spájajúca obytné budovy s lodenicou na brehu a garážou pre tri autá, ktorú nájdete vo svahu. Cez pozemok a okolo domu sa chodí výhradne pešo.

Záhrada v znamení prírody
Noví obyvatelia sa spoločne so stavebným a krajinným architektom zhodli, že zachovanie a podporenie prirodzenej krásy a ekologickej rozmanitosti územia postavia pri návrhu nad všetky ostatné potreby.

Cieľ upraviť zeleň tak, aby vyzerala prirodzene a evokovala nedotknutú prírodu, sa stal nakoniec oveľa zložitejší, než sa na prvý pohľad zdalo. Krajinár začal s komplexným prieskumom pôvodnej zelene a zistil, že na relatívne malej ploche je enormne rozmanitý pôdny pokryv. Spoločne s tímom záhradníkov, sadovníkov a lesníkov nakoniec rozdelil projekt podľa existujúcich ekologických společenstev (suchý les, vlhký les, lužný les a sezónne zaplavovaná mokraď) do piatich výsadbových zón s rozdielnou výškou, sklonom a orientáciou svahu. Zaujímavým zistením pre neho bolo, že so stúpajúcim svhom sa výrazne mení pH pôdy. Na vrchole relatívne plytkej rokliny je oveľa kyslejšia pôdna reakcia než na jej dne.

Ďalším faktom, s ktorým sa musel vysporiadať, bola absolútna jedinečnosť územia, ktoré sa nedá porovnať so žiadnym iným projektom, preto bolo veľmi náročné nájsť v škôlkach vhodné rastliny, ktoré by sa dali prirodzene začleniť do existujúceho lesa. Miesto je tiež počas celého roka vystavené extrémnym poveternostným podmienkam, preto museli architekti vyriešiť aj drenáž a zastabilizovanie svahov s novou výsadbou. Aby erózia nezničila sadenice skôr ako by stačili vyrásť, zafixovali svah kmeňmi popadaných stromov, ktoré tu našli.

Počas dvojročného obdobia výsadieb a zakladacích prác, záhradný architekt zistil, že tradičný prístup k manažmentu krajiny tu nebude fungovať. Vypracoval preto plán starostlivosti o jednotlivé časti lúky, ale tá bude vyžadovať neustále úpravy a zásahy. Teda zásahy niekoho, kto rozumie rastlinám a v priebehu času bude môcť na základe skúseností rozhodnúť o ich doplňaní či prípadnom nahrádzaní. Architekt s domácimi našli takúto osobu v skúsenom botanikovi z Cornellovej univerzity. Dôkazom toho, že tím odborníkov z rôznych odvetví architektúry a manažmentu krajiny sa s výzvami popasoval úspešne je fakt, že tri roky po zahájení prác je toto miesto zdravšie a ekologicky stabilnejšie, než kedykoľvek predtým.

text: Jana Zajasenská
foto: Nic Lehoux

Článok si môžete prečítať v magazíne SaB november 2014.